28. Tome'ẽ ndéve Tupã upe yvy hi'áva, tome'ẽ ysapy ha trígo. Ha kaguy ñane mbovy'áva taheta ha tahembypa.
29. Ne rembiguái ramo toiko táva kuéra ha ne renondépe tojayvy tetã. Nde sy memby kuéra járake ta ndénte, ha ne renondépe tojayvy joa. Nde rehe ojahéiva toiko ijaheipýrõ, ha nde rovasáva tojehovasa.”,
30. Isaac ohovasa rire chupe, Jacob osẽ itúva kotýgui. Upe vove oguahẽ Esaú, oguerúva tymba ka'aguy ojuka vaekue.
31. Ombojy ha ogueraha itúvape, ha he'i chupe: —Epu'ã he'u ko oguerúva ndéve nde ra'y, rehovasa haguã chupe.
32. Isaac katu he'i chupe: —Máva piko nde? Ha'e he'i: —Che hína Esaú, nde ra'y ypykue.
33. Ohendúvo Isaac, tuicha oñemondýi, oryrýi, osusũmba ha he'i: —Máva piko upéicha ramo, upe ogueru vaekue chéve ha'u vaerã reguahẽ mboyve? Ahovasáma chupe, ha opytáma hovasapy ramo.
35. Isaac he'i: —Nde ryvy ou che mbotavy ha ogueraha imba'erã upe jehovasa.
36. Esaú he'i: —Ajeve voi niko ra'e oñembohéra Jacob! Péina mokõi jeyháma che mohendague. Che jopy vaekue ame'ẽ haguã chupe che mba'erãva, che nde ra'y ypykue rupi. Ha ko'ágã ogueraha imba'erã, nde rovasa paha che mba'e rãnguéva. Upéi oporandu itúvape: —Nahembýi piko jehovasa chéve guarã?
37. Isaac he'i: —Ajapóma niko chugui nde jára, ha opa ityvýra jára, ha ame'ẽmba chupe trígo ha kaguy. Ko'ágã nahemby véima mba'eve ndéve guarã che ra'y.
38. Esaú katu he'i jey: —Ha piko reporohovasa kuaa peteĩ jevýnte? Che rovasána chéve avei taita! Isaac okirirĩnte. Ha Esaú oñemoĩ hasẽ soro.
39. Upévo itúva Isaac he'i chupe: “Yvy hi'a ha ijysapýva, nde reikotahápe ndaipóri mo'ãi.
40. Nde kyse pukúgui reikovéta, ha reikóta nde ryvy poguýpe. Reñandu rire ne mbareteha, upépe ae, rejetyvyróta chugui.”,
41. Esaú ipy'aro Jacob ndive itúva jehovasakuére ha he'i jepi: —Hi'aguĩma ohóvo ára omano haguã taita. Upe rire ajukáta che ryvy Jacóbpe.
42. Rebeca apysápe oguahẽ Esaú ñe'ẽngue. Ohenoika Jacóbpe ha he'i chupe: —Nde ryke'y Esaú nde jukase, rejapo vaekue hesére.
43. Ko'ágã che memby ehendu che ñe'ẽ. Tereho Arámpe che kyvy Labán rógape.
44. Epyta hendive, nde ryke'y ojera peve pochýgui ha hesarái ne rembiapokuégui. Upe rire amondóta nde píari. Ndapytaséi tyre'ỹ mokõive che membýgui peteĩ árape voi.
45.
46. Upéi Rebeca he'i Isaácpe: —Che monguerái ha che mbohasýma ko'ã kuña hitíta Esaú rembireko. Jacob omenda ramo kuña hitíta ãicha guáre, upéva katu che jukaitémane.
1. Isaac ohenói ita'ýra Jacóbpe, ohovasa chupe ha upéi he'i: —Aníke remenda kuña Canaán guáre.
2. Tereho uvei Padan-Arámpe, nde sy ru Betuel rógape. Upépe eheka ne rembirekorã, nde sy kyvy Labán rajy kuéra apytégui.
3. Tupã ipu'akapáva ta nde rovasa remendávo, tome'ẽ ndéve ñemoñare, ta nde ra'y heta, ha toiko nde hegui heta tetã ru ypykue.
4. Ta nde rovasa ha tohovasa ne ñemoñarépe ohovasa haguéicha Abrahámpe, reñemomba'e haguã upe yvýre, Tupã ome'ẽ vaekue Abrahámpe, ha nde reiko haguépe.
5. Upéicha Isaac omondo Jacóbpe Padan-Arámpe, Labán rógape. Labán hína araméo Betuel ra'y ha Rebeca kyvy. Ha Rebeca, Esaú ha Jacob sy.
9. Upévare oho Ismael rendápe, ha omenda avei Mahalat rehe, Ismael rajy ha Nebaiot reindy. Ismael hína upe Abraham ra'yre.
