Biblia en un año Jasyrundy 4 31:1-301. Moisés he'ive Israel ñemoñarépe:2. —Arekóma 120 áño ha ndaikatu mo'ã véima aike térã asẽ. Ha upéi ave, Ñandejára he'i chéve ndahasa mo'ãi Jordán mboypýri.3. Tupã Ñandejára ohóta pene renonderã, ohundíta pene renondépe umi tetã, ha omosẽta chupe kuéra. Josué hína pe ohasátava pene renonderã he'i haguéicha Ñandejára.4. Ñandejára ojapóta hese kuéra ojapo haguéicha amorréo kuéra ruvicha guasu Sihón ha Og ha hetã nguérare, ha'e ohundi vaekue.5. Ñandejára omoĩta chupe kuéra pende pópe ha pejapóta hese kuéra ha'e hagueichaite.6. Pejepytaso ha pende py'a guasúke! Ani peñemondýi térã pekyhyje chugui kuéra, Tupã Ñandejára ohógui ne ndive: ndojei mo'ãi nde hegui ha na nde reja mo'ãi. Ani rekyhyje térã reñemondýi.7. Upéi Moisés ohenói Josuépe, ha he'i chupe opa Israel ñemoñare renondépe: —Ejepytaso ha nde py'a guasúke! Nde reikéta ko tetãgua ndive pe yvýpe Ñandejára he'i vaekue itúva kuéra ypykuépe ome'ẽtaha, ha nde reme'ẽta chupe kuéra imba'erã.8. Ñandejára ohóta ne renonderã, ha'e oĩta ne ndive; ndojei mo'ãi nde hegui ha na nde reja mo'ãi. Ani rekyhyje térã reñemondýi.9. Moisés ohai kuatiáre ko tembiapoukapy ha ome'ẽ pa'i levíta kuérape ogueraháva Ñe'ẽ me'ẽ karameguã, ha avei opa Israel ñemoñare myakãhárape.*f**10. Ha Moisés he'i chupe kuéra: —Ohasa rire jepi 7 áño, Jeheja rei árape, oñembyarete aja Enramáda guýpe jeiko,11. oñembyaty ramo opa Israel ñemoñare Tupã Ijára rendápe upe ha'e oiporavo haguépe oñemomba'e guasu haguã chupe, ehenduka ko tembiapoukapy opa Israel ñemoñarépe.12. Embyaty opavave: kuimba'e, kuña, mitã, mombyrygua oikóva pende apytépe, ohendu haguã, ojepokuaa haguã iñe'ẽ rendúvo Tupã Ñandejárape ha ojapo haguã opa umi ñe'ẽ ko tembiapoukapy pegua.13. Ha pende ra'y kuéra ndoikuaáiva gueteri ohendúta ha ojepokuaáta iñe'ẽ rendúvo Tupã Ñandejárape peikove aja upe yvýpe peiketahápe pereko haguã pene mba'erã, y Jordán mboypýri.14. Ñandejára he'i Moiséspe: —Hi'aguĩma nde ára paha. Ehenói Josuépe ha peju Jotopa Rógape, ta'e chupe hembiaporã. Moisés oho Josué ndive Jotopa Rógape.15. Ha Ñandejára ojechauka chupe kuéra peteĩ arai ñembo'ýpe oñemoĩva okẽme.16. Ha Ñandejára he'i Moiséspe: —Péina niko remanótama ha ko tetãgua ohóta oñemboheko vai tupã mombyrygua rapykuéri umi tetãme ha'e kuéra oiketahápe. Che rejáta ha ojeíta pe ñe'ẽ me'ẽ ajapo vaekue hendive kuéragui.17. Upe árape che pochy rendýta hendive, ahejáta chupe kuéra ha añomíta chugui kuéra che rova. Heta eterei mba'e ivaíva ojehúta chupe kuéra. Ohecha kuaáta opa umi mba'e ouha hi'ári naimevéigui hendive kuéra.18. Che katu añomíta che rova upe árape opa umi mba'e vai ojapo vaekue rehe ohóvo tupã nguéra rapykuéri.19. Ehai ko'ágã ko che purahéi. Upéi embo'e Israel ñemoñarépe ha topurahéi. Upéva topyta mba'e mombe'upy ramo ambojovakévo Israel ñemoñarépe.20. Che