Biblia en un año
Jasyrundy 21

1. Jerubaal, upéva hína Gedeón, opu'ã pyhareve ha opa umi hendive oĩva reheve oho oñembyaty ykua hérava Harod ypýpe. Madiangua oñembyaty yvate gotyo chugui kuéra, peteĩ ñúme Moré yvyty mátape.
2. Tupã he'i Gedeónpe: —Heta itereíma niko umi oúva ne ndive. Ágã amoĩ ramo umi Madiangua pende pópe, oje'éne upe rupi Israel ijeheguínte ipu'aka hague hese kuéra ha hesaráine che hegui.
3. Tereho ere chupe kuéra kóicha: “Oĩ ramo pende apytépe okyhyjéva, toho jeýnte hógape”. 22.000 ojevy ha 10.000 opyta.
4. Tupã he'i jey Gedeónpe: —Heta gueteri hikuái. Eraha ýpe ha upépe che aiporavóta ha ahechaukáta ndéve mávapa upe ohótava ne ndive ha mávapa ndoho mo'ãi.
5. Gedeón ogueraha igénte kuéra ýpe, ha he'i chupe Tupã: —Opa umi ipópe y ohupíva ha jaguáicha oheréiva hoy'ukuévo, umíva remboykéta umi oñesũvagui hoy'u haguãgui.
6. Oĩ 300 umi ipópe y oheréiva, hembyre katu oñesũ hoy'u haguã.
7. Ha Tupã he'i Gedeónpe: —Ko'ã 300 kuimba'e reheve che ponohẽta pejejopy vaihágui ha amoĩta umi Madián guápe nde pópe. Umi Israel ñemoñare hembýva, oho kuaa jeýntema hógape.
8. Gedeón omondo umi Israel ñemoñare hembýva hógape kuéra. Umi kambuchi ha turu kuéra katu opytapa umi 300 kuimba'épe. Umi Madiangua oĩ peteĩ ñúme, yvy gotyo chugui kuéra.
9. Upe pyhare Tupã he'i Gedeónpe: —Epu'ã ha tereho ejeity umi Madiangua kuéra ári, oĩma ho'a haguãicha nde pópe.
10. Oime ramo katu rekyhyje reho haguã chupe kuéra, eraha ne ndive Purá, upe ne remimongakuaa pyre,
11. ha ejapysaka mba'épa he'i hikuái. Rehendu rire umi mba'e he'íva hikuái, reikuaáta reimeha rejeity haguãicha hi'ári kuéra. Oho Gedeón Purá ndive ha oñemboja hikuái upe guárdia ojapohápe hikuái.
12. Umi Madián ha Amalecgua, ha opa umi oúva kuarahy resẽ guio katu tukúicha iñasãi upe ñúre, ha ikaméllo kuéra heta ku yvyku'i y rembe'ýpe hetaháicha.
13. Gedeón oñembojávo hese kuéra, ohendu peteĩva omombe'u ramo hapichápe, iképe ohecha vaekue. Ohendu he'i ramo: —Ahecha che képe peteĩ mbuja apu'a ojapajeréiva oúvo ko ñaimeha gotyo ha ojejapi peteĩ kárpare ha oity yvýpe.
14. He'i chupe iñirũ: —Upe rehecháva niko Gedeón, Joás upe Israel ñemoñare ra'y, kyse puku hína. Tupã oitýta opa Madián guápe Israel ñemoñare pópe.
15. Ohendúvo Gedeón upe kuimba'e iképe ohecha vaekue ha mba'épa he'ise, oñesũ ha oñembo'e Tupãme. Upéi opu'ã ha oho Israel ñemoñare oĩháme ha he'i chupe kuéra: —Pepu'ã jaha. Tupã omoĩma Madiangua ñande pópe.
16. Omboja'o umi 300 kuimba'e mbohapy atýpe. Maymávape ome'ẽ peteĩ turu ha peteĩ kambuchi tata'y hendypyre reheve hyepýpe.
