Biblia en un año Jasypateĩ 1 49:1-391. Amoníta kuérape he'i péicha Ñandejára: Ndaita'ýrai mba'e piko Israel? Ndoguerekói piko imba'ekue oheja haguãme? Mba'ére Milcómpe opyta Gad ha upepegua oiko itáva kuérape?2. Che, opa mba'e Jára, katu ha'e: “Oguahẽta ára ahendukatahápe táva Rabá, Amón guápe sapukái ñorãirõ megua. Oikóta chugui tapere ha itáva kuéra okaipáta. Upérõ Israel oñemomba'e jeýta itáva kuérare. Che, opa mba'e Jára, upéicha ha'e.3. “Ne pyahẽke Hesbón, Ai niko oñehundíma! Pejahe'óke kuña kuéra Rabagua! Pemonde ao hũ. Pejepyti'a nupã! Peñani itarova vaicha. Peikutupa pende retépe! Pene tupã Milcom niko ojereraha tetã mombyrýpe, ipa'i ha huvicha guasu kuérareve.4. Maerã piko rejererovu nde pokatúre? Upévako opáma. Anive ne tĩ pu'ã. Rejerovia umi mba'eta rembyaty vaekuére ha ere: ‘Máva piko ondyrýta che rehe?’5. Che katu opa guio amondóta nde rehe kyhyjerã. Che, opa mba'e Jára, upéicha ha'e. Peteĩ-teĩ peẽva pesẽta pekañy opa gotyo rei, ha ndaipóri mo'ãi pene mbyaty jey vaerã.6. Upéinte amoambuéta amoníta rekove. Che, opa mba'e Jára, upéicha ha'e.”7. Ñandejára ipu'akapáva he'i Edom peguarã: “Ndaiporivéi piko mba'e kuaa Temánpe? Ndoikuaavéi piko mba'épa ojapóta iñarandúva? Ojeharu piko chugui kuéra iñarandu?8. Peẽ Dedangua, pesẽ Pya'éke, tapeho pekañy! Ahundítagui Esaú retã. Oguahẽma ára ainupã haguã chupe.9. Parral'a oñemono'õ ramo, ojeheja jepi apesã mbovymi. Pyharekue oguahẽ ramo mondaha kuéra, oikotevẽvante ogueraha.10. Che katu Esaú retãme mba'eve'ỹre aheja, ajuhu ikañyha nguéra ha ndaikatu véima okañy. Ita'ýra, igénte ha hóga ykeregua kuéra oñehundipa. Ndopytái avave he'i haguã:11. ‘Eheja chéve ne tyre'ỹ nguéra, che umívare añangarekóta. Ne kuña kuéra iména manóva ikatu che rehe ojerovia.’”12. Péicha he'ígui Ñandejára: Umi ndoje'éi vaekue hoy'u haguã pe mbayrúgui, hoy'u vaerã vaekue, ha piko nde repytáta rey'u'ỹre? Nahániri rey'úta avei.13. Che, opa mba'e Jára, ame'ẽ che ñe'ẽ che jehe voi: Táva Bosrágui oikóta yvy ojeiko'ỹha, ha opytáta itapere, jeharu ha ñemotĩndy rechaukaha ramo ha umi táva ambuégui oikóta tapere opa árape guarã.”14. Oguahẽ chéve marandu Ñandejáragui oúva: peteĩ ñe'ẽ rerahaha oguerosapukái tetã nguéra apytépe: Peñembyaty pendyry haguã Edom rehe! Peñembosako'i ñorãirõrã!15. Ajapóta nde hegui pe michĩvéva tetã nguéra apytépe, upe ojeapo'ivéva hapicha kuéra apytépe.16. Ndenteségui tuichaite rejavy. Reporomboryryipa vaekue. Reiko itakua pa'ũme, nde pojáivo umi yvyty ru'ãre. Rejehaitypo yvateve ramo jepe taguato gavilángui, upégui che romboguejýta. Che, opa mba'e Jára, upéicha ha'e.17. “Edom