Biblia en un año
Mayo 20

1. Peteĩ jey, ára yvoty jave, upérõ niko mburuvicha guasu kuéra osẽ jepi ñorãirõháme, David omondo Joab ha mburuvicha kuérape, opa ñorãirõhára Israelgua ndive. Ohundi hikuái amoníta kuérape ha omongora itáva Rabá. David katu opyta Jerusalénpe.
2. Peteĩ ka'aru David opu'ãvo ike asajégui, oguata hóga guasu ape ári ha ohecha upégui peteĩ kuña porãite ojahúva.
3. David oporandu mávapa pe kuña, ha oje'e chupe upéva Betsabé Eliam rajy ha Urías hitíta rembireko.
4. David ogueruka pe kuña ha oñeno hendive; upe rire pe kuña oho jey hógape.
5. Betsabé opyta hye guasu ha omombe'uka Davídpe.
6. Upérõ David he'ika Joábpe ombou haguã hendápe Urías, pe hitítape, ha péicha ojapo Joab.
7. Ou rire Urías David oporandu chupe mba'éichapa oiko Joab ha ñorãirõhára kuéra, ha mba'éichapa oho hína pe ñorãirõ.
8. Upéi he'i chupe oho haguã hógape ojepyhéi ha opytu'umi. Urías osẽ rire mburuvicha guasu rógagui, David oguerahauka chupe hógape jopói ramo tembi'u imeságui ho'u haguã.
9. Urías katu oñeno mburuvicha guasu róga rokẽme tembiguái kuéra apytépe ha ndohói hógape.
10. Oñemombe'úvo Davídpe Urías ndohói hague hógape, David oporandu chupe: —Mba'ére piko nderehói nde rógape, ko mombyry etégui rejúva?
11. Urías he'i chupe: —Tupã karameguã ha upéicha avei Israel ha Judá pegua ñorãirõhára kuéra oiko enramáda guýpente; che ruvicha Joab ha mburuvicha kuéra ñúmente oke, ha piko che aikéta che rógape akaru, ha'u kaguy ha añeno che rembireko ndive? Ndajapói chéne upéva mba'eveichavérõ, nde che ruvicha guasu!
12. David katu he'i chupe: —Epyta gueteri ore ndive ko árape ha ko'ẽrõ romondo jeýta. Ha upéicha Urías opyta Jerusalénpe upe ára ambue peve.
13. David omboguapy chupe imesápe okaru ha ho'u haguã kaguy hendive ha omonga'u chupe. Pyhare oguahẽvo Urías opyta jey oke tembiguái kuéra apytépe ha ndohói hógape.
14. Upe ára ambuépe David ohai peteĩ kuatiañe'ẽ Joábpe ha omondo chupe Urías rupi.
15. Upe kuatiápe he'i: “Pemoĩ Uríaspe tenonde upe iñarõvehápe ñorãirõ ha upéi peheja chupe ha'eño tomano ñorãirõháme.”
16. Upéicha rupi, Joab omongora vove pe táva ondyry haguã hese, omoĩ Uríaspe ha'e oikuaahápe oĩha umi táva pegua ñorãirõhára ipy'a guasuvéva.
17. Umi ñorãirõhára osẽ ondyry haguã Joab rehe ha ojuka ñorãirõhára mbovymíme Joab ndivegua, ha ijapytépe kuéra ojuka avei Uríaspe.
18. Joab omondo David rendápe hembijokuái omombe'u haguã chupe umi mba'e ñorãirõ rehegua,
19. ha he'i chupe upéicha: “Remombe'upa vove mburuvicha guasúpe umi mba'e ñorãirõ rehegua,
20. ikatu mba'éko ipochy ha he'i ndéve: ‘Mba'ére piko peñemboja eterei pe távare? Ndapeikuaái piko ha'e kuéra opoitaha pende ári korapy jere yvatégui mba'e pohýi pende juka haguã,
21. ojapo haguéicha táva Tebés héravape, peteĩ kuña ojukárõ guare Abimélec Jerubaal ra'ýpe opoívo hese korapy jere yvate árigui ita ojeporúva mba'e myangu'ihápe? Ha mba'ére peñemboja eterei pe tápia rehe ra'e?’ Upérõ eréta chupe: ‘Omano avei ningo ne rembiguái Urías, pe hitíta, nde che ruvicha guasu.’”