17. He'i chupe kuéra: —Ágã añemboja vove hese kuéra amo hapykue guio pema'ẽ che rehe ha pejapo che ajapóva.
18. Ágã ore rombopu vove ore turu, pembopu avei peẽ ha pesapukái: “Tupã ha Gedeón rehe”.
19. Gedeón 100 kuimba'e reheve oho ou haguãicha umi Madián guápe ikupe guio. Oñemboja hese kuéra pyhare pyte iguárdia relévo jave, ombopu ituru ha ojoka ikambuchi kuéra.
20. Opavave ombopu joja ituru ha ojoka ikambuchi. Peteĩ ipópe ojoko tata'y ha ambuépe katu ituru ha osapukaipa joa hikuái: “Tupã ha Gedeón rehe”.
21. Opyta oñembo'y hikuái upe oĩháme Madiangua jerére. Umíva katu oñemoĩ osapukái ha vaípe ojapi ágotyo ha pégotyo.
22. Umi 300 Israel ñemoñare katu ombopúnte ituru kuéra, ha upéva aja, Tupã omoñorãirõ umi Madiangua oñondive. Osẽ oñani hikuái táva Bet-Sitá peve oĩva hína Sererá rapére, ha táva Abel-Meholá rembe'y peve oĩva Tabat ypy rupi.
23. Upéi oñehenoika Neftalí, Aser ha Manasés ñemoñarépe oho haguã Madiangua kuéra rapykuéri.
24. Gedeón omondo marandu Efraín ñemoñarépe osẽ haguã avei hikuái oñorãirõ Madiangua ndive. He'ika chupe kuéra oñemoĩ haguã Jordán ysyry pukukue, táva Bet-Bará peve, ani haguã Madiangua ohasa mboypýri. Ha upéicha ojapo hikuái.
25. Ho'a ipópe kuéra Madiangua ruvicha mokõi, Oreb ha Zeeb. Oreb ojejuka haguépe upéi héra Ita Oreb. Zeeb katu ojejuka kaguy ojejapohápe ha hérape ojekuaáva. Gedeón opyta Jordán ysyry mboypýri ha omuña rire umi Madián guápe ogueraha hikuái chupe Oreb ha Zeeb akãngue.
1. Efraín ñemoñare he'i Gedeónpe: —Mba'e piko ko rejapóva ore rehe? Resẽ reñorãirõ haguã Madián ndive ha ore reja rei. Ha iñe'ẽ pohýi chupe hikuái.
2. He'i Gedeón chupe kuéra: —Mba'e piko upe che ajapóva umi peẽ pejapóva rovái? Tuichaiteve mba'e niko peẽ pejapo ore hegui.
3. Tupã omoĩ pende pópe Oreb ha Zeeb, Madián ruvicha kuéra. Mba'e che ajapóva ikatu ambojoja peẽ pejapóvare? Gedeón he'ipávo ko'ã mba'e opa pochy.
4. Oguahẽ Jordánpe Gedeón umi 300 kuimba'e ndive, ha kane'õnguére ohasa hikuái upe ysyry, Madiangua kuéra rapykuéri.
5. He'i umi Sucótpe oikóvape: —Pemongaru mína ko'ã soldádo che ndive oúvape. Ikane'õ niko hikuái. Che aha hína Zébah ha Salmuná, Madián ruvicha kuéra rapykuéri.
6. Karai kuéra Sucotgua katu he'i Gedeónpe: —Erekóma nga'u piko Zébah ha Salmuná nde pópe ore romongaru haguã nde soldádo kuérape?
7. Upémarõ Gedeón he'i chupe kuéra: —Ágã Tupã omoĩ vove che pópe Zébah ha Salmunápe, Cheté ajúta pombyepoti pende ro'o okúi peve pende hegui.
