Biblia en un año Jasyrundy 18 1:1-361. Josué omano rire Israel ñemoñare oporandu Tupãme: —Mávapa ore apytégui ohóta tenonde oñorãirõ haguã Canaangua kuéra ndive?2. Tupã he'i: —Judá ñemoñare ohóta. Péina amoĩma ipópe kuéra upe yvy.3. Judá ñemoñare kuéra he'i tyvýra Simeónpe: —Jahána che ndive upe yvýpe oñeme'ẽ vaekue chéve ha ñañorãirõ umi Canaangua ndive. Jaha ñahundi umíva ha ágã upéi che avei aháne ne ndive upe yvy ndéve oñeme'ẽ vaekuépe. Ha oho hendive Simeón.4. Oho Judá ha Tupã omoĩ ipópe umi cananéo ha umi ferezéo kuéra. Ha Besécpe ojuka hikuái 10.000 kuimba'e.5. Ojuhu hikuái Adonisédecpe ha oñorãirõ hendive. Sarambi ojapo hikuái cananéo ha ferezéo kuéragui.6. Adonisédec katu okañyse mo'ã. Oho hikuái hapykuéri ha ojapyhývo chupe oikytĩ chugui mokõivéva ipysã guasu ha ikuã guasu.7. Upévo he'i Adonisédec: —Arekómi vaekue 70 mburuvicha guasu oñekuã'o ha oñepysã'o vaekue ha ombyatýmiva tembi'u rembyre che mesa guýgui. Upe che ajapo haguéicha omyengovia chéve Tupã. Ogueraha chupe hikuái Jerusalénpe ha upépe omano.8. Judá ñemoñare oñorãirõ Jerusalengua ndive omoĩ peve ipo guýpe upe táva. Ojukapa umi upépe oikóvape kyse pukúpe ha upéi ohapy upe táva.9. Upe rire Judá ñemoñare oho oñorãirõvo umi Canaangua ndive oikóva umi yvyty rehe ha Néguebpe; ha umi ñúre oikóva ndive.10. Judá ñemoñare oho oñorãirõ haguã Canaangua ndive oikóva Hebrónpe. Upéva upe táva héra vaekue Quiriat-Arbá. Upépe ojuka hikuái Sesai, Ahimán ha Talmáipe.11. Upégui oho hikuái oñorãirõ haguã táva Debirgua ndive. Upéva upe táva héra vaekue ymave Quiriat-Séfer.12. Upépe he'i Caleb: —Upe oñorãirõ ha ipu'akáva Debir rehe upévape ame'ẽta che rajy Acsa hembirekorã.13. Ha Otoniel, Caleb ryvy, Quenaz ra'y ipu'aka Debir rehe. Caleb ome'ẽ chupe tajýra Acsa hembirekorã.14. Ha ohóvo upe kuña iména ndive kóva omoinge chupe iñakãme ojerure haguã túvape ijyvyrã. Upe kuña oguejy hymba vúrro árigui ha oñembojávo túva rendápe kóva oporandu chupe: —Mba'e piko reipota?15. Acsa he'i chupe: —Peteĩ mba'e aipota reme'ẽ chéve. Reme'ẽma niko chéve yvy Néguebpe ha ko'ágã aipota reme'ẽ avei chéve yvy ykua oĩháme. Ha Caleb ome'ẽ chupe upe ykua oĩva yvatévo gotyo ha upe ykua oĩva yvývo gotyo.16. Hobab, Moisés rembireko ru ñemoñare kuéra osẽ upe táva ikaranda'yty jerévagui Judá ñemoñare ndive. Oho opyta hikuái yvy ojeiko'ỹháme Judá ñemoñare mba'évape oĩva hína Néguebpe, Arad ypýpe. Oho ojehe'a hikuái umi upepegua ndive.17. Judá oho tyke'ýra Simeón ndive ha sarambi ojapo Canaán guágui oikóva táva Sefátpe. Ohundi ete hikuái upe táva ha upévare ombohéra Hormá.18. Judá ñemoñare katu ndaipu'akái táva Gaza, Ascalón térã Ecrón rehe ha noñemomba'éi hikuái umi yvy oĩva ijerére.19. Tupã oĩ ramo jepe Judá ñemoñare ndive ko'ãva oñemomba'e umi yvyty rehénte. Ndaikatúi omosẽ umi ñu rehe oikóvape, umíva oguerekógui kárro fiérrogui ojejapóva.20. Ha Moisés he'i haguéicha oñeme'ẽ Calébpe táva Hebrón, ha ha'e omosẽ upégui mbohapyve Anac ra'ýpe.21. Benjamín ñemoñare katu ndaipu'akái jebuséo kuérare oikóva Jerusalénpe, ha umíva oiko Benjamín