Biblia en un año Jasyteĩ 18 35:1-291. Tupã he'i Jacóbpe: —Tereho Betélpe ha epyta upépe. Emopu'ã chéve peteĩ altar.*f** Che hína Tupã ajechauka vaekue ndéve rekañy ramo guare nde ryke'y Esaúgui.2. Jacob he'i hóga pegua kuérape ha iñirũ nguérape: —Pejeheja tupã gua'u kuéra perekóvagui, pejahu*f** ha pemonde ao potĩ.3. Upéi jaha Betel gotyo. Upépe amopu'ãta peteĩ altar Tupãme che pytyvõ vaekue ajecha vai ramo guare, ha che moirũ vaekue che rapépe.4. Ome'ẽ hikuái Jacóbpe umi tupã gua'u oguerekóva ha inamichãi nguéra. Jacob oñotỹ umi mba'e peteĩ yvyra guýpe oĩva Siquémpe.5. Ha'e kuéra oje'óivo upégui, Tupã omongyhyje umi táva ijerére oĩvape, ha avave nomuñái Jacob ha ita'ýra kuérape.6. Tetã Canaánpe Jacob oguahẽ peteĩ táva Luz héravape, ko'ágã hérava Betel, iñirũ nguéra ndive.7. Omopu'ã peteĩ altar ha upe omopu'ã haguépe ombohéra Betel, Tupã ojechauka haguére chupe upépe, okañy ramo guare ityke'ýra Esaúgui.8. Débora, Rebeca mongakuaahare, omano ha oñeñotỹ Betel ypýpe, peteĩ yvyra guýpe, Jacob ombohérava “Yvyra ojejahe'o hague”.9. Jacob oúvo Padán-Arámgui, Tupã ojechauka jey chupe ha ohovasávo,10. he'i chupe: Nde réra Jacob, na nde réra mo'ã véima upéicha. Águi rire nde rérata Israel. Ha he'i haguéicha ombohéra chupe.11. Upéi he'i chupe: Tupã ipu'akapáva che réra. Hetáta ne ñemoñare, umívagui osẽta tetã nguéra, ha chugui kuéra oikóta mburuvicha guasu. Yvy ame'ẽ vaekue nde jarýi Abraham ha nde ru Isaácpe,12. ame'ẽta ndéve ha ne ñemoñarépe, ha peẽme opytáta opa árape guarã.13. Tupã oho upégui.14. Upe oñe'ẽ haguépe chupe Tupã, Jacob omoñembo'y peteĩ ita mandu'arã, omboyke chupe guarã oñohẽvo hese kaguy ha ñandyry,15. ha ombohéra Betel.16. Oho hikuái Betélgui ha namombyrýi Efrátagui, Raquélpe oguahẽ ára imemby haguã.17. Raquel oñeñandu vai ha herekua he'i chupe: —Néike! Kuimba'e niko avei kóva!18. Raquel katu ipytuhẽ peteĩ-teĩvo ha omano nguévo he'i imembýre: Ben-Oní. Itúva katu upe mitã ombohéra Benjamín.19. Omano rire, Raquel oñeñotỹ Efrata rapépe, ko'ágã hérava Belén.20. Jacob omoñembo'y ita mandu'arã Raquel oñeñotỹ haguépe. Ha upe ita oñembo'y gueteri Raquel tyvy ári ko'agãite peve.21. Jacob opu'ã ha oho opyta Éder róga yvate mboypýri.22. Ha oiko aja upe tetãme, Rubén oñeno itúva kuña Bilhá ndive. Upéva oguahẽ Jacob apysápe ha ombopochy eterei chupe. Jacob ra'y kuéra 12 vaekue:23. Lea memby kuéra ãva: ijypykue Rubén, ha upéi ou Simeón, Leví, Judá, Isacar ha Zabulón.24. Raquel memby kuéra José ha Benjamín.25. Raquel rembiguái Bilhá memby kuéra, Dan ha Neftalí.26. Zilpá, Lea rembiguái memby kuéra, Gad ha Aser. Opa ko'ãva Jacob ra'y kuéra, Padan-Arámpe oikove ypy vaekue.27. Jacob oho jey Mambrépe, hérava avei Arbá térã Hebrón, itúva Isaac rógape, Abraham ave oiko haguépe.28. Isaac oikove 180 áño.29. Omano itujáguima ha oho itúva kuéra ypykue rendápe. Oñotỹ chupe ita'ýra kuéra Esaú ha Jacob. 