Beblia

	Slovenská Biblia 1936 2 Samuelova 18


Uložiť poznámky

1
A Dávid spočítal ľud, ktorý bol s ním, a ustanovil nad nimi tisícnikov a stotníkov.

2
A Dávid oddal tretinu ľudu do ruky Joábovej, tretinu do ruky Abišaja, syna Ceruje, brata Joábovho a tretinu do ruky Ittaja Gitťanského. A kráľ povedal ľudu: I ja sám pojdem s vami von do boja.

3
Ale ľud povedal: Nepojdeš! Lebo ak by sme museli utekať, nebudú na nás dbať; ani keby nás zomrela polovica, nebudú na nás veľmi dbať; lebo teraz si ty jako nás desať tisíc. A tak teraz bude dobre, keď nám budeš z mesta na pomoc.

4
Na to im riekol kráľ: Učiním to, čo sa vám vidí za dobré. Preto sa postavil kráľ ku bráne, a všetok ľud vyšiel po stách a po tisícoch.

5
A kráľ prikázal Joábovi, Abišajovi a Ittajovi a riekol: Šetrne mi zachádzajte so synom Absalomom. A počul všetok ľud, keď prikazoval kráľ všetkým veliteľom o Absalomovi.

6
A tak vyšiel ľud do poľa proti Izraelovi. A bitka bola v lese Efraimovom.

7
A bol tam porazený ľud Izraelov od služobníkov Dávidových. A bola to tam veľká porážka toho dňa. Padlo ich dvadsať tisíc.

8
Lebo sa tam rozšírila bitka po celej tej krajine, a viacerých z ľudu strávil les, ako bolo tých, ktorých strávil meč toho dňa.

9
A prihodilo sa, že sa stretol Absalom so služobníkmi Dávidovými. A Absalom jazdil na mulici, a keď podišla mulica pod husté konáre toho veľkého duba, zachytila sa jeho hlava na dube, takže visel medzi nebom a medzi zemou, a mulica, ktorá bola pod ním, bežala ďalej.

10
Keď to videl ktorýsi muž, oznámil to Joábovi a riekol: Hľa, videl som Absaloma visieť na dube.

11
A Joáb povedal mužovi, ktorý mu to oznámil: Hľa, videl si a prečo si ho tam nesrazil na zem? A na mne by bolo bývalo, aby som ti dal desať šeklov striebra a jeden pás.

12
Ale človek odpovedal Joábovi: A čo by som ja hneď tu mal čítať tisíc striebra na svojich rukách, nevystrel by som svojej ruky na syna kráľovho, lebo veď sme počuli na vlastné uši, že ti prikázal kráľ aj Abišajovi aj Ittajovi povediac: Majte mi všetci pozor na syna, na Absaloma!

13
Alebo keby som vykonal niečo proti jeho duši klamstvom - a niktorá vec sa nezatají pred kráľom -, ty by si sa postavil stranou.

14
Na to povedal Joáb: Nebudem sa takto s tebou baviť! A vezmúc tri kopije do svojej ruky vrazil ich do srdca Absalomovho, ktorý ešte žil prostred duba.

15
A obstúpili desiati mládenci, ktorí nosili zbraň Joábovu, a bili Absaloma, a tak ho zabili.

16
Potom hneď zatrúbil Joáb na trúbu, a ľud sa vrátil od honenia Izraela, lebo Joáb šetril ľud.

17
A vezmúc Absaloma hodili ho v lese do tej veľkej jamy a nasnášali na neho veľmi veľkú hromadu kamenia. A celý Izrael utekal, každý do svojho stánu.

18
A Absalom bol vzal a postavil si za svojho života pamätný stĺp, ktorý je v doline kráľovej, lebo povedal: Nemám syna, aby zachoval pamäť môjho mena. Preto nazval stĺp po svojom mene, a tak sa volá čiastkou Absalomovou až do tohoto dňa.

19
A Achimaac, syn Cádokov, povedal: Dovoľ, prosím, žeby som bežal a zvestoval kráľovi radostnú zvesť, že ho vysúdil Hospodin z ruky jeho nepriateľov.

20
Ale Joáb mu povedal: Nebol by si dnes poslom, ktorý zvestuje radostnú zvesť; budeš zvestovať v iný deň, ale dnes nebudeš zvestovať, pretože zomrel syn kráľov.

21
Potom povedal Joáb Kúšimu: Idi, oznám kráľovi, čo si videl. A Kúši sa poklonil Joábovi a bežal.

22
A Achimaac, syn Cádokov, povedal ešte raz Joábovi: A nech už je, čo chce, dovoľ, prosím, nech i ja bežím za Kúšim! A Joáb povedal: Načo by si ty bežal, môj synu, keď nemáš dobrej zvesti, ktorá by našla odmenu?

23
A nech už je, čo chce, povedal, pobežím. A riekol mu: Tedy bež: A Achimaac bežal cestou roviny a predbehol Kúšiho.

24
A Dávid sedel medzi dvoma bránami. A pozorujúci strážca odišiel na postrešie brány, na múr, a keď pozdvihnul svoje oči, videl, že hľa, nejaký muž beží samotný.

25
Vtedy zavolal pozorujúci strážca a oznámil to kráľovi. A kráľ povedal: Ak je sám, vtedy je dobrá zvesť v jeho ústach. A človek prichádzal bližšie a bližšie.

26
Potom videl pozorujúci strážca iného muža bežať. A pozorujúci strážca zavolal na bránneho a riekol: Hľa, zase beží nejaký muž samotný! A kráľ povedal: I ten nesie dobrú zvesť.

27
A pozorujúci strážca povedal: Vidím beh prvého jako beh Achimaaca, syna Cádokovho. Na to povedal kráľ: To je dobrý človek a ide s dobrou zvesťou.

28
Potom zavolal Achimaac a riekol kráľovi: Pokoj ti! A poklonil sa kráľovi svojou tvárou k zemi a riekol: Požehnaný Hospodin, tvoj Bôh, ktorý zavrel do tvojej ruky mužov, ktorí pozdvihli svoju ruku na môjho pána kráľa!

29
A kráľ povedal: Či pokoj môjmu synovi Absalomovi? A Achimaac odpovedal: Videl som veľký shon, keď posielal Joáb služobníka kráľovho, i mňa, tvojho služobníka, ale neviem, čo bolo.

30
A kráľ povedal: Odstúp, postav sa tamto! A odstúpil a stál.

31
A tu hľa, prišiel Kúši. A Kúši povedal: Dobrá zvesť sa zvestuje môjmu pánu kráľovi, lebo ťa dnes vysúdil Hospodin z ruky všetkých tých, ktorí boli povstali proti tebe.

32
A kráľ povedal Kúšimu: Či pokoj môjmu synovi Absalomovi? A Kúši odpovedal: Nech sú jako syn kráľov nepriatelia môjho pána kráľa i všetci, ktorí povstali proti tebe na zlé!

33
Vtedy sa vzrušil kráľ a vyjdúc do hornej siene na bráne plakal a idúc takto hovoril: Môj synu, Absalome, môj synu, môj synu, Absalome! Ó, keby som ja bol zomrel namiesto teba, Absalome! Môj synu, môj synu!


Slovakian Bible 1936 Public Domain: 1936