oñehundi paitétagui, oporomongyhyje etereíta. Opa upe rupi ohasáva tuicha oñemondýita, ohechávo mba'eichaite pevépa oñenupã.18. Opytáta niko Sodoma, Gomorra ha táva kuéra ijykére guáicha oñehundi ramo guare. Avave ndoiko mo'ãvéi upépe ohasakuévonte jepe. Che, opa mba'e Jára, upéicha ha'e.19. Ajúta oñemo'ã'ỹhágui, leóncha Jordán rembe'y javoráigui osẽva ha ojepoíva umi ñu rovyũ rupi. Amosẽta upégui Edom guápe ha amoĩta oisãmbyhy haguã upe che aiporavóva. Máva piko ikatúta che rehe oñembojoja? Máva piko ikatúta che rehe oñemoĩ? Mba'eichagua ovecha rerekua piko ikatúta che mbohovái?20. Pehendúke upe che, opa mba'e Jára, ambojýva hína che akãme vairã Edom rehe, umi mba'e Temán guáre ajapótava: Umi ijovecha ra'y michĩvéva jepe ojereraháta ha umi iñu oñembyaipáta.21. Edom ho'ávo hyapu hatã etereítagui yvy oryryipáta. Osapukái hatãta ojerurévo pytyvõ ha isapukái oñehendúta Mar Rojo peve.22. Hese ija'e'ỹva ojepoíta Bosrá rehe taguatóicha pepo jepysópe, ha upe árape Edom ñorãirõhára oryrýita kuña imemby pota vaicha.”23. Damasco peguarã: “Táva kuéra Hamat ha Arpad otĩ, oguahẽ haguére chupe kuéra marandu vai. Okyhyje eterei hikuái, ndojuhúi py'a guapy.24. Damasco ikangypa ha okañyséma. Oñemomba'e hese kyhyje guasu, py'a tarova ha mba'asy kuña imemby pota vaicha.25. Upe táva herakuã mombyrýva, pe táva rory, opyta avave'ỹre.26. Upe árape opytáta imitã rusu kuéra ojepyso umi hasaha rupi, ha opa iñorãirõhára omanóta. Che, opa mba'e Jára, upéicha ha'e.27. Ajatapýta Damasco tápia kuérare, ha pe tata ombokusuguéta Ben-Hadad róga guasu.”28. Quedar ha Hasor retã nguérape ho'áva Babilonia ruvicha guasu Nabucodonosor pópe: ‘Néike! Pendyrýke Quedar rehe! Pehundi upe ñemoñare kuarahy resẽ gotyogua!29. Peñemomba'e hekoha ha ijovecha kuérare, ivakapi ha opa hembiporúre. Peipe'a chugui ikaméllo ha pesapukái chupe kuéra: ‘Kyhyje guasu opa rupi oĩ!’30. Pesẽ pya'e pepoi pýgui, peẽ Hasorgua! Tapeho pekañy! Che, opa mba'e Jára, upéicha ha'e. Babilonia ruvicha guasu Nabucodonosor ombojýma iñakãme upe ojapótava pende rehe.31. Che, opa mba'e Jára, ha'e chupe kuéra: Néike! Pendyrýke umi tetãgua rehe oikóva py'a guapýpe ha mba'eve okyhyje'ỹre, na hokẽi, na imbotyhái ha oiko ha'e añoite!32. Pemonda ikaméllo ha opa imymba kuéra! Amosarambíta opa rupi rei umi ojesyva rague'óvape. Opa guio aitýta hi'ári ivaíva. Che, opa mba'e Jára, upéicha ha'e.33. Hasor ha'éta opa árape guarã aguara guasu saite rekoha. Avave ndoiko mo'ãvéi upépe ohasakuévonte jepe.”34. Sedequías oñepyrũrõ guare oisãmbyhy Judápe, Ñandejára he'i Jeremíaspe Elam rehe:35. “Che, opa mba'e Jára