Biblia en un año Jasyrundy 29 3:1-181. Peteĩ jey Noemí he'i Rútpe: —Tekotevẽma niko aheka ndéve ne menarã, nde rógape reime porã haguã.2. Reikuaáma niko Boózpe, ku ikokuépe reho hague remono'õ seváda ra'ỹi. Ha'e ñande pehẽngue hína. Ko pyharépe ha'e ohóta ikokuépe ojykýivo seváda ra'ỹi.3. Ejahu ha eñemohyakuã porã. Upéi emonde nde ao iporãvéva ha tereho ikokuépe. Anínte rejehechaukátei chupe hyguãtã porã mboyve.4. Emaña porã moõpa oñeno. Upéi eñemboja hendápe, emboguy ijahoja ha eheja ipy okápe, ha eñeno ijykére. Ágã upéi ha'e he'íta ndéve mba'épa rejapo vaerã.5. He'i Rut: —Ajapóta upe eréva chéve.6. Rut oho kokuépe ha ojapo Noemí he'i hagueichaite chupe.7. Booz hyguãtã porã rire py'a rorýpe opu'ã. Oho oñeno seváda aty ypýpe oke haguã. Kirirĩhaitépe oñemboja Rut, omboguy Booz ahoja ha oheja ipy okápe. Upéi oñeno ijykére.8. Pyharepyte katu opáy sapy'a Booz. Ha oñembojerévo oñemondýi ojuhúvo peteĩ kuña oñenóva ipy gotyo.9. —Mávaiko nde? —oporandu chupe Booz. He'i chupe pe kuña: —Che hína Rut, ne rembiguái. Che aho'i nde ahojápe. Ndéve niko ho'a reñangarekóvo che rehe.10. He'i chupe Booz: —Ñandejára ta nde rovasa che rajy. Tuichaiteve mba'e niko upe ko'ágã rejapóva ne ména rehehápe upe rejapo vaekuégui isy rehehápe. Ikatu porãnte vaerã mo'ã reheka kuri kuimba'e ipyahuvéva imba'e reko hetáva, térã kuimba'e imitãva ta imboriahu jepe ra'e.11. Néi che rajy, anítei rejepy'apy. Opavave oikuaa nde reko marangatuha. Ajapóta upe rejeruréva chéve.12. Ha añete ramo jepe ho'aha chéve añangarekóvo nde rehe, oĩ hína peteĩ nde rehegua che mboyve.13. Epyta eke ápe ko pyharépe. Ágã Ko'ẽrõ pe kuimba'e ojapóta ramo upe chupe ho'áva ojapo haguã ne ndive, tojapo. Ndojaposéi ramo katu che ajapóta. Ñandejára rérare ha'e ndéve ajapotaha! Eñeno katu eke ko'ẽ meve.14. Rut opyta oke ipy gotyo upe pyhare. Ha ko'ẽtĩ jave opu'ã oho, Booz ndoipotáigui avave ohecha Rútpe ha ojekuaa ha'e oho hague kokuépe hendápe.15. He'i ha'e Rútpe: —Eru ápe nde ahoja ha ejoko. Rut ojoko ijahoja ha Booz ohekuavo chupe 40 kílo rupi seváda ra'ỹi. Ohupi chupe iñakã ári ha Rut oho heseve hógape.16. Oguahẽvo hógape oporandu chupe Noemí: —Osẽ porãiko ra'e ndéve che memby? Rut omombe'upaite chupe mba'épa Booz he'i chupe.17. Ha upéi he'i: —Hi'ári, ome'ẽ chéve kóva he'ívo “Naiporãi niko rejevy ne ména sy rógape ponandi”.18. Noemí he'i chupe: —Che memby, reha'arõta mante rehecha haguã mba'éichapa opa ko mba'e kóva. Upe karai upéva ndopytu'u mo'ãi ko árape oikuaa porã meve upe ha'e ojapo vaerã. 4:1-221. Booz oho oguapy oñembyatyhápe jepi karai kuéra. Upéva oĩ távape ojeike riremínte. Ohasa sapy'a upe rupi upe kuimba'e Booz imandu'a hague Rútpe. Ha he'i chupe Booz: —Ejúpy ápe jaguapy. Ha oho oguapy hendive upe kuimba'e.2. Upépe Booz ojerure 10 kuimba'e ikarai guasuvévape oguapy haguã mokõivéva ndive. Ha oguapypávo hikuái,3. Booz he'i upe kuimba'épe: —Noemí niko ou jeýma Moábgui. Ha'e ome'ẽse ñande pehẽngue Elimélec yvykue.4. Iporã vaicha niko chéve nde reikuaa, upéi ere haguã ko'ã karai kuéra rovake rejoguátapa upe ijyvy térã nahániri. Nde hína ipehẽngue hi'aguĩvéva ha ndéve raẽ nde rupyty rejapóvo ko mba'e. Nderejaposéi