Keď sa tedy najedol Boaz a napil, a keď sa rozveselilo jeho srdce, prišiel, aby si ľahol pri konci stohu. A prišla aj ona potichu a odkryjúc miesto pri jeho nohách ľahla si.
Na to riekol: Požehnaná si ty Hospodinovi, moja dcéro! Teraz naposledy si dokázala ešte väčšiu zbožnosť ako tam prv, že si neišla za mládencami, ani za chudobnými ani za bohatými.
Zostaň tu tejto noci, a bude ráno, ak ťa vykúpi, dobre, nech vykúpi; ak nebude chcieť vykúpiť ťa, vykúpim ťa ja, ako že žije Hospodin. Lež tu až do rána.
A tak ležala na mieste pri jeho nohách až do rána. A potom vstala, prv ako rozoznal človek človeka, lebo riekol: Nech sa to nezvie, že tá žena prišla na humno.