Biblia en un año Mayo 11 24:1-221. Upégui David oho oiko En-Gadi ñemo'ãháme.2. Ou vove Saúl ñorãirõhágui filistéo kuéra ndive, oje'e chupe David oĩha En-Gadi héravape, yvy ojeiko'ỹháme.3. Upérõ Saúl oiporavo 3.000 kuimba'e opa Israelgua apytégui ha oho David rekávo umi yvyty ijyvatevéva rupi.4. Hape rupi oguahẽ peteĩ ovecha oñemongorahápe. Ijypýpe oĩ peteĩ itakua okañyháme David hendivegua ndive. Saúl oĩse sapy'a ñanáme ha oike pe itakuápe oĩ haguã.5. Umi David ndive oĩva he'i chupe: —Ko árape ojapo Ñandejára upe he'i vaekue ndéve: ome'ẽtaha nde pópe nde rehe ija'e'ỹvape. Ejapo rejaposéva hese. Upérõ David oñemboja mbegue katu ha oikytĩ peteĩ Saúl ahoja pehẽngue.6. Ha ojapopa vovénte ombyasy jey,7. ha he'i hendive guápe: —Ani ágã oheja Tupã ajapo mba'eve che ruvicha guasúre. Ha'e niko oiporavo vaekue chupe Israel ruvicha guasúrõ. Ha'e hína mburuvicha guasu, Tupã oiporavo haguére chupe.8. Péicha David ojoko hendive guápe ha ndohejái chupe kuéra ondyry Saúl rehe. Saúl osẽvo pe itakuágui oho hapére.9. Upérõ David osẽ hapykuéri ha osapukái chupe: —Che ruvicha guasu, che ruvicha guasu! Saúl oma'ẽ hapykuévo, ha David ojayvy henondépe,10. he'ívo chupe: —Mba'ére piko rejapysaka ñe'ẽ reíre, che ruvicha guasu? Oĩ he'íva ndéve ajaposeha nde rehe ivaíva.11. Ko árape Ñandejára ne moĩ kuri che pópe amo itakuápe ha che ndorojukaséi, ha'égui che jupe Tupã nde poravo hague mburuvicha guasurã.12. Ema'ẽ porãke che ruvicha guasu ko arekóva rehe che pópe. Kóva hína peteĩ nde ahoja pehẽngue ha ikatu vaerã mo'ã rojuka. Ko'ágã reikuaáma ndoroguasu apíri mo'ãiha ha ndajapo mo'ãiha nde rehe mba'eve ivaíva. Nde katu reiko che muña che juka haguã.13. Ñandejára ta ñane reko ra'ã ha ha'e tojapo nde rehe upe ojapo vaerã! Che katu araka'eve namopu'ãi chéne che po nde rehe.14. Oĩ niko ñe'ẽnga yma guive oñehendúva ha he'íva: “Tembiapo aña osẽ iñañávagui”. Upévare che namopu'ãi chéne che po nde rehe mba'eveichave ramo.15. Ha hi'arive: Máva rapykuéri piko osẽ ra'e Israel ruvicha guasu? Mávape piko omuña oikóvo? Peteĩ jagua re'õngue, peteĩ tungusu. Upeichaguáma niko che ko'ágã!16. Upévare, Ñandejára ta ñane reko ra'ã ha te'i mávapa ojavy: che térãpa nde! Ha'e tohecha che reko potĩ ha ta che pe'a nde pógui!17. David oñe'ẽmba vove, Saúl osapukái: —Nde piko hína che ra'y David, upe reñe'ẽva chéve? Oñemoĩ hasẽ,18. ha he'i chupe: —Nde hína upe nde reko potĩva, remyengovia niko chéve iporãvape upe ivaíva ajapo vaekue nde rehe.19. Ko árape rehechauka chéve rehekaha iporãva chéve guarã. Ñandejára niko che moĩ nde pópe ha nda che jukái.20. Añetehápe ndaipóri avave ojuhúva hese ija'e'ỹvape ha ohejánteva oho ojuka'ỹ rehe chupe. Upévare Ñandejára tomyengovia ndéve upe iporãva rejapo vaekue che rehe!21. Ko'ágã ahecha kuaáma ndetaha pe mburuvicha guasu, omyakã rapu'ãtava Israélpe.22. Upévare aipota reme'ẽ chéve ne ñe'ẽ Ñandejára rérape, nerehundi mo'ãiha che ñemoñarépe, ha nerembogue mo'ãiha che rogagua réra. 25:1-441. Samuel omano ha opa Israelgua oñembyaty oguerombyasy haguã chupe. Oñotỹ hikuái chupe ijyvýpe Ramáme. Upéi David oho yvy ojeiko'ỹháme, Parán hérava.2. Maónpe oiko peteĩ kuimba'e imba'e rereko hetáva peteĩ távape hérava