8. Upégui oho Penuélpe ha ojehu chupe upépe Sucótpe ojehu haguéicha.
9. Ha he'i Penuel guápe: —Ágã ajúvo ñorãirõhágui aitýta ko pende róga yvate peẽ pekañyha.
10. Zébah ha Salmuná katu oĩ Carcórpe 15.000 rupi isoldádo kuéra ndive. Umíva umi oikovéva gueteri umi kuarahy resẽ guio ou vaekuégui. Amo 120.000 soldádo rupíma omano.
11. Oukuévo, Gedeón ohasa umi kárpa guýpe oikóva oikoha rupi, oĩva kuarahy resẽ gotyo Noba ha Jogbehágui, ha ojeity hi'ári kuéra, ha'e kuéra noha'arõ véiguima mba'eve.
12. Zébah ha Salmuná katu oñani ha Gedeón oho hapykuéri kuéra. Ohupyty chupe kuéra ha omondyipa soldádo kuéra.
13. Gedeón, Joás ra'y, ou ñorãirõgui kuarahy osẽ mboyve
14. ha ojoko peteĩ mitã rusu Sucot guápe ha oporandu chupe umi karai kuéra Sucotgua réra kuérare. Ha upe mitã rusu ome'ẽ chupe 77 téra kuatiáre.
15. Ha oñemboja hendápe kuéra Gedeón ha he'i: —Péina Zébah ha Salmuná, pene ñe'ẽ reity vaekue chéve hese kuéra peje ramo chéve “Erekóma piko nde pópe Zébah ha Salmunápe ore romongaru haguã nde soldádo kane'õnguépe”.
16. Upérõ ombyepoti umi karai kuéra Sucot guápe ñuatĩ ha jai rakãme yvy ojeiko'ỹha rupi opu'ãvape.
17. Oity avei óga yvate Peniélpe opu'ãva ha ojukapa umi upépe oikóvape.
18. Upéi Gedeón oporandu Zébah ha Salmunápe: —Mba'eichaguápa raka'e umi kuimba'e peẽ pejuka vaekue Tabórpe? He'i chupe hikuái: —Ndejoguaha vaekue umíva. Mburuvicháicha oñemonde vaekue hikuái.
19. Gedeón he'i chupe kuéra: —Che ryvy vaekue niko umíva. Tupã rehe ha'e peẽme, mba'eve ndapejapói rire hese kuéra che ndapojukái vaerã mo'ã ko'ágã.
20. Ha upépe he'i Jéter ta'ýra ypykuépe: —Apete ejuka ko'ãvape. Ta'ýra katu okyhyjégui nonohẽi ikyse. Imitã gueteri niko ha'e.
21. Upémarõ Zébah ha Salmuná he'i Gedeónpe: —Eju nde ore juka. Ñane rembiapokue rehe niko ojekuaa kuimba'épa ñande añetehápe. Gedeón ojuka Zébah ha Salmunápe ha ogueraha imba'erã umi mba'e jegua ikaméllo kuéra ajúri osãingóva.
22. Israel ñemoñare upérõ he'i Gedeónpe: —Epytána nde ore ruvicha ramo, ha nde rire nde ra'y ha upéi nde ra'y ra'yre jey. Umi Madiangua ore jopy vaihágui niko nde eju ore pe'a.
23. Gedeón katu he'i chupe kuéra: —Che térã che ra'y ndoropyta mo'ãi pende ruvicha ramo. Tupã pende ruvicha hína.
24. Upéi Gedeón he'i chupe kuéra: —Peteĩ mba'énte ajerurese peẽme. Aipota opavave peme'ẽ chéve peteĩ kuãirũ opa umi mba'e ñorãirõgui pende rupyty vaekuégui. Umi Israel ñemoñare ipu'aka vaekuére niko Ismael ñemoñare ha opavavete umíva ikuãirũ óro.
25. Ha he'i hikuái Gedeónpe: —Ndéve ramo rome'ẽta. Ha omyasãi Gedeón upe yvýpe ijahoja ha mayma Israel ñemoñare oity upépe peteĩ kuãirũ.