36:1-431. Ãva hína Esaú, hérava avei Edom, ñemoñare:2. Esaú omenda ko'ã kuña Canaangua rehe: Adá, hitíta Elón rajy, Oholibamá, Aná rajy ha Sibón hevéo remineno,3. ha Basemat, Ismael rajy ha Nebaiot reindy.4. Ádagui Esaú ita'ýra Elifaz, Basemátgui ita'ýra Reuel,5. ha Oholibamágui ita'ýra Jeús, Jaalam ha avei Coré. Ko'ãva Esaú ra'y kuéra Canaánpe oikove ypy vaekue.6. Esaú ogueraha hembireko kuéra, ita'ýra ha tajýra kuéra, hembiguái, ijovecha, hymba kuéra ha opa mba'e Canaánpe ombyaty vaekue, ha ojererova Seírpe, mombyry ityvýra Jacóbgui.7. Hymba hetágui mokõive ha pe yvy oikoha ndohupytýigui mokõivépe guarã,8. Esaú oho oiko Seírpe. Esaú oñembohéra avei Edom.9. Ko'ãva Esaú ñemoñare. Ha'e edomíta kuéra ru ypykue, oiko vaekue Seírpe.10. Ita'ýra kuéra héra vaekue: Elifaz Adá memby, ha Reuel Basemat memby.11. Elifaz ra'y kuéra: Temán, Omar, Sefó, Gatam ha Quenaz.12. Elifaz oguereko avei peteĩ ikuña hérava Timná ha imemby Amalec. Ko'ãva Adá ñemoñare, Esaú rembireko vaekue.13. Reuel ita'ýra irundy: Náhat, Zérah, Samá, ha Mizá. Ko'ãva hína Basemat ñemoñare Esaú rembireko vaekue avei.14. Oholibamá, Aná rajy ha Sibón remineno imemby Esaúgui: Jeús, Jaalam ha avei Coré.15. Ko'ã Esaú ñemoñare, mburuvicha vaekue hikuái Edómpe: Elifaz, Esaú ra'y ypykue ra'y ko'ãva: Temán, Omar, Zefo, Quenaz,16. Coré, Gatam ha Amalec. Ko'ãva Adá ñemoñare, Esaú rembireko vaekue.17. Reuel ra'y kuéra vaekue ko'ãva: Náhat, Zérah, Samá ha Mizá. Ko'ãva Basemat ñemoñare, Esaú rembireko vaekue.18. Oholibamá memby kuéra vaekue: Jeús, Jaalam ha avei Coré. Ko'ãva hína Oholibamá, Aná rajy ha Esaú rembireko memby kuéra.19. Ko'ãva hína umi Esaú ñemoñare mburuvicha vaekue heseguáva atýpe. Esaú héra vaekue avei Edom.20. Ko'ãva hína Seír horeo ra'y kuéra oikóva upe yvýpe: Lotán, Sobal, Sibón, Aná,21. Disón, Éser ha Disán. Mburuvicha vaekue horeo kuérava Seír ñemoñare tetã Edom pegua.22. Lotán ra'y kuéra Hori ha Hemam. Timná, Lotán reindy.23. Sobal ra'y kuéra Alván, Manáhat, Ebal, Sefó ha Onam.24. Sibón ra'y kuéra Aiá ha Aná. Aná upe ojuhu vaekue y taku osẽva yvy guýgui, yvy ojeiko'ỹháme oiko ramo guare, itúva Sibón, vúrro rerekua ramo.25. Aná ra'y Disón, ha itajýra Oholibamá.26. Disón ra'y kuéra Hemdán, Esbán, Itrán ha Querán.27. Éser ra'y kuéra Bilhán, Zaaván ha Acán.28. Disán ra'y kuéra, Us ha Arán.29. Horeo kuéra ruvicha vaekue: Lotán, Sobal, Sibón, Aná,30. Disón, Éser ha Disán. Ko'ãva, horeo kuéra ruvicha ojohogagua peteĩ-teĩ tetã Seírpe.31. Ko'ãva hína mburuvicha guasu kuéra oisãmbyhy vaekue Edómpe, Israelgua oguereko mboyve mburuvicha guasu,32. Bela Beor ra'y, Dinabagua.33. Omano rire Bela oisãmbyhy Jobab, Zérah ra'y Bosragua.34. Omano rire Jobab oisãmbyhy Husam Temangua.35. Ha'e omano rire oisãmbyhy