ramo katu ere chéve. Nde rire niko chéve che rupyty ajapóvo upéicha. Ha upe kuimba'e he'i chupe: —Oĩ porã, ajoguáta upe yvy.5. Booz he'i chupe: —Ágã rejogua vove Noemígui upe ijyvy, remenda vaerã avei Rut rehe, upe kuña Moabgua, ikatu haguãicha upe yvy opyta imenare rérape.6. Upévo upe kuimba'e he'i: —Upéicha ramo niko ndaikatu mo'ãi ajogua upe yvy ani ágã che ra'y kuéra opyta yvy'ỹre. Ejoguána nde, che ndaikatu mo'ãi.7. Yma Israélpe peteĩ mba'e ojejogua térã oñeme'ẽ ramo ambuére, upe ome'ẽva oipe'a ipy rehegua ha ome'ẽ upe mba'e joguahápe. Upéicha ojejapo, ojekuaa porã haguã upe ojejapóva.8. Upépe, upe kuimba'e ojogua mo'ã vaekue pe yvy he'ívo: “Ejoguána nde” oipe'a ipy rehegua ha ome'ẽ Boózpe.9. Upévo Booz he'i umi karai kuérape ha opa umi upépe ijatývape: —Opavave peẽ pehecha ko'ágã ajoguaha hína Noemígui opa mba'e Elimélec ha ta'ýra Mahlón ha Quelión mba'éva.10. Pehecha avei aipyhyha Rut, upe kuña Moabgua, Mahlón rembirekore che rembirekorã. Upéicha opytáta upe yvy Mahlón rérape ha héra ndopa mo'ãi tesaráipe ko távape ha hesegua kuéra apytépe. Péicha peẽ pehecha ko'ágã.11. Umi karai ha mayma ijatýva upe táva rokẽme he'i joaite: —Upéicha rohecha. Ñandejára tojapo ko kuña nde rógape oikótava rehe Raquel ha Lea rehe ojapo haguéicha. Umíva memby kuéragui niko opu'ã vaekue ko tetã Israel. Nde katu terereko heta mba'e Efrátape ha ta ne rerakuã porã Belén jerekuévo.12. Tupã tomomemby heta nde hegui ko kuña. Nde ra'y taheta, heta haguéicha Fares Judá ra'y, Tamar membyre.13. Omenda Booz Rut rehe. Ha oiko rire oñondive Tupã rupi ae Rut ou hye guasu ha imemby peteĩ mitã kuimba'e.14. Umi kuña he'i Noemíme: —Ñandejára toñemomba'e guasu. Ome'ẽ niko ndéve peteĩ oñangarekótava nde rehe. Héra ta herakuã Israel retã tuichakue javeve.15. Rut, upe nde rayhúva 7 ne memby nde rayhu ramo guáicha imemby, ha upe imemby ne myangapyhýta ha oñangarekóta nde rehe ne guãiguĩ vove.16. Noemí ohupi pe mitã ha ojopy ipyti'áre. Upe ára guive ha'ete voi omongakuaa pe mitã.17. Umi kuña Noemí róga jerére oikóva he'i: “Oúma Noemíme imembyrã”, ha ombohéra hikuái upe mitã Obed. Kóva ha'e hína Jesé ypykue. Jesé katu David ypykue.18. Ko'ãva hína Fares ñemoñare: Fares niko Hesrón ru,19. Hesrón katu Ram ru. Ram, Aminadab ru.20. Aminadab, Nahasón ru ha Nahasón, Salmón ru.21. Salmón katu Booz ru ha Booz, Obed ru.22. Obed, Jesé ru ha Jesé, David ru. 52:6-96. Nde rapichápe reikutu ñe'ẽ reípe, nde tekove japu!7. Ágãnte Tupã ne rundíne. Nde rógagui ne mosẽne, ko yvy árigui rejehapo'óne, remanoitéma haguã.8. Ko'ã mba'e ohechávo heko jojáva, opytáne okyhyje. Upéi katu opuka ha he'íne:9. “Kóva niko ndojeroviái voi vaekue Tupãre. Umi mba'eta oguerekóva rehénte voi ojerovia vaekue, ha akóinte hembiapo vai”. 