Carmel. Ha'e oguereko 3.000 ovecha ha 1.000 kavara, ha oñapĩ hína hymba kuéra Carmélpe.3. Pe kuimba'e héra Nabal, Caleb ñemoñare ha hembireko héra Abigail. Hembireko iñakã porã ha ijuky, ha'e katu ijava ha ipochy rei.4. Pe yvy ojeiko'ỹháme David ohendu Nabal oñapĩha hína hymba kuéra,5. ha omondo hendápe 10 mitã rusu. He'i chupe kuéra: —Tapeho Carmélpe Nabal rendápe,6. peme'ẽ chupe che maitei ha peje chupe: “Maiteípa! Py'a guapy nde róga ha opa ne mba'e kuérape guarã!7. Ahendu reñapĩha hína nde ovecha kuéra. Nde ovecha rerekua kuéra oĩ ramo guare ore ndive, araka'eve noromyangekói vaekue chupe kuéra ha nokañýi chugui kuéra mba'eve oĩ aja Carmélpe.8. Reporandu kuaa ne rembiguái kuérape ha omombe'úta hikuái ndéve. Emoguahẽ porã kena ko'ã mitã rusúpe, oguahẽva ne rendápe ko arete jave. Ajerure ndéve reme'ẽ haguã chupe kuéra upe rerekóvagui ne rembiguái kuéra ha nde ra'y David peguarã.”9. Umi mitã rusu he'i Nabálpe ko'ã mba'e he'ikáva chupe David ha opyta oha'arõ iñe'ẽ.10. Nabal katu he'i chupe kuéra: —Máva piko David, ha mba'e piko Jesé ra'y? Ko'ágã niko heta oĩ tembiguái okañýva ijáragui!11. Che piko aipe'áta tembi'u, y ha so'o amboykéva che rembiguái kuéra peguarã, ame'ẽ haguã peteĩ aikuaa'ỹvape mamo guápa hína?12. David rembiguái kuéra oho omombe'u chupe opa mba'e Nabal he'i vaekue.13. Upérõ David he'i hendive guápe: —Peraha pende kyse puku ha jaha! Umi kuimba'e omosãingo ikyse puku iku'a jopyha rehe ha péicha ojapo avei David, ha oho oñondive 400 kuimba'e. 200 katu opyta oñangareko imba'e kuérare.14. Peteĩ Nabal rembiguái kuérava katu oho he'i Nabal rembireko Abigaílpe: —Yvy ojeiko'ỹhágui David ombou hembijokuái kuéra omomaiteívo ore járape, ha'e katu oñe'ẽ pochy eterei chupe kuéra.15. Umi kuimba'e kuéra ipy'a porã vaekue ore ndive. Roiko aja hendive kuéra ñu rupi araka'eve na ore myangekóiri ha ndoipe'ái ore hegui mba'eve.16. Upéva rangue, ára ha pyharépe ore mo'ã vaekue ivaívagui ore rymba kuéra ha oréve avei.17. Ne ména ko ijava iterei ha ndaikatúi ja'e chupe mba'eve. Nde mante reikuaáta mba'épa rejapóta. Che aikuaa porã ouha hína ivai etereíva chupe ha hóga guápe.18. Pya'e porã Abigail ogueru 200 mbuja, mokõi kaguy ryru, 5 ovecha ka'ẽ, 40 kílo trígo maimbe, 100 mbujape parral'a ñembopiru pyre ha 200 mbujape igo'a ñembopiru pyre. Umíva ohupipa vúrro ári,19. ha he'i hembiguái kuérape: —Tapeho che renonderã. Che aháta kurive. He'i'ỹ rehe mba'eve iménape,20. Abigail ojupi vúrro ári ha ñemiháme oguejy pe yvytýgui. Upeichahágui ohecha David ha hendivegua oúva hína ha osẽ huguãitĩvo.21. David ojepy'a mongeta oúvo, rei ete ha'e oñangareko hague umi mba'e Nabal oguerekóva rehe yvy ojeiko'ỹháme, oipe'a'ỹ rehe chugui mba'eve. Omyengovia niko chupe ivaíva iporãvare.22. Upévare ome'ẽ iñe'ẽ he'ívo: “Tupã ta che nupã rasy nahundipái ramo ko'ẽmba vove, umi kuimba'e kuéra hesegua!”23. Abigail ohecha vove Davídpe oguejy hymba vúrrogui,24. oñesũ ha ojayvy henondépe ombojávo isyva yvýre ha he'i chupe: 24 —Che ári to'a ivaíva che karai! Ikatúpa añe'ẽ ndéve ha rejapysakami ko ha'éva rehe?25. Ani kena repenátei Nabal rehe! Ha'éko ijava ha itavy eterei. Ajeve voi niko héra Nabal, he'iséva “tekove