ñemoñare apytépe ko'ágã peve.22. José ñemoñare oho oñorãirõ umi táva Betélpe oikóva ndive. Ha Tupã oipytyvõ chupe kuéra.23. Kañyháme omondo hikuái oho vaerã ovichea táva Betel rehe. Upéva upe táva héra vaekue Luz.24. Umi ohóva ovichea ohecha peteĩ kuimba'e osẽva upe távagui ha he'i chupe hikuái: —Rehechauka ramo oréve moõ rupípa ikatu roike Betélpe, neremano mo'ãi.25. Ha ohechauka chupe kuéra moõ rupípa ikatu oike hikuái upe távape. Oike hikuái ha ojukapaite umi upépe guápe. Upe kuimba'e ha hóga guápe katu oheja hikuái.26. Upéi upe kuimba'e oho umi hitíta kuéra yvýpe ha upépe omopu'ã peteĩ táva pyahu ha ombohéra Luz. Upéicha héra ko'ágã peve.27. Manasesgua ndaipu'akái umi oikóva táva Bet-Seán, Taanac, Dor, Ibleam ha Meguídope. Upévare Canaangua opyta oiko upe yvýpe.28. Israel ñemoñare oñemombaretevévo katu, oñemoĩ hi'ári kuéra ha oguereko chupe kuéra hembiguái ramo. Upéicha ramo jepe ndaikatúi omosẽ chupe kuéra umi oikohágui.29. Efraín ñemoñare avei ndaipu'akái Canaangua rehe oikóva Guesérpe. Upévare umíva oiko ijapytépe kuéra.30. Zabulón ñemoñare avei ndaipu'akái umi Quitrón térã Nahalálpe oikóvare. Canaangua oiko ijapytépe kuéra tembiguái ramo.31. Aser ñemoñare avei ndaipu'akái umi táva Aco, Sidón, Ahlab, Aczib, Helbá, Afec, térã Rehóbpe oikóvare.32. Upévare ha'e kuéra opyta mante oiko Canaangua kuéra apytépe ndaikatúigui omosẽ chupe kuéra.33. Neftalí ñemoñare avei ndaipu'akái umi táva Bet-Semes térã Bet-Anátpe oikóvare. Upévare oiko hikuái Canaangua apytépe. Bet-Semes ha Bet-Anatgua oiko tembiguái ramo.34. Amorréo kuéra katu ojopy Dan ñemoñare kuérape yvyty rehe ha ndohejái chupe kuéra oguejy umi ñúre.35. Amorréo kuéra oñemombarete táva Heres, Aialón, ha Saalbim. José ñemoñare kuéra oñemombaretevévo oguereko chupe kuéra hembiguái ramo.36. Umi amorréo kuéra retã ojepyso Acrabímgui ha ohasa opu'ã Selá yvate gotyo. 2:1-231. Tupã remimbou ou Guilgálgui Boquímpe, ha he'i: —Che poguenohẽ vaekue Egíptogui ha pomoinge vaekue upe yvy ha'e vaekue ame'ẽtaha pende ypy kuérape ha'e ramo chupe kuéra: “Namboykéi chéne ñe'ẽ me'ẽ arekóva pene ndive.2. Peẽ napeme'ẽi vaerã ojupe pene ñe'ẽ ko'ã tetãgua ndive ha umi ijaltar*f** kuéra katu peitypa vaerã”. Peẽ katu niko pemboyke che ñe'ẽ. Mba'ére piko upéicha pejapo?3. Upévare ha'e peẽme “Namosẽ mo'ãi amorréo kuéra pene renonderãgui. Ha'e kuéra pende rerekóta hembiguái ramo ha itupã nguéra katu ñepysãngaharãta peẽme”.4. Tupã remimbou he'ívo ko'ã mba'e maymáva Israel guáva ojahe'o.5. Ha omoĩ herarã upe oĩháme Boquim, he'iséva ojahe'óva. Upépe ohapy hikuái mymba Tupãme.6. Josué ome'ẽ iñe'ẽ paha Israel ñemoñarépe ha omondo chupe kuéra ijyvyrãme oñemohenda haguã upépe.7. Josué ha umi karai kuéra opyta vaekue Josué rendaguépe niko ohecha vaekue umi mba'e guasuete Tupã ojapo vaekue Israel rehehápe. Ha'e kuéra oikove aja pukukue Israel omomba'e guasu Tupãme8. Josué, Nun ra'y, Tupã rembiguái omano ohupytývo 110 áño.9. Oñeñotỹ yvy imba'e teévape opytáva táva Timnat-Sérahpe oĩva Efraín yvytýre. Upéva opyta Gaas yvyty yvate gotyo.10. Ha mayma