Hadad, Bedad ra'y, Avitgua. Ko Hadad oñorãirõ Madiangua ndive Moab ñúme, ha ipu'aka hese kuéra.36. Ha'e omano rire oisãmbyhy Samlá, Masrecagua.37. Omano rire Samlá oisãmbyhy Saúl Rehobotgua. Pe táva oĩ ysyry rembe'ýpe.38. Omano rire Saúl oisãmbyhy Baal-Hanán, Acbor ra'y.39. Ha omano rire Baal-Hanán oisãmbyhy Hadad tavagua hérava Pau. Hadad rembireko héra Mehetabel, Matred rajy ha Mezaab remineno.40. Ko'ãva hína mburuvicha Esaú reheguáva kuéra réra, ojohogaguáva, ojoyvy peguáva ha peteĩ téra peguáva: Timná, Alvá ha Jetet,41. Oholibamá, Elá, Pinón,42. Quenaz, Temán, Mibsar,43. Magdiel ha Iram. Ha'e kuéra Edom pegua oikóva ijyvy teépe. Esaú, Edom vaekue. 9:6-106. Heko vaívape remongavaju, iñañávape rehundi, ha oiko chugui kuéra tesarái.7. Nde rehe ija'e'ỹva omano, itáva kuéra oñehundi ha tesaráipe opa rei.8. Ñandejára niko mburuvicha guasu opa árape guarã, oñemoĩma omohenda haguãicha opa mba'e,9. oisãmbyhy ko yvy teko jojápe, ha omyakã tetã nguéra hekoitépe.10. Ojeguereko vaíva Ñandejára rendápe oguahẽ, ha ha'e chupe kuéra oipytyvõ. Ñandejára hese kuéra oñangareko jejopy vaípe. 3:27-3027. Oikotevẽva oñembojárõ ne rendápe, ani rejere chugui. Ikatu ramo, eipytyvõ chupe.28. Oĩ ramo nde pópe reporopytyvõ haguã ani erétei: “Ko'ẽrõ jahecháta ndéve”.29. Ani rejapo ivaíva nde róga ykére guáre, jeroviápe oikóva nde ypýpe.30. Ani reñorãirõ rei avave ndive, ojapo'ỹrõ nde rehe ivaíva.Mateo 12:22-5022. Ha ojereraha Jesús rendápe peteĩ kuimba'e ohecha'ỹva ha iñe'ẽngúva, oĩva mba'epochy poguýpe. Jesús omonguera chupe, ha pe kuimba'e ohecha ha oñe'ẽ jey.23. Ha opavave ohecha ramoite pe ojapóva, ha he'i joa: —Kóva piko ndaha'éi chéne David ra'y mba'e?24. Umi fariséo ohendúvo upéva katu he'i: —Beelzebú, Aña nguéra ruvicha voi niko hína pe ohejáva chupe omosẽ umi mba'epochy kuérape.25. Jesús oikuaa upe ha'e kuéra he'íva ipy'apýpe, ha he'i chupe kuéra: —Peteĩ tetã oñemboja'opa ramo ha maymáva opu'ã oñoakãre, oñehundi. Oimeraẽva táva térã óga pegua opu'ãmba ramo ojuehe oñehundi avei.26. Péicha avei Sataná voi opu'ã ramo ijehe, mba'éicha piko imbarete tapiáta?27. Peẽ niko peje che amosẽha mba'epochy Beelzebú pokatu rupi. Péicharõ añete, máva piko ome'ẽ pene remimbo'e kuérape pokatu omosẽ haguã chupe kuéra? Pene remimbo'e kuéra ojapóva rupi voi, ojehecha peẽ pejavyha.28. Che amosẽ ramo mba'epochy Tupã Espíritu rupi, upéva he'ise Tupã sãmbyhy oguahẽmaha peẽme.29. Avave ndoike mo'ãi peteĩ kuimba'e imbaretéva rógape omonda haguã chupe, ndoipokuái ha ndoipykuái raẽirõ. Péicha ojapo ramo mante ikatúne omonda chugui.30. Upe che ndive oĩ'ỹva, oñemoĩ che rehe. Ha upe che ndive omono'õ'ỹva, omosarambi.31. Añetehápe ha'e peẽme, Tupã oheja reitaha opavavépe opaichagua angaipa, ha oñe'ẽ vai haguére hese jepe. Upe Espíritu Santo rehe ojahéivape katu, ndojeheja