tavy”. Ha'éko itavy eterei, ndojapói voi mba'eve iporãva. Ha che, ne rembiguái poriahumi, ndohechái umi nerembijokuái rembou vaekue hendápe.26. Opáichavo aikuaa porã che karai, Ñandejára ndohejái hague reñohẽ rei tuguy ha remyengovia hembiapo vaívape nde po tee rupi. Ajerure Ñandejárape opa nde rehe ija'e'ỹvape ha ojaposéva nde rehe ivaíva, tojehu ko ojehútava Nabálpe.27. Ha ko'ágã ajerure ndéve ko'ã jopói arúva toñemboja'o ne irũ nguéra apytépe,28. ha reheja rei haguã chéve, ne rembiguái poriahúpe. Aikuaa porã Ñandejára oĩtaha opa ára nde ha nde rogagua ykére, reñorãirõ haguére Ñandejára ñorãirõme ha nderejapói haguére mba'eve ivaíva reiko aja pukukue.29. Oĩ ramo opu'ãva nde rehe ha nde jukaséva, mba'eve ndojehu mo'ãi ndéve Ñandejára oñangarekógui nde rekovére. Nde rehe ija'e'ỹvape Ñandejára omombóta oñemomboháicha ita óndape.30. Ágã Ñandejára ojapóma ramo opa umi mba'e porã he'i vaekue ndéve ha ne moĩ Israel ruvicha guasúrõ,31. nereñembyasy mo'ãi reñohẽ rei haguére tuguy ha remyengovia haguére hembiapo vaívape nde po tee rupi. Ha Ñandejára ne myakã rapu'ã ramo, ne mandu'ami ko ne rembiguái poriahúre.32. David he'i chupe: —Tojererohory Tupã Israel Jára, ne mbou haguére che ruguãitĩvo,33. ha terevy'a ne akã porã itére, ko árape niko nderehejái añohẽ rei tuguy ha amyengovia ivaíva che po tee rupi.34. Tupã Israel Jára rérape ha'e ndéve, nde che joko hague ani ajapo ivaíva nde rehe. Ndereju pya'éi rire che ruguãitĩvo, ko'ẽ ramo guarã ndopytái vaerã mo'ã peteĩ kuimba'énte jepe Nabálpe. Ajukapaite vaerãmo'ã!35. Upéi David ohupi Abigail pógui umi mba'e ogueraha vaekue ha he'i chupe: —Reho kuaa nde rógape kyhyje'ỹre. Rehecháma ahendu hague ne ñe'ẽ ha ame'ẽ hague ndéve pe rejeruréva.36. Abigail oho jey Nabal rendápe ha ojuhu ojapo hague peteĩ karu guasu nde'áva, mburuvicha guasu ojapóva rehegua. Tuicha ovy'a ha oka'u guasu. Upévare nde'íri chupe mba'eve.37. Pe ára ambuépe katu, Nabal ojera rire, Abigail omombe'u chupe opa mba'e. Upérõ Nabal ho'a hasy ete ha opyta ijapa.38. Ohasa rire 10 ára, Ñandejára oinupã jey chupe ha omano.39. David oikuaa vove Nabal omano hague he'i: —Tojererohory Tupã, omyengovia haguére chupe upe ivaíva ojapo vaekue che rehe. Ndohejái ajapo ivaíva ha oheja pe ivaíva ojapo vaekue Nabal ho'a hi'ári voi! Upéi David he'ika Abigaílpe omendaseha hese.40. Umi David rembijokuái oguahẽ Carmélpe ha he'i Abigaílpe: —David ore mbou nde piári. Omendase nde rehe.41. Abigail oñesũ, ojayvy henondépe kuéra, ha he'i: —Che niko David rembiguáinte voi. Aime ambojepyhéi haguãicha hembiguái kuérape, ha'e oipota ramo.42. Upéi opu'ã oñembosako'i pya'e, oñemoirũ 5 hembiguái kuñataĩre, ojupi ivúrro ári, oho David remimbou kuéra rapykuéri ha omenda hese.43. David omenda avei Ahinóam Jezreel peguáre ha mokõive oiko hembireko ramo.44. Saúl ome'ẽ ra'e itajýra Mical David rembireko, peteĩ karaípe hérava Paltí, Lais ra'y, táva Galim pegua. 60:1-51. David ojapo vaekue,2. osẽ ramo guare oñorãirõ araméo kuéra ndive. Ha upéi Joab ojevývo, ojuka ramo guare 12.000 tetã Edom guápe, ku ñúme “Juky” héravape.3. Há Tupã! Nde pochýgui niko ore reja reípa ha ore mosarambipa. Eju jeýna eiko ore ndive.4. Yvy niko remboryrýi ha rejokapa. Embotypa jeýna umi ojeka hague, cháke ho'apa.5. Ne retã guápe heta rembohasa asy, re'uka oréve kaguy ore mbotarováva. 