Josué javegua omano avei ha opu'ã hendaguépe kuéra ta'ýra kuéra oikuaa'ỹva Tupãme térã umi mba'eta ha'e ojapo vaekue Israel rehehápe.11. Upe rire Israel ojapo ivaíva Tupã renondépe ha omomba'e guasu hikuái tupã gua'u kuéra.12. Omboyke hikuái Tupãme, túva kuéra Jára, Egíptogui oguenohẽ vaekue chupe kuéra. Omomba'e hikuái ambue tupã. Umi tetã Israel jerére oĩva tupã nguéra omomba'e ha oitupaitũ chupe kuéra. Upéichape Tupãme ombopochy.13. Omboyke Tupãme ha omomba'e Baal ha Aserápe.14. Ha Tupã ipochy hendy Israel ndive ha oheja chupe kuéra ho'a mondaha pópe ha umíva omondapa chupe kuéra. Oity avei chupe kuéra umi hese kuéra ija'e'ỹva pópe ijere rupi oikóva ha ndaipu'akavéi hese kuéra.15. Mamo ohohápe oñorãirõ haguã, Tupã po oity hi'ári kuéra mba'e vai. Upéicha voi he'i vaekue chupe kuéra ojapotaha. Jepe vaípe ojehecha hikuái,16. Tupã omopu'ã ijapytépe kuéra mburuvicha oguenohẽva chupe kuéra umi ojopy vaíva po guýgui.17. Nohendúinte avei hikuái huvicha kuérape. Oiko katu hikuái ambue tupã omomba'e ha umívape oitupaitũ. Voi opia hikuái túva kuéra rapégui. Umíva niko iñe'ẽ rendu vaekue Tupãme; ko'ãva katu nahániri.18. Tupã omopu'ã vove peteĩ mburuvicha ha'e oĩva upéva ndive. Ha oguenohẽ Israel ñemoñarépe umi hese kuéra ija'e'ỹva ha ojopy vaíva po guýgui upe mburuvicha oikove aja. Ojejopy vaígui ipyahẽ hikuái ha Tupã oiporiahurereko chupe kuéra.19. Omano vove upe mburuvicha katu oho jeýma hembiapo vaípe ha upe ojapóva ivaive umi mba'e túva kuéra ojapo vaekuégui. Omomba'e guasu ha otupaitũ hikuái ambue Tupã. Ndohejái hembiapo vai ndohecha kuaaséi ojavyha.20. Ha Tupã ipochy hendy Israel ndive ha he'i: “Ko'ãva omboykégui ñe'ẽ ijypy kuéra ndive rome'ẽ vaekue ojupe ha ndojapóigui upe che ha'éva,21. namosẽ mo'ã véima henonderã kuéragui tetã nguéra Josué oheja vaekue omano rire”.22. Upéicha Tupã oha'ã Israélpe ohecha haguã oñeha'ãtapa oguata hikuái hapére túva kuéra oguata haguéicha, térãpa nahániri.23. Upévare Tupã oheja vaekue umíva umi tetã pya'e omosẽ rangue. Oheja chupe kuéra oiko upépe ha nomoĩri Josué poguýpe. 48:1-81. Salmo, Coré ra'y kuéra rembiapokue2. Ajépa tuichaite Ñandejára. Tupãme jaropurahéi vaerã, itáva ha ijyvyty marangatúpe.3. Ajépa iporãite yvyty Sión, amo yvate gotyo opu'ãva. Opa ko yvy niko ombovy'a. Upépe oiko mburuvicha guasu tuichavéva.4. Tupã omo'ã opaite hendápe oguahẽvape, Tupã, óga guasúpe oikóva, kóicha ojekuaauka.5. Mburuvicha kuéra oñemoĩ peteĩ ñe'ẽme, ha oñondive ou chupe hikuái.6. Upe táva ohechávo katu oñemondýi, ipy'a tarova hikuái ha otĩmbo tapére.7. Upépema katu tuichave okyhyje hikuái, ha kuña imemby pota vaicha oryrýi osusũ,8. oipeju ramo guáicha yvytu kuarahy resẽ guio, oityvyro ha omboyguýva Tarsis pegua várko kuéra. 