26. Ha ombyaty Gedeón amo 19 kílo óro rupi umi kuãirũgui. Umíva apytépe noĩri umi mba'e jegua, namichãi, ao jegua pytã Madiangua ruvicha guasu térã umi mba'e jegua kaméllo kuéra ajúri osãingóva.
27. Opa ko'ã mba'éreve Gedeón ojapo peteĩ efod*f** ha ogueraha omoĩ Ofrápe, upe táva ha'e ouhágui. Upéi Israel hetakuére omboyke Tupãme omomba'évo upe efod, ha oiko chugui ñepysãngaha ramo Gedeón ha hogagua kuérape.
28. Upéicha Madián guápe ohundi Israel ñemoñare kuéra ha nopu'ãvéi hikuái. Gedeón oikove aja 40 áño pukukue upe tetã pýre oĩ py'a guapy.
29. Jerubaal, upéva hína Gedeón Joás ra'y, oho opyta oiko hógape.
30. Heta hembirekógui 70 ita'ýra vaekue.
31. Ikuña peteĩ katu oiko Siquémpe. Upéva imemby chugui mitã kuimba'e ha ombohéra Abimélec.
32. Gedeón omano itujávoma ha oñeñotỹ itúva Joás oñeñotỹ haguépe Ofrápe. Upéva upe táva niko Abiézer ñemoñare mba'éva.
33. Gedeón omano rire Israel ñemoñare omboyke Tupãme ha oñemotupã hikuái Baal-Berit rehe ha upéva omomba'e.
34. Hesarái hikuái Tupã ijáragui ha ha'e oguenohẽ hague chupe kuéra umi hese kuéra ija'e'ỹva poguýgui ha oikóva umi ijere rupi.
35. Hesarái avei hikuái Jerubaal rogaguágui, upéva hína Gedeón, ha opa umi mba'eta ha'e ojapo vaekue hese kuéra.
10. Oikove haguã opa árape guarã, ani haguã omano.
11. Jahecha niko omanoha iñarandúva. Itavy ha ivýrova, peteĩcha omano ha opyta ambuépe imba'eta.
12. Jepe ijyvy kuéra hérape omoĩ, yvy guýpe ohóne opyta. Araka'eve nopu'ãvéi chémane upégui.
13. Oĩrõ jepe heta mba'e oguerekóva, hekove mbyky ha hymba kuéraichante avei omano.
14. Kóicha opa umi heta mba'e oguerekóva, umi ijehénte ojeroviáva.
15. Ko'ãva rapykuéri ñemano mante oiko, ku ovecha rerekuáicha chupe kuéra ogueraha, yvy guýpe oñotỹmba. Ágã ko'ẽ vove katu imarangatúva ipu'akáne hese kuéra. Ha'e kuéra katu mbegue katu ikusuguéne, ha yvykua oha'arõne chupe kuéra hogarã.
16. Tupã nda che rejái chéne amano, ha hendive, ha'e che reraháne.
17. Ani rejepy'apýtei rehecha ramo oĩha oñembopláta hetáva, térã oñembohóga porãva.
18. Ágã omano vove umíva opytapáne, ndoguerahái chéne hendive.
19. Oiko porã ramo jepe ko yvy ape ári, ha opavave ombojuru he'ẽ chupe heta mba'e oguerekógui,
20. ágãnte ohóne itúva kuéra ypykue rendápe, ha kuarahy mimbi ndohechavéi chémane.
22. Ndojavýi nga'u piko hape umi mba'e vai ojaposéva? Umi mba'e porã ohekávare ojejerovia ha ojehayhu.
23. Opaichagua tembiapógui ñanohẽ hepykue, ñe'ẽngatu rei katu ogueru tekotevẽ.
24. Mba'e kuaa ombojegua iñarandúvape, ha itavývare katu tavy mante ojehecha.
11. Jesús omombe'u avei kóva: “Peteĩ kuimba'e ita'ýra mokõi,
12. ha pe imitãvéva he'i itúvape: ‘Che ru, eme'ẽ chéve pe rehejátava, che mba'erãva.’ Aipórõ, upe kuimba'e omboja'o ta'ýra kuérape oguerekóva.