che pu'akapáva, ha'e: Amopẽmbáta Elam hu'y, upéva hembiporu oiporuvéva ñorãirõme.36. Arúta yvytu ko'ã tetãgua rehe irundyve henda guio, isarambi haguã opa rupi, ndaiporivéi peve tetã oguahẽ'ỹháme upégui okañýva.37. Amboryrýita Elam hese ija'e'ỹetéva renondépe, hese ivaíva amondóta, amyendýta che pochy hese, ha amondóta hese ñorãirõ ahundiete peve chupe. Che, opa mba'e Jára, upéicha ha'e.38. Che guapyha Elámpe amoĩta, ha ajukaukáta huvicha guasu kuéra ha ambue huvicha kuérape. Che, opa mba'e Jára, upéicha ha'e.39. Upéi katu amoambuéta Elamgua rekove. Che, opa mba'e Jára, upéicha ha'e.” 50:1-461. Caldéo retã Babilonia rehe he'ikáva Ñandejára maranduhára*f** Jeremías rupi.2. “Pemomarandu kóva, peikuaauka tetã nguéra apytépe. Pemopu'ã mba'e rechaukaha. Ani peñomi mba'eve. Peje: ‘Babilonia ho'a! Itupã Bel opyta toryjárõ, tupã Marduc okyhyje eterei! Ita'ãnga, itupã gua'u kuéra, opyta toryjárõ ha okyhyje eterei!’3. Yvate gotyogui ou hína chupe peteĩ tetã ojapótava hetãgui yvy ojeiko'ỹha. Avaveichagua, taha'e yvypóra térã mymba ndoiko mo'ãvéi upépe, opavave niko okañýta ohóvo upégui.”4. Ñandejára he'i: “Umiha árape Israel ha Judagua hasẽta oúvo che, Tupã Ijára, rekávo.5. Oporandúta hikuái Sión rape rehe ha upe gotyo ohóta, he'ívo: ‘Jaha Ñandejára rendápe ha jajapo hendive ñe'ẽ me'ẽ opa árape guarã.’6. Che retãgua ha'e vaekue ovecha kañy mbyréicha, oñesãmbyhy vaíva. Ijovecha rerekua kuéra, oheja okañy ka'aguy rupi. Oho peteĩ ka'aguýgui ambuépe ha hesarái ikorágui.7. Hese ija'e'ỹva, otopávo hese kuéra, ho'úva ha he'i hikuái: ‘Ndorojapói ivaíva, ha'e kuéra ojapo haguére ivaíva Ñandejára renondépe, ha'éva ikora oiko haguépe kyhyje'ỹre, itúva kuéra ypykue jeroviaha.’8. Pesẽ Pya'éke caldéo retã Babilóniagui! Pesẽ ovecha renondépe isãmbyhyháraicha!9. Amokyre'ỹta yvate gotyogua tetã mbarete atýpe ondyry haguã oñondivepa Babilóniare. Oñemoĩta ojoykére ha oñemomba'éta hese. Umíva kuimba'e katupyry ñorãirõme. Opoírõ ihu'ýgui ndojavýi voi.10. Oipe'áta caldéogui opa mba'e oguerekóva, oipe'áta chugui kuéra henyhẽ meve. Che, opa mba'e Jára, upéicha ha'e.11. Peẽ caldéo kuéra pemonda vaekue che retã guápe, pende rorýke ha pejapo vy'a guasu! Pende saraki vaka ra'ýicha ñúme! Pende ayvu kavajúicha!12. Pene retã tee katu ojejaho'íta ñemotĩme. Ha'éta tetã ojeapo'ivéva, yvy perõ avave oiko'ỹha.13. Che pochýtagui ha pohejáta avave'ỹre, yvy ojeiko'ỹ eteha oikóta nde hegui. Opa upe rupi ohasáva opytáta ijurujái ohechávo mba'eichaitépa oñenupã.14. Peñemohendáke, hu'y poiha, pemongoráke Babilonia! Pepoíke hese opa pende hu'y. Ojapo haguére ivaíva che