22. Upe tembijokuái oho ha oguahẽvo omombe'u Davídpe opa mba'e Joab he'i vaekue chupe. David katu ipochy eterei Joab ndive ha he'i pe hembijokuáipe: —Maerã piko peñemboja eterei pendyrývo pe távare? Ndapeikuaái piko ha'e kuéra omomboha ñande rehe korapy jere yvate árigui mba'e ikatúva ñande juka, ojehu haguéicha Tébespe, peteĩ kuña ojukárõ guare Abimélec Jerubaal ra'ýpe, omombóvo hese korapy jere yvate árigui peteĩ ita ojeporúva oñemyangu'i haguã? Mba'ére peñemboja eterei pe tápiare ra'e?
23. Pe tembijokuái he'i chupe: —Ñorãirõhára kuéra osẽva oñorãirõ ore ndive ipu'akátama ore rehe, ore katu romboguevi chupe kuéra upe itáva reike peve.
24. Upérõ umi oguerekóva hu'y opoi korapy jere árigui ihu'y kuéra ore rehe ha oĩ ore ruvicha omanóva, umíva apytépe Urías pe hitíta.
25. Upérõ David he'i pe tembijokuáipe: —Ere Joábpe ani ojepy'apy eterei ko'ã mba'ére; ñorãirõháme niko ojehúva voínte. Tondyry mbareteve katu pe távare ohundi ete peve. Nde katu emokyre'ỹ chupe.
26. Urías rembireko oikuaa vove iména omano hague, oguerombyasy chupe.
27. Ohasa rire imba'e mbyasyha ára katu David ogueruka hendápe, omoguahẽ chupe hógape, omenda hese ha ha'e imemby chugui. Ñandejárape katu ombopochy pe David rembiapokue.
1. Ñandejára omondo maranduhára*f** Natánpe David rendápe. Natán oguahẽ hendápe ha he'i chupe: —Peteĩ távape oiko mokõi kuimba'e: peteĩ ipira pire heta ha ambue imboriahu.
2. Pe karai ipira pire hetáva oguereko heta ovecha ha vaka,
3. pe mboriahu katu oguereko peteĩ ovecha ra'ýnte, ojogua vaekue. Ha'e voi omongakuaa ha pe ovecha ra'y okakuaa hendive ha imitã nguéra ndive, okaru imesápe, hoy'u imbayrúgui ha oke ipohéi.
4. Peteĩ jey pe karai poguasu rógape oguahẽ peteĩ mbohupa; pe karai katu ndopokoséi ijovecha ha ivaka kuérare ha oipe'a pe mboriahúgui ijovecha ra'y omongaru haguã imbohupápe.
5. David ipochy eterei pe karai ndive ha he'i Natánpe: —Ñandejára oikovéva rehe ha'e ndéve! Pe kuimba'e ojapo vaekue upéicha hapicháre iporã ojejuka!
6. Ha ohepyme'ẽta irundy jevyve pe ovecha ra'y repykue ndoiporiahurerekói haguére hapichápe!
7. Upémarõ Natán he'i chupe: —Nde hína upéva! Ha péicha he'ika ndéve Tupã Israel Jára: “Che roiporavo vaekue Israel ruvicha guasúrõ ha roipe'a Saúl pógui.
8. Ame'ẽ ndéve nde ruvicha róga guasu ha ikuña kuéra ha hi'ári Israel ha Judá retã. Ha ko'ã mba'e michