|
| 1 |
|
| Potom otvoril Job svoje ústa a zlorečil svojmu dňu. |
|
| 2 |
|
| A tak odpovedal Job a riekol: |
|
| 3 |
|
| Oj, aby bol zahynul deň, v ktorom som sa narodil, a noc, ktorá povedala: Chlapča sa počalo. |
|
| 4 |
|
| Nech sa obráti ten deň na tmu; nech sa nepýta po ňom Bôh s hora, ani nech nezasvieti naň svetlosť; |
|
| 5 |
|
| nech si ho vymenia tma a tôňa smrti, nech prebýva na ňom mrákava, a nech ho predesia čierňavy dňa! |
|
| 6 |
|
| Nech ta soberie tú noc mrákota; nech nie je pripojená ku dňom roku, nech nevojde do počtu mesiacov! |
|
| 7 |
|
| Hľa, aby tá noc bola bývala neplodnou, aby nebolo prišlo do nej plesanie! |
|
| 8 |
|
| Nech ju prekľajú tí, ktorí zlorečia dňu, hotoví zobudiť leviatána! |
|
| 9 |
|
| Nech sa zatmejú hviezdy jej šera, aby čakajúc na svetlo nedočkala sa ho ani nech neuvidí mihalníc rannej zory, |
|
| 10 |
|
| pretože nezavrela dverí môjho materinského života, aby bola zastrela trápenie od mojich očí. |
|
| 11 |
|
| Prečo som nezomrel, prv ako som sa narodil alebo vyjdúc zo života matky prečo som nezhynul? |
|
| 12 |
|
| Prečo ma kedy vzali na kolená a prečo na prsia, aby som ich požíval? |
|
| 13 |
|
| Lebo teraz by som ležal a odpočíval, spal by som a mal by som pokoj, |
|
| 14 |
|
| s kráľmi a radcami zeme, ktorí si staväli pustiny, |
|
| 15 |
|
| alebo s kniežatami, ktoré maly zlato a ktoré naplňovaly svoje domy striebrom. |
|
| 16 |
|
| Alebo prečo som nebol jako nedochôdča, skryté, jako nemluvňatá, ktoré nevidely svetla? |
|
| 17 |
|
| Tam prestávajú bezbožníci zúriť, a tam odpočívajú tí, ktorí ustali v sile od práce. |
|
| 18 |
|
| Tam sú spolu bezpeční i väzni, nepočujú hlasu pohoniča. |
|
| 19 |
|
| Malý a veľký sú tam rovní, a sluha je tam prostý svojho pána. |
|
| 20 |
|
| Načo dáva Bôh utrápenému svetlo a život, tým, ktorí majú horkosť v duši?! |
|
| 21 |
|
| Ktorí očakávajú na smrť, a niet jej, hoci ju hľadajú viac ako skrytých pokladov? |
|
| 22 |
|
| Ktorí by sa radovali, až by plesali, veselili by sa, keby našli hrob? |
|
| 23 |
|
| Načo to dáva Bôh človekovi, ktorého cesta je skrytá, a ktorého Bôh ohradil plotom z tŕnia? |
|
| 24 |
|
| Lebo pred mojím pokrmom prichádza moje vzdychanie, a moje revania sa rozlievajú ako voda, |
|
| 25 |
|
| pretože to, čoho som sa strachoval, ma nadišlo, a to, čoho som sa obával, prišlo na mňa. |
|
| 26 |
|
| Nebol som hriešne ubezpečený ani som nemal pokoja ani som neodpočíval, a jednako prišla pohroma. |
|
|
|
|