rehe, opa mba'e Jára!15. Pehendukáke opa guio ñorãirõ sapukái! Babilonia oñeme'ẽma! Ho'áma hóga yvate, yvýre ojeitýma ikorapy yvate kuéra! Péicha che añemyengovia: peñemyengovia katu hese! Pejapo hese upe ha'e ojapo vaekue!16. Ani peheja Babilóniape avave oñemitỹ térã omono'õ haguã temitỹngue. Ohechávo ñorãirõ ohundipáva opa mba'e, umi mombyrygua oho jeýta hetãme, peteĩ-teĩ okañýta ijyvýpe.”17. “Israel ojogua ovecha kañy mbyre omuñávape león. Tenondete ho'u chupe Asiria ruvicha guasu, upéi Babilonia ruvicha guasu Nabucodonosor oñapi'ũ ikãnguekue.18. Upévare che, Tupã Israel Jára che pu'akapáva, ha'e: Ainupãta Babilonia ruvicha guasu ha hetãme, ajapo haguéicha Asiria ruvicha guasúre.19. Amokyre'ỹta Israel guápe oho jey haguã hetãme, ha ovecháicha oguereko jeýta heta hembi'urã yvyty kuéra Carmelo, Basán, Efraín ha Galaad guápe.20. Che, opa mba'e Jára, upéicha ha'e. Umiha árape Israel ha Judá ipotĩta hembiapo vaikuégui, che aheja reítagui umi aheja vaekuépe oikove.21. “Pendyry Merataim ha Pecodgua rehe! Pemuña chupe kuéra pehundipaite peve! Pejapóke opa mba'e ha'éva peẽme! Che, opa mba'e Jára, ha'e ojejapo haguã.”22. Pe tetãme oñehendu ñorãirõ ryapu, ñehundi guasu rehegua.23. Babilonia opa tetã nguéra mbotaha, opẽ ha oñemyangu'i! Tuichaite piko oñemondýi tetã nguéra ohechávo pe Babilóniape ojehu vaekue!24. Nde voi Babilonia remoĩ vaekue ñuhã nde jupe, ha reimo'ã'ỹhágui re'a pype. Repyta jejokuapy ha ñembotypy reñemoĩ haguére nde Jára rehe.25. Ñandejára oipe'a pe koty rokẽ oñeñongatuhápe ihu'y kuéra ha oguenohẽ ipochy rehegua hu'y, Ñandejára ipu'akapáva niko oguereko upe ojapo vaerã caldéo retãme.26. Pendyry hese opa guio! Peipe'a itrígo ñongatuha rokẽ! Pembyaty opavavépe ha pehundi! Aníke opyta avave ojejuka'ỹre!27. Pejuka opa ikuimba'e oñoirãirõva, pemondo ojejuka haguãme! Aichejáranga umíva! Oguahẽma chupe kuéra hi'ára, iñenupã ára!28. (Okañy vaekue Babilóniagui oguahẽ Siónpe omombe'úvo mba'éicha Tupã Ñandejára omyengovia Babilóniape upe ojapo vaekue itupaóre.)29. “Pehenói opa hu'y poihápe ondyry haguã Babilóniare! Peñemohenda pe táva jerére ani haguã okañy avave! Pemyengovia chupe, hembiapokue ojerureháicha! Pejapo hese upe ha'e ojapo vaekue avei! Itĩ atã haguére che ndive, Tupã Israel Jára Imarangatúva ndive.30. Upévare imitã rusu kuéra ho'áta omano umi hasaha rupi ha opa ikuimba'e ñorãirõva omanóta upe árape. Che, opa mba'e Jára, upéicha ha'e.”31. Ñandejára ipu'akapáva he'i: “Tetã tĩ pu'ã, che añemoĩ nde rehe. Oguahẽma nde ára, reñenupã haguã ára.32. Tetã tĩ pu'ã, reñepysãnga ha re'áta, ha ndaipóri ne mopu'ã