16:3-33. Emoĩ Ñandejára pópe ne rembiapo, ha opa rejaposéva osẽ porãmbáne ndéve.Juan 1:29-5129. Upe ára ambuépe, Juan ohecha Jesús oñembojaha ohóvo hendápe, ha he'i: “Péina ápe, Tupã ovecha ra'y oheja reíva iñangaipa opavavépe ko yvy ári.30. Ha'e hína upe che mandu'a hague ha'e ramo: ‘Che rire oúta peteĩ tuichavéva che hegui, ha'e oikove haguére che aikove mboyve.31. Cheté voi, ndaikuaái vaekue mávanepa ha'e. Péicharõ jepe, aporomongarai aikóvo ýpe, maymáva Israelgua oikuaa haguã mávapa ha'e.’”32. Ha Juan voi he'i vaekue kóicha: “Ahecha Espíritu Santo yvágagui oguejýva, ha pykasúicha opyta hi'ári.33. Upérõ, che ndaikuaái vaekue mávanepa ha'e. Upe che mbou vaekue aporomongarai haguã ýpe, he'i chéve: ‘Upe nde rehecháva Espíritu Santo oguejyha hi'ári, upéva hína upe oporomongaraíva Espíritu Sántope.34. Cheté voi ahecha vaekue, ha aikuaa porã Tupã Ra'yha ha'e.”35. Upe ára ambuépe, Juan oĩ jey hína upépe mokõi hemimbo'e kuéra ndive.36. Ha ohechávo Jesúspe ohasaha ohóvo, Juan he'i: ‘Péina upépe Tupã ovecha Ra'y’.37. Juan remimbo'e kuéra mokõi ohendúvo upe Juan he'íva, osẽ oho Jesús rapykuéri.38. Upéi Jesús ojere ha ohechávo ouha hapykuéri, oporandu chupe kuéra: --Mba'e piko peheka? Ha ha'e kuéra he'i chupe: --Mbo'ehára, moõ piko reiko?39. Jesús he'i chupe kuéra: --Peju pehecha. Ka'arúma upérõ. Ha oho hikuái Jesús ndive ohecha haguã moõpa oiko, ha opyta hikuái hendive pytũ meve.40. Peteĩva umi ohendu vaekue Juánpe ha upéi oho Jesús rapykuéri héra vaekue Andrés, ha Simón Pedro ryvy vaekue ha'e.41. Ityvýra Simón rekávo raẽvete oho, ha he'i chupe: --Oime rojuhu pe Mesíaspe, he'iséva Cristo.42. Upéi, Andrés ogueraha ityvýra Simón, Jesús rendápe. Jesús ohechávo chupe, he'i: --Nde niko Simón, Juan ra'y. Ko'águi rire nde rérata Cefas, he'iséva Pedro.43. Pe ára ambuépe, Jesús osẽ oho yvy Galiléa gotyo. Ojuhu Felípepe ha he'i chupe: --Eju che moirũ.44. Felipe niko táva Betsaidagua, oikohápe avei Andrés ha Pedro.45. Felipe oho Andrés rekávo ha he'i chupe: --Oime rojuhu upe Moisés imandu'a hague hembiapoukapýpe ha maranduhára kuéra oñe'ẽ hague ikuatia kuérape. Upéva niko Jesús, ku José Nazaretgua ra'y hína.46. Natanael katu he'i chupe: --Nazarétgui piko araka'e osẽva iporãva. Ha Felipe he'i chupe: --Eju ndete ehecha.47. Jesús ohechávo Natanaélpe oguahẽha ohóvo hendápe, he'i: --Kóina ko oúva Israelgua añetete hína, avavépe ombotavy'ỹva.48. Natanael he'i chupe: --Mba'éicha rupi piko nde che kuaa? Jesús he'i chupe: --Rohecha kuri reguapy jave reína ígo máta guýpe, Felipe ne renói mboyve.49. Felipe he'i chupe: --Mbo'ehára, nde niko Tupã ra'y. Nde ha'e Israel ruvicha guasu.50. Jesús he'i chupe: --Péicha piko ere ha'e haguére ndéve rohecha hague reguapy ku ígo máta guýpe? Tuichave mba'e ko'ágã rehechávagui katu rehecháta ágã.51. Upéi Jesús he'i chupe kuéra: --Añetehápe ha'e peẽme, peẽ pehechataha yvága ojepe'a ramo ha Tupã remimbou kuéra ojupi ha oguejy ramo che, yvypóraicha aju vaekue yvy ári rendápe. Guarani Bible 1996 Guarani DC Bible © Sociedad Bíblica Paraguaya, 1996