14:15-1715. Ivýrova oguerovia opa mba'e ohendúva, iñakã guapýva katu oikuaa mamópa opyrũ.16. Iñarandúva okyhyje ivaívagui ha ojei chugui, itavýva katu ojerovia ijehe ha mba'eve ndoikuaaséi.17. Ipochy reíva ojapo oime raẽva mba'e, ikarai guasúva katu ojejoko kuaa.Lucas 14:1-241. Peteĩ pytu'uha árape, Jesús oho okarúvo peteĩ fariséo ruvicha rógape. Ha oka guio umi fariséo oma'ẽ ñemi hese.2. Oĩ avei upépe, henondépe, peteĩ karia'y hasýva, ijyva ha hetyma rurupáva.3. Jesús oporandu umi Moisés rembiapoukapy mbo'eha ha umi Fariséope: --Ikatúpa oñemonguera peteĩ hasýva pytu'uha árape, térãpa ahániri?4. Ha'e kuéra katu opyta okirirĩ. Aipórõ ha'e omonguera upe hasývape ha he'i chupe oho haguã.5. Ha umi Fariséope he'i: --Mávapa pende apytépe, ita'ýra térã hymbaguéi ho'árõ yvykuápe, pya'e ndohói oguenohẽ, pytu'uha ára ramo jepe?6. Ha ndaikatúi he'i hikuái chupe mba'eve.7. Jesús ohechávo, umi ohóva okarúvo oiporavoha oguapy haguã umi oñembojeroviavéva oguapyhápe, oñemoñe'ẽ chupe kuéra kóicha:8. --Reñehenóirõ peteĩ ñemenda karu guasuhápe, ani reguapy pe iñakãme. Cháke ikatu oguahẽ peteĩ mba'e guasuvéva nde hegui,9. ha pe óga jára pene renói vaekue mokõivépe, ikatu ou he'i ndéve: ‘Eme'ẽ ne renda amóvape’. Aipórõ rehóne ñemotĩme reguapy pe ipahaitépe.10. Reñehenóirõ karuhápe eguapy uvei pe ipahaitépe, ikatu haguã pe ne renói vaekue ou he'i ndéve: ‘Che irũ, ehasa peteĩ iporãvehápe.’ Upéicharõ, oñemyengoviáta ndéve umi oguapýva ne ndive mesápe, ne renondépe.11. Pe oñembotuicháva oñemomichĩta, ha pe oñemomichĩvape oñembotuicháta.12. He'i avei pe kuimba'épe pe ojerure vaekue chupe oho haguã okarúvo hógape: --Rejapóvo peteĩ jekaru, asaje térã pyhare, ani rejerure oho haguã ne irũ nguérape, térã nde ryvy ha nde ryke'y kuérape, ha opa nde róga guápe ha nde róga ykeregua imba'e retávape. Ha'e kuéra ojeruréne avei ndéve reho haguã, ha upéicha omyengoviáta ndéve hikuái.13. Rejapo ramo karu guasu, ejerure uvei oho haguã upe karuhápe umi imboriahúvape, umi oĩmba'ỹva ha iñepãvape, umi ohecha'ỹvape,14. ha revy'áta. Umíva niko ndaikatu mo'ãi ohepyme'ẽ ndéve. Ndéve katu oñemyengoviáta opavave heko jojáva oikove jeyha árape.15. Ohendúvo kóva, peteĩ oguapýva hína upe mesápe, he'i Jesúspe: --Ovy'aite vaerãpa pe okarúva Tupã oisãmbyhyhápe.16. Jesús he'i chupe: --Peteĩ karia'y ojapo peteĩ karu nde tuicháva ha omondo ojerurévo hetápe oho haguã okaru.17. Ojekarúta jave omondo hembiguáipe he'ívo chupe kuára: ‘Peju, karurã oĩmbáma.’18. Ha upépe peteĩ-teĩ oñepyrũ he'i ndaikatu mo'ãiha oho. Pe tenondegua he'i: ‘Péina ajogua ramo peteĩ yvy, ha aha vaerã ahecha. Ehecha kuaamína chéve.’19. Ambue katu he'i: ‘Ajogua niko 5 joyvy guéi, ha aha vaerã ahecha oikópa. Ehecha kuaamína chéve.’20. Ha ambue he'i: ‘Amenda ramo niko ha ndaikatu mo'ãi aha.’21. Upe tembiguái ojevy ha omombe'upa ijárape. Ha'e ipochy, ha he'i hembiguáipe: ‘Tereho pya'e pe okáre ha eru ko'ápe umi imboriahúvape, umi oĩmba'ỹva, umi ohecha'ỹva ha umi iñepãvape.’22. Kurive rire upe tembiguái he'i: ‘Che jára, ajapóma pe ere vaekue chéve, ha heta rendaguã gueteri oĩ.’23. Aipórõ, ijára he'i upe tembiguáipe: ‘Tereho umi tape rupi ha umi óga jerére ha emyañaña rejuhúvape oike haguã, tahenyhẽ che róga.24. Ha'e peẽme, mavavete umi ojejerure ypy vaekuépe ou haguã okaru, ndokaru mo'ãi che mesápe.’ Guarani Bible 1996 Guarani DC Bible © Sociedad Bíblica Paraguaya, 1996