araha ramo chupe kuéra pe yvy osyryhápe ýicha kamby ha eíra, añe'ẽ me'ẽ haguéicha itúva kuéra ypykuépe ame'ẽtaha, ha ha'e kuéra okaru porã ha oñemongyra rire oho ramo tupã ambue kuéra rapykuéri, omomba'e guasu chupe kuéra ha chéve che apo'i ha opyrũ iñe'ẽnguére.21. Ha ohupyty ramo chupe kuéra hetaite mba'e ivaíva, ko purahéi ombojovakéta chupe kuéra, ndopyta mo'ãigui tesaráipe ha oĩta iñemoñare kuéra jurúpe. Aikuaa porã hína pe ha'e kuéra ko'ágã voi ombojýmava iñakãme, araha mboyve pe yvy añe'ẽ me'ẽ haguépe chupe kuéra.22. Ha Moisés ohai upe árape ko purahéi ha ombo'e Israel ñemoñarépe.23. Ha upéi he'i Josué Nun ra'ýpe: —Ejepytaso ha nde py'a guasúke! Nde reraháta Israel ñemoñare upe yvýpe che añe'ẽ me'ẽ hague chupe kuérape, ha che aiméta ne ndive!24. Ohaipa rire peteĩ kuatiáre opa umi ñe'ẽ ko tembiapoukapy pegua,25. Moisés he'i levíta kuéra Ñandejára Ñe'ẽ me'ẽ karameguã oguerahávape:26. —Peraha ko kuatia ojehaihápe tembiapoukapy. Pemoĩ Tupã Ñandejára Ñe'ẽ me'ẽ Karameguã ykére. Upépe opytáta mba'e mombe'upy ramo ne mbojovake ramo Ñandejára.27. Aikuaa porã hína nde reko pu'ã ha reikoseha ne akã rehénte voi. Ko'ágã aikove aja pende apytépe, pende reko pu'ãite ramo, ko'ýte peichaguáta hína peẽ amano rire!28. Pembyaty che renondépe opa myakãhára*f** pene ñemoñarépe ha mba'e haihára kuérape, ta'e chupe kuéra ko'ã ñe'ẽ, amoĩvo mba'e rechaha ha renduha ramo yvy ha yvága.29. Aikuaa porã, amano rire peñeme'ẽtaha teko añáme; pejeíta ko tapégui amoĩva peẽme ha oúta pende ári ivaíva, pejapo haguére ivaíva Ñandejára renondépe pembopochývo chupe pene rembiapo vaikuépe.30. Upéi opa Israel ñemoñare renondépe Moisés he'ipaite opa umi ñe'ẽ ko purahéi pegua. 32:1-521. Pejapysakáke yvága, añe'ẽ ramo, pehendúke yvy, ñe'ẽ osẽva che jurúgui.2. Amáicha tojehekuavo che remimbo'e, ysapýicha to'a upe ha'éva, oky vevýi ramo guáicha ñana ári, ama pororóicha kapi'ipépe.3. Arosapukáitagui Ñandejára réra: Pemomorã Tupã Ñandejárape!4. Ha'e ñane mo'ãhára, hembiapokue ndaijojahái, hape heko joja. Ha'e Tupã jeroviaha, naiñañái, ipo joja, na ipo karẽi.5. Oñembyai umi ha'e omoñemoña vaekue imarã'ỹva, ñemoñare ahẽ ha ipo karẽva.6. Péicha piko remyengovia Ñandejárape, tekove tavyrai ha akã ne? Ndaha'éi piko nde ru ha nde apohare? Ha'e upe nde apo ha ne mombaretéva.7. Ne mandu'áke umi ára yma guarére, ema'ẽ umi áño rehe ojoapykuéri, eporandu nde rúpe tomombe'u, ha umi itujávape te'i ndéve.8. Upe Yvatetegua omboja'o ramo guare tetã nguéra, ha ome'ẽ peteĩ-teĩ Adán ra'ýpe hetãrã, ha omoĩ tetã rembe'y kuéra, oma'ẽvo Tupã ra'y kuéra retakuére.9. Ñandejára pehẽngue ha hetãgua hína Jacob, ha'e oiporavo vaekue imba'erã.10. Ojuhu chupe yvy ojeiko'ỹháme, yvy perõ tymba guahúgui henyhẽva. Oñañuã, omongaru, hese oñangareko hesa ra'ỹicha.11. Taguato guasu omokyre'ỹháicha ita'ýra kuéra, oveve