15:6-76. Heko jojáva rogapýpe oĩ heta mba'e, iñañáva pópe oguahẽva, opa rei.7. Iñarandúva omosarambi mba'e kuaa, itavýva katu nahániri.Lucas 20:1-261. Peteĩ árape, Jesús oporombo'e jave hína Tupaópe, ha omoherakuã marandu porã, oguahẽ umi pa'i ruvicha ha umi Moisés rembiapoukapy mbo'eha, umi myakãhára ndive.2. Ha he'i chupe hikuái: --Máva piko oheja ndéve rejapo haguã ko'ã mba'e? Máva pokatu rupi reju?3. Jesús ombohovái chupe kuéra: --Che avei aporandúta peẽme peteĩ mba'e. Peje chéve:4. Máva piko ombou Juánpe oporomongarai haguã? Tupã térã piko yvypóra?5. Ha'e kuéra katu oñepyrũ oñomongeta kyre'ỹ oñondive, ha he'i: --Ja'e ramo Tupã ombou hague chupe, he'íta ñandéve: ‘Mba'ére ndaperoviái ra'e chupe?’6. Ha ja'e ramo yvypóra hague, upéicharõ opavave ñande jukáne itápe, opavave oikuaágui ha'e maranduhára hague.7. Upéicha rupi he'i hikuái ndoikuaaiha mávapa ombou ra'e Juánpe.8. Aipórõ Jesús he'i chupe kuéra: --Upéicharõ, che avei namombe'u mo'ãi peẽme máva pokatu rupípa ajapo ko'ã mba'e.9. Upéi Jesús oñepyrũ oñe'ẽ ha omombe'u ko ñe'ẽ mbojoja: ‘Oiko vaekue peteĩ karai oñotỹka vaekue peteĩ parralty ijyvýpe. Upéi katu, oiporuka hepýre mba'apohára kuérape, ha oho mombyry.10. Ha ára oguahẽvo, pe karai omondo hembiguái kuérape umi mba'apohára rendápe, ojerurévo pe chupe ohupytýva. Umi mba'apohára katu ojeity pe tembiguái ári ha oinupã chupe hikuái ha omondo jey po nandi.11. Pe karai katu omondo jey ambue hembiguái. Ha upévape avei oja'o hikuái, oinupã ha omondo jey po nandi.12. Omondo jey ambue, ha umi ñemitỹhára oikutu ha omosẽ chupe hikuái.13. Amo ipahávo hasypeve pe yvy jára he'i: ‘Mba'éiko ajapóta? Amondóta che ra'y ahayhuetéva. Ikatu chupe omomba'e hikuái.’14. Ha umi ñemitỹhára ohechávo chupe, he'i ojupe: ‘Pévape opytapáta hína opa mba'e. Jajuka ha topyta ñandéve ko yvy.’15. Ha ojeity hi'ári hikuái, oguenohẽ pe parraltýgui ha ojuka chupe. Upéi Jesús oporandu: --Mba'épa hi'ã peẽme ojapotaha pe yvy jára?16. Ojukapáne chupe kuéra, ha upéi ome'ẽne pe ijyvy ambue mba'apohárape. Ohendúvo upéva he'i hikuái: --Upéva ani chéne araka'eve!17. Jesús katu oma'ẽ hese kuéra ha he'i: --Aipórõ piko mba'e he'ise pe Ñandejára Ñe'ẽ he'íva: “Upe ita omboykéva umi óga mopu'ãhára upéva ári ko'ágã oñemopu'ã. Ñandejára upéicha ojapo ha ore jurujái rohechávo.”18. Ha oimeraẽva ho'áva pe ita ári katu opẽmbaitéta. Ha oimeraẽva ári ho'a ramo pe ita, omongu'ipaitéta chupe.19. Umi pa'i ruvicha ha umi Moisés rembiapoukapy mbo'eha omyakãsãse mo'ã hikuái Jesúspe upepete voi, ohecha kuaágui upe ñe'ẽ mbojoja omombe'úva ohoha hese kuéra. Ha okyhyje hikuái opavavégui.20. Omondo hikuái pyrague oikóva tapicha reko joja ramo, omoñuhã haguã Jesúspe umi mba'e he'i rupi omoĩ vai haguã chupe. Péicharõ ikatúta omoĩ hikuái chupe sãmbyhyhára Romagua pópe.21. Ha ha'e kuéra oporandu chupe: --Mbo'ehára, roikuaa niko umi nde ere ha rembo'éva añeteguaha, ha neremañaiha avavére rehecha haguã mba'eichaguápa ha'e. Nde, añetehápe, rehechauka Tupã rape.22. Iporã piko rome'ẽ viru mburuvicha guasu Roma peguápe, térãpa nahániri?23. Jesús katu ohecha kuaa omoñuhãseha chupe hikuái, ha he'i:24. --Pehechauka chéve viru. Máva ra'ãnga ha máva réra piko ko oĩva hese? Ha'e kuéra he'i: --Mburuvicha guasu Roma pegua.25. Jesús he'i chupe kuéra: --Néi, peme'ẽ mburuvicha guasúpe mburuvicha guasu mba'éva, ha Tupãme Tupã mba'éva.26. Ha opa umi mba'e he'ívape ndojuhúi ivaíva ojapyhy haguã chupe hikuái upévare. Ijurujái joa katu Jesús he'ívare ha okirirĩ mante hikuái. Guarani Bible 1996 Guarani DC Bible © Sociedad Bíblica Paraguaya, 1996