a povedal pred svojimi bratmi a pred vojskom Samárie a riekol: Čo to robia tí mizerní Židia? Či im to ponechajú? Či budú obetovať? Či dokončia za deň? Či azda vzkriesia tie kamene z hromád prachu, ktoré sú predsa spálené?!
A stalo sa, keď počul Sanballat, Tobiáš, Arabi, Ammoniti a Ašdóďania, že sa opravujú múry Jeruzalema, že sa začaly zatarasovať trhliny, veľmi sa rozpálili hnevom.
A keď som to videl, vstal som a riekol som popredným a pohlavárom správy a ostatným z ľudu: Nebojte sa ich, ale pamätajte na Pána, veľkého a strašného, a bojujte za svojich bratov, za svojich synov a za svoje dcéry, za svoje ženy a za svoje domy!
A stalo sa, keď počuli naši nepriatelia, že nám je to oznámené, vtedy zmaril Bôh ich radu, a tak sme sa všetci navrátili k múru, každý ku svojej práci.
Ale bolo od toho dňa tak, že jedna polovica mojich sluhov konala prácu, a ich druhá polovica držala kopije, štíty a luky a mala oblečené panciere, a kniežatá stály za celým domom Júdovým.
A povedal som popredným a pohlavárom správy jako aj ostatným z ľudu: Práce je mnoho a je rozsiahla, a my sme roztrúsení po múre, ďaleko jeden od druhého.
A tak ani ja ani moji bratia ani moji služobníci ani mužovia stráže, ktorí boli za mnou, nevyzliekali sme svojich šiat. Každý išiel so svojou zbraňou po vodu.