hi'ári kuéra, upéicha ha'e oipyso ipepo, ohupi ha ogueraha ipepo ári.12. Ñandejára añoite hendaguãme chupe ogueraha, ndaipóri hendive tupã ambue.13. Chupe ombohasa yvyty ári, yva ka'aguýpe chupe omongaru, eíra ita pa'ũgui osẽva ho'uka ha itatýpe omopu'ã chupe olivoty.14. Kesu pyahu vakágui, ovecha kamby, ovecha ra'y kyrakue reheve; ovecha mácho Basán pegua, ha kavara mácho, trígo iporãvéva ha parral'a rykue pytã.15. Okaru Jacob ha hyguãtã, Jesurún ikyra ha isaraki, (nde kyra, revupa rei, ha nde pire overa). Omosẽ Tupã Ijapoharépe, ojapo'i imo'ãhárape oipe'áva chupe jejopy vaígui.16. Omohendague chupe tupã ambue ndive, hembiapo ahẽme ombopochy rendy chupe.17. Omymbajuka*f** añáme, ndaha'éi Tupãme, tupã nguéra oikuaa'ỹvape, ipyahúva, oguahẽ ramóvape, pende ru kuéra ypykue omomba'e guasu'ỹ vaekue.18. Reapo'i mo'ãhárape ne moingo vaekue, reñembyesarái Tupãgui nemoñemoña vaekue!19. Ñandejára ohecha, ha ipochy rendýpe omosẽ ita'ýra ha itajýra kuérape.20. He'i: “Añomíta che rova, jahecha mba'épa oiko chugui kuéra! Umíva hína ñemoñare ahẽ, ta'ýra jeroviaha'ỹ.21. Che mohendague tupã'ỹva ndive, che mbopochy rendy ita'ãnga reípe. Che avei amohendaguéta chupe kuéra tetã'ỹva ndive, ambopochy vaíta chupe kuéra tetã ojejapóva ndive.22. Hendýma che pochy rata, ha ohapýta pe yvy, omanóva oĩháme rugua peve, ombokusuguéta yvy ha hi'a kuéra, yvyty pyenda jepe ohapypáta.23. Hi'ári kuéra ivaíva ambojo'áta, che hu'y kuéra hese apoipáta.24. Ñembyahýigui ikuepaite oiko joáta, akã nundu ha mba'asy vai asãi hese kuéra okarúta, tymba ñarõ rãi ha mbói pohã vai hese kuéra amondóta.25. Oka guio kyse puku omyasãita tyre'ỹ, táva ryepýpe oñemanóta kyhyjégui. Ho'áta peteĩcha mitã rusu ha kuñataĩ, mitã kambu ha tuja akã rapatĩ.”26. Ha'e kuri: “Ikatu vaerã mo'ã yvy tĩmbo chugui kuéra ajapo, ha ahapo'o yvy árigui oikove'ỹ haguã hese kuéra mandu'a.27. Ndahejaséinte umi hese ija'e'ỹva ojererovu ipu'aka haguére che retãguáre, ha he'i: ‘Ore pyapy mbaretépe rojapo, ndaha'éi Ñandejára ojapóva hese kuéra.’28. Umi tetã nguéra itavyrai, ndoguerekói iñakãme mba'eve.29. Iñarandu rire, ohecha kuaa vaerã mo'ã upe oha'arõva chupe kuéra.30. Mba'éicha piko ikatúta peteĩnte omuña 1.000 kuimba'épe, térã mokõi 10.000 rehe ipu'aka? Ndohecha kuaái piko Imo'ãhára hague upe ohejáva chupe kuéra, Ijára hague upe ome'ẽva ipópe kuéra?31. Imo'ãhára ndaha'éi ñane mo'ãháraicha, ha ñande rehe ija'e'ỹva oikuaa porã hína upéva.32. Iparralty, Sodoma parralty, ha Gomorra remitỹngue hína umíva. Parral'a ipohã vaíva umi hi'a, ha apesã iróva iñapesã;33. mbói pohã vai hína ikaguy, mbói chini pohã oporojukáva.34. Opa ko'ã mba'e ambohyru aína ha areko mba'e jeguáicha iñongatupy35. Che mba'e hína pe ñemyengovia ha jehepy me'ẽ, ágã ipysyrỹi ramo guarã. Hi'aguĩma hína ñerundi ára, oguahẽmbaitéma pe oha'arõva chupe