rei mo'ãi.32. Tupã oheja reíta oimeraẽvape che rehe jepe, yvypóraicha aju vaekue, oñe'ẽ vaívape. Upe Espíritu Santo rehe oñe'ẽ vaívape katu, ndojeheja rei mo'ãi araka'eve.33. “Peteĩ yvyra máta iporã ramo, hi'a porã vaerã. Ivai ramo katu, hi'a vai vaerã. Pe yvyra máta jaikuaa hi'áre.34. Peẽ mbói ñemoñare! Mba'éicha piko iporãva pejéta, ko peẽ voi pende reko vaíva? Pe ñande py'apýpe jarekóva, ñahenduka ñande juru rupi.35. Peteĩ ipy'a porãva, mba'e iporãvante he'i, ipy'apýpe voi imba'e porãgui. Ha upe heko añáva katu, ivaívante voi he'i, ipy'apýpe voi oĩgui ivaíva.36. Che ha'e peẽme, ágã mbojovakeha árape, opavave omombe'u vaerã Tupãme mba'érepa he'i raka'e umi ñe'ẽ rei.37. Ne ñe'ẽngue voi Tupã oiporúta nde reja rei haguã térã ne rundi haguã.”38. Upéi, fariséo kuéra ha umi Moisés rembiapoukapy mbo'eha he'i Jesúspe: —Mbo'ehára, rohechase niko rejapórõ mba'e hechapyrãva.39. Jesús katu he'i chupe kuéra: —Tekove ahẽ Tupãre ojerovia'ỹva ñemoñarénte ojerure ohecha haguã mba'e hechapyrãva. Ndojehechauka mo'ãi peẽme mba'eveichagua mba'e hechapyrãva. Tupã ohechaukáta peẽme maranduhára Jonás rehe ojapo haguéicha.40. Ha Jonás oĩ haguéicha mbohapy ára ha pyhare pe pira guasu ryépe, péicha avei che, yvypóraicha aju vaekue, apyta vaerã mbohapy ára ha pyhare yvy guýpe.41. Ágã Tupã ombojovakévo opavavépe, umi Ninivegua pene moĩ vaíta Tupã renondépe pene rembiapo vai haguére. Ha'e kuéra niko oheja vaekue iñangaipa Jonás oñemoñe'ẽ ramo chupe kuéra. Ha che ha'e peẽme, peteĩ mba'e guasuvéva Jonásgui oĩ hína ko'ápe ko'ágã.42. Pe mburuvicha guasu kuñáva tetã Sebá pegua, opu'ã vaerã avei mbojovakeha árape, ha pene moĩ vaíta Tupã renondépe pene rembiapo vai haguére. Ha'e niko mombyryvégui ou vaekue ohendu haguã Salomón ñe'ẽ arandu. Ha che ha'e peẽme, peteĩ mba'e guasuvéva Salomóngui oĩ hína ko'ápe ko'ágã.43. Peteĩ mba'epochy osẽ ramo oimeraẽvagui, oho oiko umi oky'ỹha rupi ohekávo pytu'u. Ndojuhúi ramo he'i:44. “Aha jeýta che rógape, mamo asẽ haguégui.” Ha ou jeývo, ojuhu pe osẽ haguégui inandi porã, ojetypei ha ipotĩ porã.45. Upéi, oho ha ogueru ambue 7 mba'epochy heko añavéva chugui ha oike hikuái ipype, ha oiko upépe. Ha péicha, pe yvypóra rekove opyta vaive iñepyrũmbýgui. Peichaite avei ojehúta opa heko añáva ko'ágã guápe.46. Jesús oñe'ẽ jave gueteri hína, oguahẽ ha'e oĩháme isy ha ityvýra kuéra, oñe'ẽséva hendive. Ha opytágui hikuái pe óga rokápe,47. peteĩ umi upépe oĩva he'i Jesúspe: —Nde sy ha nde ha ryvy kuéra oime okápe, ha oñe'ẽse nendive.48. Jesús katu he'i: —Mávaiko che sy ha máva che ryvy?49. Ha omañávo, hemimbo'e kuérare he'i: —Ko'ãva hína che sy. Ko'ãva hína che ryvy.50. Ha oimeraẽ ojapóva che Ru yvága pegua rembipota, upéva hína che ryvy, che reindy ha che sy. Guarani Bible 1996 Guarani DC Bible © Sociedad Bíblica Paraguaya, 1996