vaerã. Ahapýta opa nde táva kuéra, ha pe tata ohundíta opa nde jerekuévo.”33. Ñandejára ipu'akapáva he'i: Israel ha Judagua ojejopy vai hína. Hese kuéra ija'e'ỹva oguereko iñapytĩmby ha ndopoiséi chugui kuéra.34. Imosãsohára katu ipyapy mbarete ha héra opa mba'e Jára ipu'akapáva. Ha'e ojapóta upe heko jojáva: oguerúta py'a guapy tetãme ha kyhyje Babilonia guápe.”35. Ñandejára he'i: “Ñorãirõ toguahẽ Babilonia ha hetã guápe! Huvicha ha ikarai arandu kuérape!36. Ñorãirõ imba'e ñemi kuaahárape: ta itarovapa hikuái!37. Ñorãirõ ikuimba'e kuéra oñorãirõvape: toryryipa kyhyjégui! Ñorãirõ ikavaju ha ikárro kuérape! Ñorãirõ kuimba'e kuéra jehepy me'ẽre oñorãirõvape: tojoguapa hikuái kuñáme! Ñorãirõ imba'e repyetápe: toñemondapa chugui kuéra!38. Ñorãirõ hi'ysyry kuérape: tahypa chugui kuéra! Babilonia niko peteĩ tetã oĩháme tupã gua'u ivai etereíva, ha upévare itavyraipa hikuái.39. Upévare Babilóniape ojaitypóta mbarakaja saite ha aguara guasu saite, ha upépe oikóta ñandu guasu. Ndojeiko mo'ãvéi upépe araka'eve.40. Opytáta niko Sodoma, Gomorra ha táva kuéra ijerére guáicha, oñehundi ramo guare. Avave ndoiko mo'ãvéi upépe ohasa kuévonte jepe. Che, opa mba'e Jára, upéicha ha'e.41. Yvate gotyo mombyrýgui peteĩ tetã ipokatúva ha heta mburuvicha guasu oñembosako'i ou haguã.42. Kyse yvuku ha hu'y ipópe, iñarõ ha ndoikuaái poriahurereko, isapukái hyapu yguasu sununúicha ha ou kavaju ári. Oĩma oñorãirõ haguãicha Babilonia ndive.43. Babilonia ruvicha guasu oikuaávo upéva, kyhyjégui ijapa, ipy'a tarova ha hasy kuña imemby pota vaicha.44. Ajúta oñeimo'ã'ỹhágui, leóncha osẽva Jordán rembe'y javoráigui ha ojepoíva umi ñu rovyũ rupi. Amosẽta upégui Babilonia guápe ha amoĩta oisãmbyhy haguã upe che aiporavóva. Máva piko ikatúta che rehe oñembojoja? Máva piko ikatúta che rehe oñemoĩ? Mba'eichagua ovecha rerekua piko ikatúta che mbohovái?45. Ehendu upe che, opa mba'e Jára, ambojy vaekue che akãme vairã Babilóniare. Upe che ha'e vaekue oikotaha caldéo retãre: Umi ovecha ra'y michĩvéva jepe ojereraháta ha iñu nguéra oñembyaipáta.46. Babilonia ho'ávo hyapu hatã etereítagui, yvy oryryipáta ha isapukái kuéra oñehendúta opa tetã rupi.” 119:121-128121. Mba'e hekópe guánte voi ajapo, ani che reja umi che ndive ojopy vaíva pópe.122. Ere chéve che pytyvõtaha ha nda che jopy vai mo'ãiha umi oñemoha'enteséva.123. Umi che resa niko ikangypáma roha'arõgui che renohẽ haguã jejopy vaígui, ere haguéicha chéve rejapotaha.124. Ne mborayhúpe kena che rereko, ha che mbo'e ne rembipota.125. Che hína ne rembiguái. Che moarandu kena aikuaa haguã ne rembiapoukapy.126. Che Jára, hi'áma niko reñemongu'e, ne rembiapoukapy niko omboyke hikuái.127. Che ahayhu ne rembiapoukapy ha ahecha ramove óro porãgui.128. Tova mokõime jeikógui ndaikuaaséi mba'eve, ha upévare ne rembipotánte voi ajapo. 