kuéra.36. (Ñandejára ojapóta heko jojáva hetã ñemoñarépe, oiporiahurerekóta hembiguái kuérape). Ohechátagui ikuepaitemaha, ndaipóri veimaha ijapytépe kuéra tetãguára térã tembiguái.37. Upérõ he'íta: Mamo piko oĩ pene tupã nguéra, umi Mo'ãhára peñemo'ã haguépe,38. ho'úva jepi pene mymbajuka*f** kyrakue ha pene kaguy kuave'ẽ? Topu'ãna ha ta pende pe'a ivaívagui ko ha'e kuéra pene mo'ãva!”39. Pehecháma ko'ágã che, che añoiteha, che ykére ndaiporiha ambue Tupã. Che upe ame'ẽva ñemano ha jeikove che voi pe aporokutu ha aporomongueráva, (ha ndaipóri oporope'a vaerã che poguýgui).40. Che amopu'ãta yvágare che po, ha ha'éta: Che aikove opa árape guarã.41. Ahãimbe'e ramo che kyse puku jajái, ha Cheté ambojovake amyengoviáta che rehe oñemoĩvape, che rehe ija'e'ỹvape aikuaaukáta.42. Che hu'y kuéra tuguýpe amonga'úta, che kyse puku so'ógui hyguãtãta. Omano ha oñemyakãsãva ruguykuépe, che rehe oñemoĩva avuku akãnguépe.43. Tetã nguéra! Perohorýke hetã ñemoñarépe, ha'e omyengoviágui hembiguái kuéra ruguýre, omyengoviágui hese ija'e'ỹvape, ha omopotĩtagui*f** ijyvy ha hetã ñemoñarépe.44. Moisés oho Josué Nun ra'y ndive ha omoñe'ẽmbaite ko purahéi opa Israel ñemoñarépe.45. Moisés he'ipa rire ko'ã ñe'ẽ Israel ñemoñarépe,46. he'i chupe kuéra: —Pejapysakáke ko'ã ñe'ẽ rehe peẽme ko árape ame'ẽva mba'e mombe'upy ramo. Peheko mbo'e pende ra'y kuérape ojapo haguã ko tembiapoukapy.47. Ndaha'éi ñe'ẽ rei peẽme guarã; pype oĩ hína pende rekove, ha ha'e rupi peikove pukúta pe yvýpe perekótava pene mba'erã pehasávo Jordán mboypýri.48. Upe árape voi Ñandejára he'i Moiséspe:49. —Ejupi Abarimgua yvyty Nébope oĩva Moab retãme, Jericó rovái, ha emaña Canaán yvýre ame'ẽva Israel ñemoñarépe imba'erã.50. Pe yvyty rejupitahápe remanóta ha rehóta reñembyaty nde rehegua ndive, nde ryke'y Aarón omano haguéicha yvyty Hórpe ha oho oñembyaty hesegua ndive,51. nderejeroviái haguére che rehe Israel ñemoñare renondépe Meriba ykuápe, Cadéspe, yvy ojeiko'ỹha Sínpe ha nderehechaukái haguére che reko marangatu Israel ñemoñarépe.52. Upévare mombyrýguinte rehecháta ha ndereike mo'ãi pe yvýpe ame'ẽtava Israel ñemoñarépe. 40:6-126. Tupã, che Jára, hetaite mba'e porãitéma niko rejapo. Máva piko ndéicha, kóicha imba'e porãva ore ndive? Hi'ãnte chéve amoherakuã, opa rupi amosarambi, ha hetágui, ndaikatúi amombe'upa.7. Rejerure rangue mymba juka ha mba'e kuave'ẽ,*f** térã mymba hapy tembiapo vai jeheja reirã, hendaguépe reju che resape'a.8. Upévare ha'e ndéve: “Nde pópe añemoĩ.”9. Ne rembiapoukapýpe he'íma voi umi mba'e che ajapo vaerã. Tupã che Jára, nde reipotávante niko che aipota, ne rembiapoukapy areko che ágã ruguápe.10. Ñandejára, nde reikuaa akirirĩ rangue, opavavépe aikuaauka hague nde reko joja,11. ha che jupe guarãnte che py'ápe ndahejái hague. Opavavépe ha'e nde ore pytyvõha ha rehayhuha opa