7:1-89 1. Moisés, omopu'ã rire pe Jotopa Róga, omboyke Ñandejára peguarã oñohẽvo ñandyry hese ha hembiporu kuérare. 2. Upérõ umi 12 myakãhára oipytyvõ vaekue Moiséspe oipapa haguã Israel ñemoñare, 3. ogueru Ñandejárape imba'e kuave'ẽ ramo: 6 karréta ha 12 guéi: peteĩ karréta mokõi myakãhára rehe ha peteĩ guéi peteĩ-teĩre. Ha'e kuéra oikuave'ẽ rire umi mba'e, 4. Ñandejára he'i Moiséspe: 5. —Umi mba'e oñekuave'ẽ vaekue tojeporu Jotopa Róga rembiapópe. Eme'ẽ levíta kuérape toiporu hikuái oikotevẽháicha hembiapópe. 6. Upérõ Moisés ome'ẽ umi karréta ha guéi levíta kuérape. 7. Ome'ẽ mokõi karréta ha irundy guéi Guersón guápe, 8. irundy karréta ha 8 guéi Merarí guápe. Hembiapópe oisãmbyhy vaerã chupe kuéra Aarón ra'y Itamar. 9. Moisés katu nome'ẽi karréta ha guéi Quehat guápe. Ha'e kuéra oñangareko mba'e Ñandejára peguarã oñemomarangatúva rehe ha ogueroja umíva ijati'ýre. 10. Myakãhára kuéra ogueru avei imba'e kuave'ẽ upe árape oñemomarangatu haguépe altar*f** Ñandejára peguarã. 11. Ñandejára he'i Moiséspe: —Ára peteĩ-teĩme togueraha imba'e kuave'ẽ peteĩ umi 12 myakãhárava oñemomarangatu haguã altar Ñandejárape guarã: 12. Ñandejára he'i Moiséspe: 13. —Ere Aarónpe, ha'e omoĩ ramo umi 7 mba'e rendy ipyendápe, tomoĩ ohesape haguãicha henondévo. 14. Aarón ojapo péicha ha omoĩ umi mba'e rendy omoma'ẽ pype henondévo. 15. Ipy guive hu'ã meve pe mba'e rendy pyenda ojejapo oroitégui martíllo mbotápe, ohechauka haguéicha Ñandejára Moiséspe. 16. Ñandejára he'i Moiséspe: 17. —Eipe'a levíta kuéra, Israel ñemoñare apytégui, ha emopotĩ chupe kuéra, 18. péicha: Ehypýi chupe kuéra y ñemopotĩ rehe guápe ha ere chupe kuéra tomoperõmba hete kuéra haguégui ha tojohéi ijao. Upérõ ipotĩta. 19. Upéi togueru peteĩ tóro ra'y ha hesegua trigo'a térã trígo ku'i iporãvéva oñembojehe'áva ñandyry reheve mba'e kuave'ẽ*f** ramo. Nde katu eru peteĩ tóro ra'y mymbajukarã*f** ojeheja rei haguã angaipa. 20. Upéi embyaty opa Israel ñemoñare ha levíta kuéra toĩ Jotopa Róga renondépe. 21. Umi Israel ñemoñare tomoĩ ipo levíta kuéra akã ári, 22. ha upérõ Aarón toikuave'ẽ levíta kuéra, mba'e kuave'ẽ ramo oñembokacháva*f** Ñandejára renondépe Israel ñemoñare rérape. Upéicha oñemboykéta Ñandejárape guarã. 23. Upérõ levíta kuéra tomoĩ ipo umi mokõi tóro ra'y akã ári, peteĩ oñekuave'ẽ haguã mymbajuka ramo ojeheja rei haguã angaipa, ha ambue mymbahapy*f** ramo ojejapo haguã levíta kuéra ñemopotĩ. 24. Emoĩ levíta kuéra Aarón ha ita'ýra kuéra renondépe ha eikuave'ẽ Ñandejárape mba'e kuave'ẽ oñembokacháva ramo. 25. Eipe'a levíta kuéra Israel ñemoñare apytégui opyta haguã che mba'erã. 26. Remopotĩ ha reikuave'ẽ rire levíta kuéra mba'e kuave'ẽ oñembokacháva ramo, oñepyrũta omba'apo Jotopa Rógape. 