28:6-66. Iporãve mboriahu oikóva tape potĩre, poguasu hape karẽvagui.Tito 1:1-161. Che, Pablo, Tupã rembiguái ha Jesucristo apóstol, aime aisãmbyhy haguã Tupã rembiporavo kuérape, ikatu haguã oguerovia ha oikuaa pe Tupã rayhu añetegua,2. ha oha'arõ kuaa jeikove opa'ỹva. Tupã ijapu'ỹva he'i vaekue, ojapo mboyve mba'eve, ome'ẽtaha kóva ko jeikove,3. ha hi'árape ha'e oikuaauka vaekue iñe'ẽ. Ha upéva, Tupã ñande pysyrõva, he'i vaekue chéve amyerakuã haguã.4. Tito che ra'y tee, chéicha avei ogueroviáva, amondo ndéve che kuatiañe'ẽ. Tupã ñande Ru ha Jesucristo ñande pysyrõhára, tohekuavo ipytyvõ ha ipy'a guapy nde ári.5. Roheja vaekue Crétape remoĩmba haguã hekópe opa mba'e, ha remoĩ haguã umi iglésiape guarã myakãhára, ha'e haguéicha ndéve.6. Umíva tapicha joheipyre vaerã, peteĩ jevýnte omenda vaekue, ta'ýra kuéra Jesucristo reroviaha vaerã, ha ndaipóri vaerã mba'e vai oje'éva hese kuéra, ndaheko vaíri vaerãi ha nopu'ã reiséi vaerãi hapicháre.7. Pe Jesucristo iglésia myakãhára, Tupã mba'éva rerekua hekópe, heko potĩ vaerã, ndaha'éi vaerã ojejapóva, ipochy reíva, ika'úva, oporonupãséva ha ipláta potáva.8. Upéva rangue, omoguahẽ kuaáva vaerã hógape mombyrygua, imba'e porã, iñakã porã, ipojoja, imarangatu ha oiko kuaáva vaerã.9. Imbarete vaerã Ñandejára ñe'ẽ ohendu vaekuépe, ikatu haguã omokyre'ỹ hapicha kuérape, jeheko mbo'e añete guápe, ha ogueroviaka kuaa vaerã umi hese oñemoĩvape.10. Heta oĩ umi iñe'ẽ rendu'ỹva ha iñe'ẽ reíva, tenondete umi judío ojerovia vaekue apytépe. Ha'e kuéra iñe'ẽ rei ha oporombotavy.11. Umívape tekotevẽ rejuru mboty. Hetápe ombojavy ombo'égui výro rei ha ipláta potágui.12. Peteĩ maranduhára*f** Cretagua voi, upe he'i vaekue hetãguáre: “Umi Cretagua, tekove japu, sagua'a, ikaru ha iñate'ỹva.”.13. Ha añetéko upe he'i vaekue. Upévare eja'o mbaretéke chupe kuéra, ikatu haguã oguerovia porã,14. ha ani haguã ohendu ñe'ẽ rei omyasãiva judío kuéra, térã ojapo umi ndoikuaaséiva mba'eve añeteguágui he'íva.15. Heko potĩvape guarã opa mba'e ipotĩ, umi heko ky'áva ha ndogueroviaséivape guarã katu ndaipóri mba'eve ipotĩva. Iky'apa niko iñapytu'ũ ha ipy'a kuéra guive.16. He'i hikuái oikuaaha Tupãme, hembiapópe katu ohechauka ndoikuaaseiha chugui mba'eve. Ko'ã tekove ipy'aro, opu'ã reise hapicháre ha ndaikatúi ojapo mba'eve iporãva. Guarani Bible 1996 Guarani DC Bible © Sociedad Bíblica Paraguaya, 1996