ne retã guápe.12. Nde Ñandejára, opa árape ta che mokunu'ũ. Añete ha mborayhúpe opa árape ta che mo'ã. 13:11-1211. Pya'e pya'épe guaréva opa rei, mbegue mbeguepegua katu oiko are.12. Mba'e oñeha'arõ aréva ogueru ñembyasy, mba'e jahupytýva katu ñande py'a ombohory.Lucas 7:31-5031. “Mba'e rehépa ambojoja kuaa yvypóra ko'agãgua? Mba'épepa ojogua?32. Ojogua umi mitã oguapýva oñemboharái pe okápe ha osapukáiva iñirũ nguérape: ‘Ore rombopu mimby, ha peẽ ndapejerokýi. Ropurahéi ñembyasýpe, peẽ katu napenerasẽi.’33. Ou niko Juan Bautista, ndokarúiva ha ndo'úiva kaguy, ha peẽ peje hese oguerekoha mba'epochy.34. Upéi aju che, yvypóraicha aju vaekue, akarúva ha ha'úva kaguy, ha peẽ peje che rehe che karu ha che ka'uha, aikoha umi heko añáva ndive ha umi viru omono'õva Roma peguarã ndive.35. Tupã arandu niko ojehechauka ñane rembiapokue rupi.”36. Peteĩ fariséo ojerure Jesúspe oho haguã okarúvo hógape, ha ha'e oho. Oguapy hína mesápe,37. ha peteĩ kuña reko vai oikóva upe távape voi, ha oikuaa vaekue Jesús ohoha okarúvo pe fariséo rógape, oguahẽ peteĩ mbayru ipópe henyhẽva mba'e ryakuã porãgui.38. Ojahe'o ha oñesũ Jesús renondépe, ha oñepyrũ ojahéi umi ipy hesaýpe. Upéi omokã jey iñakã raguépe, ohetũ ha omona hese pe mba'e ryakuã porã.39. Pe fariséo ojerure vaekue Jesúspe oho haguã okaru, ohechávo upéva, he'i ijupe: “Ko kuimba'e, maranduhárarõ añete, ohechakuaáta mba'eichagua kuña reko vaípa hína pe opokóva hese.”40. Upépe Jesús he'i pe Fariséope: --Simón, areko peteĩ mba'e ha'eséva ndéve. Pe fariséo he'i chupe: --Ere katu chéve, mbo'ehára.41. Jesús he'ive: --Mokõi karia'y omyengovia vaerã peteĩ viru oiporuka vaekuépe. Peteĩva ome'ẽ vaerã chupe 500, ha pe ambue katu, 50.42. Ha ndaikatúigui ome'ẽ hikuái, pe viru porukaha oheja rei mokõivépe. Ko'ágã ere chéve: mávapa umi mokõigui ohayhuvéne chupe?43. Simón katu he'i: --Chéverõ guarã pe hetave oheja rei vaekue chupe. Jesús he'i chupe: --Añete ere.44. Aipórõ, oma'ẽvo pe kuñáre, Jesús he'i Simónpe: --Rehechápa ko kuña? Aike kuri nde rógape ha nereme'ẽi chéve y ajepyhéi haguã. Ko kuña katu, ombojahu che py hesaýpe ha omokã jey iñakã raguépe.45. Nde na che retũi che momaiteívo. Ha'e katu, aike guive ohetũ ha ohetũ che py mokõive.46. Neremoĩri che akãre mba'e ryakuã porã, ha'e katu oñohẽ mba'e ryakuã porã che pýre.47. Upévare ha'e ndéve umi heta heko vaikue ojeheja reipaha chupe, oporohayhu eterei haguére. Pe heko vaikue ojeheja rei michĩvéva, sa'ive ohechauka imborayhu.48. Upéi he'i pe kuñáme: --Nde reko vaikue ojeheja reipa ndéve.49. Umi ambue ojejerure hague oho haguã okarúvo, oñepyrũ oporandu ojupe: --Máva piko kóva angaipágui jepe oporopysyrõva?50. Jesús katu he'ive, ojerévo pe kuña gotyo: --Rejerovia rupi, reñepysyrõ. Tereho py'a guapýpe. Guarani Bible 1996 Guarani DC Bible © Sociedad Bíblica Paraguaya, 1996