27. Che aiporavo chupe kuéra che mba'erã Israel ñemoñare ra'y ypykue rekovia ha ha'e kuéra che mba'e añónte hína. 28. Ajuka ramo guare Egiptogua ra'y ypykue, amboyke vaekue che mba'erã Israel ñemoñare ra'y ypykue ha hymba ra'y ypykue avei. 29. Ko'ágã aiporavo chupe kuéra, Israel ñemoñare ra'y ypykue rekovia, 30. ha amoĩ Aarón ha ita'ýra kuéra pópe Israel ñemoñare mba'e kuave'ẽ ramo, omba'apo haguã Jotopa Rógape Israel ñemoñare rekovia. Hembiapo kuéra rupi Ñandejára oheja reíta Israel guápe iñangaipa. Upévare Israel ñemoñare oñemboja ramo Jotopa Róga ypýpe, noñehundi mo'ãi. 31. Péicha Moisés, Aarón ha opa Israel ñemoñare ome'ẽ levíta kuéra Ñandejárape, ha'e he'i haguéicha Moiséspe. 32. Levíta kuéra oñemopotĩ ha ojohéi ijao, ha Aarón omboyke chupe kuéra Ñandejárape guarã, mba'e kuave'ẽ oñembokacháva ramo. Ha'e avei ojapo levíta kuéra ñemopotĩ Ñandejárape guarã. 33. Israel ñemoñare ojapo opa mba'e Ñandejára he'i vaekue Moiséspe levíta kuéra rehegua. Péicha levíta kuéra ojeporavo hembiapo haguã Jotopa Rógape Aarón ha ita'ýra kuéra po guýpe. 34. Ñandejára he'i Moiséspe: 35. —Omboty rire 25 áño pe levíta hembiapóta Jotopa Rógape, 36. ha omboty rire 50 ikatútama opoi. 37. Upe rire ikatúta oipytyvõ hapicha levíta kuérape hembiapópe Jotopa Rógape, ha'eño katu ndaikatu mo'ãi ojapo mba'eve. Upéicha remboguata vaerã levíta kuéra rembiapo. 38. Salmo, David rembiapokue. 39. Ñandejára, ne rendápe niko aguahẽ, ani che rejátei añemotĩ. Nde, nde reko jojágui, che pe'a jejopy vaígui. 40. Che rendúke Ñandejára, ha pya'e eju che pytyvõ. Nde upe che rehe reñangarekóva nde guýpe añemo'ã ha che renohẽ jejopy vaígui. 41. Nde réra rehehápe eñangareko che rehe ha che sãmbyhy. 42. Ñuhã niko omoĩ chéve hikuái. Che pe'a kena upégui. Ndéko hína pe che rehe reñangarekóva. 43. Mba'e reta na ne mo'ãi chéne ára pahápe, teko joja katu nde pe'áne manógui. 44. Hembiapo vai'ỹva omopotĩ haperã, ha iñañávape oity heko añangue voi. 45. Teko joja omoingove heko potĩvape, iñañávape katu oity imba'e pota. 46. Jesús he'i avei chupe kuéra: —Añetehápe ha'e peẽme, ko'ápe oĩva apytépe oĩ nomano mo'ãiva ohecha mboyve Tupã sãmbyhy. 47. Upe rire, 6 ára haguépe Jesús oho peteĩ yvyty yvatépe ha ogueraha hendive Pedro, Santiago ha Juánpe. Upépe henondépe kuéra, Jesús rete oñemoambue ohóvo. 48. Ijao overa hendy ha morotĩ asy, ndaipóri chéne avaveichagua ao joheiha yvy ári ikatu vaerã péicha omomorotĩ. 49. Ha ohecha hikuái Elías ha Moiséspe, oñemongetáva hína Jesús ndive. 50. Upépe Pedro he'i Jesúspe: —Mbo'ehára, iporãite niko ikatúre roime ko'ápe. Torojapóna peẽme pene rendaguã, peteĩ ne mba'erã, peteĩ Moiséspe guarã ha Elíaspe guarã avei. 51. Hemimbo'e kuéra niko oñemondýi ha Pedro ndoikuaái mba'épa he'íta. 52. Upévo ou peteĩ arai ha ojaho'i chupe kuéra. Ha pe araígui oñehendu peteĩ ñe'ẽ he'íva: “Kóva hína che Ra'y ahayhuetéva, pehendu chupe.” 53. Ha oma'ẽvo ijerére ndohechavéi avavépe hendive kuéra. Jesúspe añónte. 54. Oguejykuévo pe yvytýgui, Jesús he'i chupe kuéra ani haguã omombe'u avavépe upe ohecha vaekue, ha'e, yvypóraicha ou vaekue, oikove jey peve omanóva apytégui. 55. Upévare oñongatu hikuái upéva ñemiháme, oporandu jepe ojupe mba'épa he'iséne upe jeikove jey. 56. Oporandu hikuái Jesúspe: —Mba'ére piko umi Moisés rembiapoukapy mbo'eha he'i Elías ou raẽ vaerãha? 57. Ha'e he'i chupe kuéra: —Añete niko Elías raẽ ou vaerãha, ha ha'e omoĩmba porã vaerã opaite mba'e hekópe. Ha mba'ére piko he'i Ñandejára ñe'ẽ pe yvypóraicha ou vaekue ohasa asy vaerã ha ojeapo'i vaerãha? 58. Ha che ha'e peẽme Elías oúma hague ha ha'e kuéra ojapo hague hese ojaposéva, he'iháicha Ñandejára ñe'ẽ, ojehúta hague chupe. 59. Ou jeývo oĩháme hemimbo'e kuéra, ohecha peteĩ aty guasu ojeréva hese kuéra ha Moisés rembiapoukapy mbo'eha oñoñe'ẽ apíva hendive kuéra. 60. Ohechávo Jesúspe opavave oho pya'e huguãitĩvo ha ohecha ramo chupe. 61. Ha'e oporandu chupe kuéra: —Mba'ére piko peñoñe'ẽ api hendive kuéra? 62. Peteĩ ha'e kuérava he'i: —Ápe aru ndéve che ra'y, oguereko niko peteĩ mba'e pochy omoñe'ẽngúva chupe. 63. Mamo ha'e oĩháme pe mba'epochy oity chupe yvýre, ijuru ryjuipa, omopururũ hãi nguéra ha hatãmba opytávo. Ajerure ne remimbo'e kuérape omosẽ haguã chugui pe mba'epochy ha ndaikatúi omosẽ. 64. Jesús he'i: —Há, tekove jerovia'ỹ! Araka'e peve piko aiméta pene ndive, araka'e peve piko aikóta pende reheve? Peru chéve pe mitã rusu. 65. Ogueraha hikuái pe mitã rusu Jesús rendápe. Pe mba'e pochy ohechávo Jesúspe katu, oityvyro pe mitã rusúpe ha upéva ho'a ojapajeréi yvýre, ha ijuru ryjuipa. 66. Jesús oporandu itúvape: —Araka'e guive piko ojehu chupe kóva? Itúva he'i: —Imitã guive. 67. Ha heta jey pe mba'epochy oity vaekue chupe tatápe ha ýpe ojuka haguã. Oĩrõ ikatúva rejapóna ore poriahurereko ha ore pytyvõmi. 68. Jesús he'i chupe: —Mba'ére piko ere ‘ikatúrõ’? Opa mba'e ikatu ojeroviáva peguarã! 69. Upérõ pe mitã rusu ru osapukái: —Che ajerovia. Che pytyvõna ajeroviave haguã! 70. Jesús ohechávo hetaveha umi oñembyatýva, oja'o pe mba'epochýpe he'ívo: —Espíritu ñe'ẽngu ha rehendu'ỹva, ha'e ndéve resẽ haguã pe mitã rusúgui ha anive haguã reike pype. 71. Pe mba'epochy osapukái ha oityvyro jey pe mitã rusúpe. Upéi osẽ chugui ha oheja omanóva ramo, ha upévare heta oĩ he'íva omano hague. 72. Jesús katu ipóre ipojáivo, omopu'ã chupe ha pe mitã rusu oñembo'y. 73. Upéi Jesús oike peteĩ ógape ha hemimbo'e kuéra oporandu chupe ha'eñoháme: —Mba'ére piko ndaikatúi ra'e ore romosẽ pe mba'epochy? 74. Ha Jesús he'i chupe kuéra: —Koichagua mba'epochy, ñembo'e rupi ha karu'ỹme jehasa rupi mante ikatu oñemosẽ.
8:1-26
31:1-5
11:4-6
Marcos 9:1-29
Guarani Bible 1996
Guarani DC Bible Sociedad Bíblica Paraguaya, 1996