Biblia en un año Jasypateĩ 27 45:1-251. Pemboja'óvo po'ahápe porã ko yvy peteĩ-teĩme imba'erã, peheja vaerã 12 kilómetro imédio ipukukue ha 10 ipykue, Tupãme guarã. Tuicha javeve upéva yvy marangatúta.2. Upe yvy upévagui, 250 métro peteĩ-teĩ irundyve ijyképe, ha 25 métro kapi'ity porã ijerekuévo tupaorã.3. Kóva ko yvýgui katu, 12 kilómetro imédio ipukukue ha 5 ipykue ojeheja vaerã yvy marangatuete ramo, upépe oñemopu'ãta pe tupao.4. Upépe avei oñemo'ãta umi pa'i tupao rerekua omba'apóva Tupãme rogarã. Upéva tenda marangatúta avei.5. Upéi ave, 12 kilómetro imédio ipukukue ha 5 ipykue, umi levíta omba'apóva tupaópe mba'erãta, ojapo haguã hikuái táva guasu oiko haguã.6. Ipahávo ojeheja vaerã avei 12 kilómetro imédio ipukukue ha 2 kilómetro imédio ipykue, pe yvy marangatu ykére, opa Israel guápe guarã.7. Oime vaerã avei yvy opytáva tetã sãmbyhyhárape. Peteĩ oĩ vaerã kuarahy resẽvo ha ambue ipehẽngue katu kuarahy reikévo, upéva he'ise, pe yvy marangatu ha pe ojehejáva táva guasurãgui, mokõive ijyképe. Kuarahy resẽ gotyo guive kuarahy reike gotyo peve, ipuku ha ipy vaerã, peteĩ-teĩ ñemoñare atýpe oñeme'ẽ hagueichaite.8. Ko yvy, tetã sãmbyhyhára mba'eta. Upéicha ramo, tetã sãmbyhyha kuéra ndojopy mo'ã véima che retã guápe, ha ohejáta hekohápe umi Israelgua, peteĩ-teĩ ijypy kuerakue ñemoñare atýpe.9. Che, Tupã, ha'e: “Iporã mante, peẽ Israel sãmbyhyhára! Anive peporoha'ã mbaretépe ha peporohuguy'o. Peikóna teko porã ha teko jojápe. Anive pemonda yvy che retã guágui.” Che, Tupã, ha'e upéicha haguã.10. “Umi peha'ãha mba'e pohyikue ha mba'e pukukue, tojoavyve'ỹ.11. Mba'e ra'ỹingue ha hykuéva oñeha'ãha peteĩcha vaerã. Pe homer oguerekóva 220 lítro opytáta oñembojoja haguã ramo. Pe bato, hykuéva oñeha'ãha oguerekóta pe homérgui, 10 hendápe oñemboja'o jojahágui peteĩ, ha pe efá katu, mba'e ra'ỹingue oñeha'ãha, pe bátoichata avei.12. Ipohyikue oñeha'ãha katu, 20 Guerá ojapo peteĩ siclo ha peteĩ siclo ohupyty 11 grámo: 60 siclo ojapo peteĩ mína.”13. Ko'ãva ha'e umi me'ẽmby pejapo vaerã: Pemboja'o vaerã pe trígo ha pe seváda pemono'õva 60 aty jojápe, ha peteĩ peheja me'ẽmby ramo.14. Ñandyryku pemono'õva pemboja'o vaerã 100 hetakue jojápe, ha peteĩ peheja me'ẽmbyrã.15. Ovecha ramo katu, peme'ẽ vaerã peteĩ 200 apytégui, umi kapi'i porãvehápe okarúvagui. Upéva tymba jukarã jeiko porã jey rehegua, oñeme'ẽva oñemopotĩ haguã teko ky'akue. Che, Tupã, ha'e upéicha haguã.16. Tetã javeve, maymáva oheja vaerã ko me'ẽmby Israel sãmbyhyhápe,17. ha ha'e ombohasa vaerã umi tymba ojejuka haguã Tupã momba'e guasúvo, ha umi mba'e ra'ỹi ha kaguy, me'ẽmbyrã jasy ra'ýpe, umi ára ojepytu'uhápe ha opa arete Israel peguápe. Tetã sãmbyhyhára ojapouka vaerã tymba juka oñemopotĩ haguã teko ky'águi; ha umi mba'e ra'ỹi me'ẽmby, umi tymba juka ha tymba jehapy jeiko porã jey rehegua katu, oñemopotĩ haguã Israélpe heko ky'akuégui.”18. Che, Tupã, ha'e: “Ára peteĩha mes peteĩháme peikuave'ẽ vaerã tymba jukarã peteĩ tóro ra'y, ivai'ỹva mba'evépe, ipotĩ haguã tupao teko ky'águi.19. Pa'i ogueraháta pe tymba ruguykue, ojejuka vaekue teko ky'akue repyme'ẽvo, ha omonáta umi tupao rokẽre, pe Tupã ñemomorãháre irundyve ijyke rehe ha ogaguy kotypyvogua rokẽ kuérare.20. Upeichaite avei ojejapo vaerã 7 arahápe upéva upe méspe, oimeraẽva heko ky'a vaekue rehe ohecha kuaa'ỹre. Upéicha ipotĩta tupao.21. Ára 14 ramo upe mes peteĩháme pe ñepyrũ vaerã pembyarete Páskua, ha 7 ára pukukue pe'u vaerã mbuja ilevadura'ỹva.22. Upe ára upévape, tetã sãmbyhyhára oikuave'ẽ vaerã tymba juka heko ky'akue rehe ha opa Israelgua reko ky'akuére.23. Ha umi 7 ára pukukue katu, 7 tóro ra'y ha 7 kavara mácho, ivai'ỹva mba'evépe, ha ojapo tymba juka ojehapýva Tupã rérape. Upéi ave, peteĩ-teĩ ára ohasávape ojejuka vaerã peteĩ kavara ra'y opa teko ky'akuére.24. Peteĩ-teĩ tóro ra'ýre ha peteĩ-teĩ kavara mácho rehe oñemoĩve vaerã 20 kílo mba'e ra'ỹi ha mbohapy lítro imédio ñandyryku. Ha mbohapy lítro imédio ñandyryku.”25. Upéicha avei ku arete Enramáda rehe guápe, oikóva ára 15ha, mes 7ha ramo, 7 ára pukukue tetã sãmbyhyhára ojapo vaerã ojapo hagueichaite iñepyrũmbýpe. Ha 7 ára pukukue ojuka ha ohapy vaerã tymba ha ome'ẽ mba'e ra'ỹi ha ñandyryku. 46:1-241. Che, Tupã, ha'e: “Ogaguy hyepyvogua rokẽ oĩva kuarahy resẽvo oñemboty vaerã umi 6 ára oñemba'apo aja pukukue, ha ojepe'a vaerã ára ojepytu'uhápe, ha jasy ra'ýpe.2. Tetã sãmbyhyhára oike vaerã pe koty tenonde guápe ogaguy okavogua rupi, ha oñemoĩ peteĩva umi okẽ renda ypýpe.Upe aja pa'i kuéra ohapy vaerã hikuái umi oñeme'ẽ vaekue tymba jukarã, ha ojapovéne ave umi tymba juka ha me'ẽmby jeiko porã jey rehegua oguerúva tetã sãmbyhyhára; ha'e katu ojayvýne pe okẽtépe omboja peve isyva yvýre, ha upéi osẽ. Okẽ noñembotyvéi chémane ka'aru peve.3. Umi ára ojepytu'uha ha jasy ra'yha, tavagua maymáva oñembojáne avei pe okẽme oguerohorývo Tupãme.4. Umi tymba oikuave'ẽ vaerã tetã sãmbyhyhára ojehapy haguã ojepytu'uha árape Tupã rerohorývo, 6 ovecha ra'y ha peteĩ kavara vaerã, imarã'ỹva.5. Umi kavara peteĩ-teĩ ndive tetã sãmbyhyhára ome'ẽ vaerã 20 kílo mba'e ra'ỹi ha umi ovecha ra'ýre oipotávante. Ha 20 kílo mba'e ra'ỹi ndive ome'ẽ vaerã mbohapy lítro imédio ñandyryku.6. Jasy ra'yha árape ome'ẽ vaerã peteĩ tóro ra'y, 6 ovecha ra'y ha peteĩ kavara, opavave imarã'ỹva.7. Peteĩ-teĩ umi ovecha ra'ýre oikuave'ẽ vaerã 20 kílo mba'e ra'ỹi, ha upéicha avei, peteĩ-teĩ umi kavaráre. Umi ovecha ra'ýre katu, oipotávante. Peteĩ-teĩ kílo mba'e ra'ỹire, mbohapy lítro imédio ñandyryku.8. Tetã sãmbyhyhára oike vaerã pe okẽ tenondegua rupi, ha upe rupi jey osẽ vaerã.9. Ha arete jave ramo, tavagua maymáva oikétarõ tupaópe oguerohorývo Tupãme, ojapo vaerã kóicha: umi oikéva okẽ kuarahy reike gotyogua rupi osẽ vaerã okẽ kuarahy resẽ gotyogua rupi, ha umi oikéva okẽ kuarahy resẽ gotyogua rupi, osẽ vaerã kuarahy reike gotyogua rupi. Avave nosẽi vaerã oike