10. Jacob osẽ Beersébagui ha oipykúi Aram rape.
11. Oguahẽvo peteĩ hendápe, kuarahy oikéma hína ha opyta upépe. Oñemyakãngyta peteĩ itápe ha oñeno oke.
12. Oke aja, ohecha iképe peteĩ mba'e ojejupiha, ojepysóva yvy guive yvága peve. Upe rupi oguejy ha ojupi Tupã remimbou.
13. Ñandejára oñembo'y hína ijykére, ha he'i chupe: —Che hína Tupã, nde ru kuéra Abraham ha Isaac Jára. Ame'ẽta ndéve ha ne ñemoñarépe ko yvy repytu'uha hína.
14. Ne ñemoñare heta etereíta, yvy ra'ỹi yvy ári guáicha, ha ha'e kuéra iñasãita opa rupi ko yvy jerekuévo. Nde ha ne ñemoñare rupi ojehovasáta tetã nguéra.
15. Ne mandu'áke. Aiméta ne ndive, romo'ãta ivaívagui mamo rehohápe, ha rogueru jeýta ko'a gotyo. Ndoroheja mo'ãi rejapopaite peve ha'e vaekue ndéve.
16. Opáyvo Jacob he'i: “Ñandejára oĩ hína ra'e ápe, ha che ndaikuaái!”
17. Okyhyje ha he'i: “Tuichaite mba'épa ko aimeha! Oime vaerã niko Tupã róga ha yvága rokẽ hína!”
18. Opu'ã ko'ẽ mboyve, ohupi upe ita oñemyakãngyta hague ha omoñembo'y upépe mandu'arã. Upéi oñohẽ hese ñandyry ha omboyke Tupãme guarã.
19. Upe táva héra ypy vaekue “Luz” ha ha'e ombohéra “Betel”.
20. Upérõ ome'ẽ Tupãme iñe'ẽ ha he'i chupe: “Nde che moirũ ha che mo'ã ramo che rapépe, rejuhuka ramo chéve che rembi'u ha che aorã,
21. che rerojere ramo tesãi reheve che ru rógape, ndéta hína Tupã che Jára.
22. Ko ita amoñembo'y vaekue mandu'arã, ha'éta peteĩ reñemomba'e guasu renda. Ha opa mba'e chéve reme'ẽvagui, ame'ẽta ndéve 10gui peteĩ.”
9. Che Jára, embojovake tetã nguéra. Ehecha kuaa chéve che Jára, nde niko nde reko joja. Mba'eve ivaíva niko ndajapói.
10. Tupã che Jára, nde niko nde reko joja ha reikuaapa ore py'apýpe oĩva. Topa tembiapo vai iñañávagui, hembiapo vai'ỹvape katu eipytyvõ.
11. Tupã yvatetegua eñemoĩ che jere rupi anítei ojehu chéve mba'eve. Nde niko reipe'a heko potĩvape jejopy vaígui.
12. Tupã hína pe oporombojovakéva hendapete, ha opa árape ikatúva ipochy.
8. Pemonguera hasýva, pemoingove jey omanóvape, pemonguera umi hete aipávape ha pemosẽ mba'epochy opavavégui. Peẽme niko oñeme'ẽ rei ko pokatu, ani pejerure hese mba'eve.
9. Ani peraha viru pende jehe,
10. térã vosa oimehaichagua tapére guarã, térã pende ao pembojopyru haguã, térã pende py rehegua, térã yvyra pende po pegua. Opa omba'apóva niko oñemongaru vaerã voínte.
11. Peguahẽvo peteĩ távape térã oimeraẽ henda ojeikohápe, peheka ikatu vaerãvare pejerovia ha pepyta hógape, pesẽtaha ára peve.
12. Ha hógape peguahẽvo, pemomaitei umi upépe oikóvape.
14. Ha na pene moguahẽséi ramo térã na pene renduséi ramo katu, pesẽ pe óga térã pe távagui, ha peityvyro pende pýgui pe yvytĩmbo.
15. Añetehápe ha'e peẽme, ágã ára pahápe chupe kuéra oñenupã pohyivéta umi táva Sodoma ha Gomórrape oiko vaekuégui.,
16. Peikuaáke che pomondoha ku ovecháicha aguara guasu apytépe. Upévare pene arandu vaerã mbóicha ha pene mirĩ vaerã pykasúicha.
17. Peñangarekóke pende jehe, cháke oĩta pene myakãsãva ha pene moĩva mburuvicha kuéra pópe, ha pene mbyepotíva itupao kuéra rupi.
18. Ha che remimbo'e haguére peẽ, pejereraháta sãmbyhyhára ha mburuvicha guasu kuéra renondépe. Péicha, peẽ peñe'ẽta che rehe chupe kuéra, ha umi judio'ỹvape avei.