|
| 1 |
|
| Elifaz z Temanu povedal: |
|
| 2 |
|
| Či múdry človek odpovedá dôvodmi zo vzduchu, dokazuje niečo zvírením východného vetra? |
|
| 3 |
|
| Či sa bráni prázdnymi slovami, rečami celkom bez osohu? |
|
| 4 |
|
| Naviac, ty zaháňaš od seba bázeň Božiu, nedovolíš iným hovoriť pred Bohom. |
|
| 5 |
|
| Tvoja zloba ti diktuje také slová, osvojil si si reč prefíkaných. |
|
| 6 |
|
| Vlastné ústa ťa odsudzujú, nie ja, tvoje pery svedčia proti tebe. |
|
| 7 |
|
| Či si sa narodil ako prvý z ľudí, prišiel si na svet ešte pred vrchmi? |
|
| 8 |
|
| Vari načúvaš na tajnej rade Božej a všetka múdrosť je len u teba? |
|
| 9 |
|
| Čože vieš, a my nevieme? Čože rozumieš, a my nechápeme? |
|
| 10 |
|
| Je medzi nami šedivý i starý, starší vekom ako tvoj otec, |
|
| 11 |
|
| nevážiš si Božiu útechu a naše umiernené slová? |
|
| 12 |
|
| Ako ťa vášeň unáša! Ako ti sršia oči, |
|
| 13 |
|
| keď proti Bohu obraciaš svoj hnev a zo svojich úst vypúšťaš takéto reči! |
|
| 14 |
|
| Čo je človek, aby sa vyhlasoval za čistého, prečo by sa dieťa ženy malo za spravodlivého? |
|
| 15 |
|
| Ak sa Boh ani na svojich svätých nespolieha a Nebesia nie sú v jeho očiach čisté, |
|
| 16 |
|
| o koľko menej človek odporný a skazený, ktorý neprávosť pije ako vodu. |
|
| 17 |
|
| Rozpoviem ti, ak ma len počúvneš, porozprávam ti svoju skúsenosť, |
|
| 18 |
|
| aj to, čo vyučovali múdri ľudia a nezatajili to, čo prijali od predkov, |
|
| 19 |
|
| len im bola daná táto zem a cudzinec sa tu neusadil: |
|
| 20 |
|
| Bezbožník sa po celý život úzkosťou trasie i násilník po všetky roky, čo mu zostávajú. |
|
| 21 |
|
| Poplašné hlasy znejú mu v ušiach, v čase pokoja zbojník sa naň vrhá. |
|
| 22 |
|
| Nemôže dúfať, že unikne temnej smrti, cíti, že je vyhliadnutý pod meč, |
|
| 23 |
|
| že je prikázaný supom za korisť, vie, že sa blíži deň jeho záhuby. |
|
| 24 |
|
| Náhle naň dopadne hrôza a úzkosť, vrhnú sa naň ako kráľ hotový na útok, |
|
| 25 |
|
| lebo zdvihol ruku proti Bohu, odvážil sa vzdorovať Všemohúcemu, |
|
| 26 |
|
| zaútočil naň s pyšne zdvihnutým čelom, celou váhou svojho vypuklého štítu. |
|
| 27 |
|
| Ale hoci má tvár vyplnenú tukom a boky kypiace tučnotou, |
|
| 28 |
|
| mestá, v ktorých býva, budú rozrúcané, domy budú opustené a rozpadnú sa čoskoro v hŕby rozvalín. |
|
| 29 |
|
| Nadlho nezostane bohatý, nepotrvá jeho majetok, do zeme korene nezapustí, |
|
| 30 |
|
| nikdy nevyjde z biedy. Úpal mu vysuší výhonky, víchor mu skmáše kvety. |
|
| 31 |
|
| Nech sa nespolieha na svoje vysoké postavenie, lebo všetko, čo získal, rozplynie sa v klam. |
|
| 32 |
|
| Predčasne bude obťatý a konáre sa mu už nerozzelenajú. |
|
| 33 |
|
| Bude ako vinič, čo zhadzuje svoje hrozno, ako oliva, čo striasa svoje kvety. |
|
| 34 |
|
| Lebo bezbožné pokolenie bude neplodné, oheň strávi stany, postavené z úplatkov. |
|
| 35 |
|
| Počali zlobu — a porodili pohromu, plod ich života je klamanie a podvod. Od ľudskej nespravodlivosti k Božej spravodlivosti |
|
|
|
|