hague rupi, pe oike hague rovaigua rupi mante.10. Tetã sãmbyhyhára oike vaerã umi tavagua oike jave ha osẽ jey hendive kuéra.11. Umi aretépe, peteĩ-teĩva tóro ra'y oñembojo'a vaerã 20 kílo mba'e ra'ỹime, ha upéicha avei peteĩ-teĩ kavara. Ovecha ra'y katu ombojo'a vaerã oimeháicha. Peteĩ-teĩ, umi 20 kílo mba'e ra'ỹi oñembojo'a vaerã mbohapy lítro imédio ñandyrykúpe.12. Tetã sãmbyhyhára, ijehegui reínte oimérõ ome'ẽva Tupãme, mymbahapy térã mymbajuka jeiko porã jey rehegua, ojepe'a vaerã chupe okẽ kuarahy resẽ gotyogua, ha ojapo ojejapoháicha ára ojepytu'uha jave. Osẽ vove, oñembotýma vaerã upe okẽ.”13. “Ko'ẽ ha ko'ẽ vove jepi oñeme'ẽ vaerã peteĩ ovecha ra'y omboty vaekue peteĩ áño ojehapy haguã Tupã rérape.14. Ko'ẽ ha ko'ẽme avei, pyharevekue, oñeme'ẽ vaerã avei Tupãme ime'ẽmby ramo 7 kílo mba'e ra'ỹi ha peteĩ lítro ñandyryku oñeñohẽva arínare. Kóva ha'e ijapopyrã ikatu'ỹva ojeheja, opa ára guarãma.15. Ovecha ra'y jehapy, ha mba'e ra'ỹi ha ñandyryku ñeme'ẽ ojejapo vaerã opa ára pyharevekue.16. Che Tupã ha'e: “Tetã sãmbyhyhára ome'ẽ ramo peteĩ ita'ýrape ijyvyrã imba'évagui, upévata ta'ýra ñemoñarépe guarãma.17. Ha ome'ẽ ramo hembiguáipe katu, upe tembiguái mba'éta, oiko aja pukukue tembiguái ramo. Ahanivéi vove, upe yvy tetã sãmbyhyhára mba'e jeýta ha opyta hembireja ramo ta'ýra ñemoñarépe.18. Tetã sãmbyhyhára ndaikatúi oipe'ávo avavégui imba'éva. Ome'ẽ ramo ta'ýra kuérape hembireja ramo, ome'ẽ vaerã imba'égui. Upéicha ramo avave ndopyta mo'ãi imba'e'ỹ rehe ha naisarambi mo'ãi che retãgua.”19. Upe rire pe karia'y che reraha pe ojeikeha oĩva okẽ ypy rupi, umi koty oĩva yvate gotyope pa'i kuéra añoite oiporu vaerã. Ohechaukávo peteĩ henda kuarahy reikévo, ikupe gotyo, he'i chéve:20. “Ko'ápe hína pe pa'i kuéra ombopupuha umi tymba ojejuka vaekue teko ky'akuére ro'okue ha oñembojyha avei umi mba'e ra'ỹi me'ẽmby. Upéicha ramo, noguenohẽ mo'ãi pe ogaguy okavogua gotyo ha tavagua kuéra noñemboja mo'ãi umi mba'e marangatúre.”21. Toñemomba'e guasu Ñandejára. Pemomba'e guasu Ñandejára réra, tomomba'e guasu chupe umi hese ojeroviáva,22. umi tupaópe hembiapóva, ha umi tupao pepo guýpe oĩva.23. Pemomba'e guasu Ñandejárape, ha'e niko ipy'a porã, héra peropurahéi, ha'e niko imba'e recha kuaa.24. Ha'e oiporavo vaekue imba'e teerã Jacob, upéva hína Israel. 135:1-71. Che aikuaa porã Ñandejára tuichaha, Tupã tuichave opa ambue tupã nguéragui.2. Ñandejára niko ojapo ojaposéva, yvága ha yvýpe, yguasu ha upe huguápe.3. Amo ára mbotýgui arai omopu'ã, ojapo ára tiri oguerúva ama, ha yvytu ojora iñapytĩmby oguerekohágui.4. Umi sarambi ojapóva tetã guápe oipy'apy, ha iñarandúva katu oporombopy'a guapy.5. Upéicha avei peẽ tembireko, peñemoĩ vaerã pene ména poguýpe, oimérõ ndogueroviái pe marandu pyahu, ikatu haguã ohecha kuaa añeteha. Upéicharõ natekotevẽ mo'ãi peñe'ẽ chupe kuéra,6. ohechágui ha'e kuéra pende reko marã'ỹ ha pemomba'e guasuha Tupãme.7. Ani peñembojegua pende apére rei, akãkarãi jeguaka guasúpe, ani peñembojegua óro térã ao hepývape. 