13. Mbovymi ára rire, pe imitãvéva ome'ẽmba hepýre pe oñeme'ẽ vaekue chupe. Ha pe hepykuére oho mombyry, ambue tetãme, ha upépe omombopa vy'a reípe, ojejoko'ỹre.
14. Ha oiporupámarõ pe ogueraha vaekue, ndaipóri guasuvéi tembi'u upe tetãme, ha ha'e oñepyrũ ohasa ñembyahýi.
15. Oho ojerure omba'apo haguã peteĩ karai upépe guápe, ha upéva omondo chupe ñúme oñangareko haguã kurére.
16. Ha hi'ãnte chupe oñemohyguãtã pe algarrovo'a, kure ho'úvape, ha avave nome'ẽi chupe.
17. Amo ipahávo ojepy'a mongeta: Mboy omba'apóvape piko che ru rógape hembypa tembi'u. Che katu, ko'ápe, amano ñembyahýigui!
18. Aha jeýta che ru rógape, ha ha'éta chupe: ‘Che ru, che rembiapo vai Tupã ndive ha ne ndive,
19. ndaikatu véima añehenóivo nde ra'y. Che rereko peteĩ ne mba'apohára ramo.’
20. Aipórõ oñemoĩ oho jey itúva rógape. Oĩ jave gueteri hína mombyry, itúva ohecha chupe ha oiporiahurereko. Osẽ ohuguãitĩvo, ha omoguahẽ ñehetũ na ñañuãme.
21. Ta'ýra he'i chupe: ‘Che ru, che rembiapo vai Tupã ndive ha nde ndive. Ndaikatu véima añehenóivo nde ra'y.’
22. Itúva katu he'i hembiguái kuérape: ‘Pya'e penohẽ ao iporãvéva ha pemonde hese. Pemoĩ avei chupe kuãirũ ha pembopy rehegua.
23. Peru pe vakara'y ikyravéva, ha pejuka. Kóva jarohorýta peteĩ karu guasúpe!
24. Ko che ra'y kóva omanóma vaekue ha oikove jey; okañy vaekue ha jajuhu jey.” Oñepyrũ hikuái pe vy'a guasu.
25. Upe aja, pe ta'ýra tuichavéva oĩ ñúme. Ou jeývo ha oĩmarõ pe óga ypýpe, ohendu pe mba'epu ha pe jeroky ryapu.
26. Aipórõ ohenói peteĩ hembiguáipe ha oporandu chupe mba'épa oiko hína.
27. Upe tembiguái he'i chupe: ‘Nde ryvy niko péina ou jey. Ha nde ru ojukauka peteĩ vakara'y ikyravéva, ou jeýre hesãi ha ndojehúi chupe mba'eve ivaíva.’
28. Heta ipochy pe tyke'ýra, ha ndoikeséi. Aipórõ itúva osẽ ojerure asy chupe oike haguã.
29. Ha'e he'i itúvape: ‘Nde reikuaa mboy áñopa amba'apo ndéve, ha ojapopa opa mba'e nde reipotáva, ha araka'eve nereme'ẽiva chéve peteĩ kavara ra'ymínte jepe, ajapo haguã karu guasu che irũ nguéra ndive.
30. Ko'ágã katu, oguahẽ ko nde ra'y omombopa rei vaekue iviru kuña reko vaíre, ha rejuka chupe guarã vakara'y ikyravéva.’
31. Itúva he'i chupe: ‘Che ra'y, nde niko tapia reime che ndive, ha opa arekóva ne mba'e.
32. Ha jarohory vaerã kóva peteĩ karu guasúpe ha javy'a. Nde ryvy niko, omanóma vaekue ha oikove jey, okañy vaekue ha jajuhu jey.
Guarani Bible 1996
Guarani DC Bible Sociedad Bíblica Paraguaya, 1996