|
| 1 |
|
| Na to odpovedal Elifaz Témanský a riekol: |
|
| 2 |
|
| Jestli sa pokúsime prehovoriť k tebe slovo, neunaví ťa to? Ale kto by sa aj mohol zdržať, aby nehovoril?! |
|
| 3 |
|
| Hľa, učieval si mnohých a zomdlené ruky si posilňoval; |
|
| 4 |
|
| tvoje slová pozdvihovaly klesajúceho, a zmocňoval si kolená, ktoré sa nakláňaly od slabosti. |
|
| 5 |
|
| A keď teraz prišlo toto na teba, ťažko to nesieš; dotklo sa ťa, a si predesený. |
|
| 6 |
|
| Či nebola tvoja bohabojnosť tvojou nádejou, tvojím očakávaním bezúhonnosť tvojich ciest? |
|
| 7 |
|
| Nože sa rozpomeň, kde ktorý nevinný kedy zahynul? Alebo kde boli kedy spravedliví vyhladení? |
|
| 8 |
|
| Jako som vídal tých, ktorí orali neprávosť a siali trápenie, že to i žali. |
|
| 9 |
|
| Zahynuli od dychu Božieho a od ducha jeho hnevu zanikli. |
|
| 10 |
|
| Revanie ľva a hlas ľvice umĺkne, a zuby ľvíčat bývajú vylámané; |
|
| 11 |
|
| starý lev hynie, keď nieto koristi, a mláďatá ľvice sa rozpŕchnu. |
|
| 12 |
|
| Ale ku mne sa prikradlo slovo, a moje ucho pochytilo niečo málo z toho. |
|
| 13 |
|
| V dumách, pochádzajúcich z nočných videní, keď pripáda hlboký spánok na ľudí, |
|
| 14 |
|
| nadišiel na mňa strach, a pochytilo ma trasenie, čo prestrašilo množstvo mojich kostí. |
|
| 15 |
|
| Lebo nejaký duch prešiel popred moju tvár: dupkom vstaly vlasy na mojom tele. |
|
| 16 |
|
| Zastál, ale som nepoznal jeho tvári, len nejaká podoba stála pred mojimi očima. Bolo ticho, a počul som nejaký hlas: |
|
| 17 |
|
| Či je smrteľný človek spravedlivejší ako Bôh, alebo či je muž čistejší nad toho, ktorý ho učinil? |
|
| 18 |
|
| Hľa, neverí ani svojim sluhom a pri svojich anjeloch zistil nedostatok. |
|
| 19 |
|
| A čo potom povedať o tých, ktorí bývajú v domoch z hliny, ktorých základ je založený na prachu?! Rozdrtia ich skôr ako moľa. |
|
| 20 |
|
| Od rána do večera bývajú skrúšení; bez toho, že by si toho všímali, hynú na večnosť. |
|
| 21 |
|
| Či nejde ta s nimi aj ich sláva? Zomierajú, ale nie v múdrosti. |
|
|
|
|