29:8-88. Peñembojegua uvei pende py'a ruguápe, pe mba'e porã ituju'ỹva, py'a porã ha py'a guapy rehegua. Umi mba'e porã umíva, hepy hína Tupã renondépe.1 Pedro 3:1-221. Péicha oñembojegua vaekue avei umi yma guare kuña imarangatúva. Umíva ojeroviámi Tupãre ha oñemoĩ vaekue iména poguýpe.2. Péicha vaekue Sara, iñe'ẽ rendu vaekue Abrahámpe ha he'ími chupe “che jára”. Ha peẽ imemby kuérata, pejapórõ iporãva ha ndapekyhyjéi mba'evégui.3. Peẽ ména katu, pehendu kuaa vaerã pene rembirekópe. Pembojerovia, pembojerovia vaerãháicha, pehecha kuaávo ha'e kuéra ikangyveha, ha oĩ pene moirũ haguã pe jeikove ome'ẽtava peẽme Tupã oheja vaekue peẽme ramo. Pejapo péicha ani haguã pembyai pene ñembo'e.4. Ha néi, peiko joa oñondive peiko vai'ỹre, pejoajúvo ojuehe peteĩ tembipotápe ha pejoayhu oñopehẽnguéicha. Pende py'a porãke ha ani pejejapo.5. Ani pemyengovia ivaíva ivaívape, ha jeja'o jeja'ópe. Upéva rangue, pemyengovia jehovasápe, Tupã niko pene renói vaekue pehupyty haguã jehovasa.6. Oime Ñandejára Ñe'ẽ he'iha: “Oimérõ ohayhuséva jeikove ha ohasase heta ára vy'ápe, toñangareko ikũre ani oñe'ẽ vai ha ijurúgui osẽ japu.7. Tojei ivaívagui, ha tojapo iporãva, toheka py'a guapy ha toho hapykuéri.8. Ñandejára omo'ã heko jojávape ha ohendu iñembo'e kuéra, umi mba'e vai apoháre katu ha'e opu'ã.”9. Máva piko ojapóta pende rehe ivaíva, peẽ peñeha'ã tapia ramo pejapo iporãva?10. Ha pejapo haguére iporãva jepe pehasa asýta ramo, pevy'aiténe peẽ! Ani pekyhyje ha peñemondýi avavégui.11. Pembojerovia uvei Crístope, Ñandejára ramo pende py'ápe. Peime tapiáke pembohovái haguãicha umi peẽme oporandúvape mba'érepa pereko peha'arõva.12. Ha upéva pejapo pejejapo'ỹre ha peporomomba'évo. Peiko pende py'a guapy haguãicha, ikatu haguã umi oñe'ẽ vaíva pende reko porãre, Cristo reroviaha ramo, otĩ hikuái iñe'ẽgui.13. Iporãve jahasa asy jajapo haguére mba'e porã, upéicha oipota ramo Tupã, ha ani jajapo haguére ivaíva.14. Cristo jepe niko omano ñane angaipáre, peteĩ jey opa ára guarã. Ha'e na iñangaipái vaekue, ha umi iñañáva rupi ohasa asy, pende reraha haguã peẽme Tupã rendápe. Yvyporaháicha omano ha oikove jey espirituháicha.15. Ha upéicha oho omoherakuã osẽ porã hague, umi espíritu ojeheko jopy vaekuépe.16. Umíva naiñe'ẽ rendúi vaekue yma, Noé oikoveha árape, Tupã oha'arõ ramo hína py'a guapýpe, ojejapo aja pe ygára guasu, 8 yvypóra oipysyrõ haguépe hekove y rupive.17. Ha upe y upéva niko ohechauka vaekue upérõ pe y ñañemongaraiha ñande pe'áva jejopy vaígui. Pe ñemongarai ndaha'éi ipotĩ haguã ñande rete, upéva hína jajerure haguã Tupãme taipotĩ ñande py'apy Jesucristo oikove jey rupi,18. ha ojupi vaekue yvágape, oĩ haguã Tupã akatúape, ha opyta haguã iguýpe umi Tupã remimbou, ha opa espíritu ipokatúva ha ikatúva oporoguereko ipoguýpe. Guarani Bible 1996 Guarani DC Bible © Sociedad Bíblica Paraguaya, 1996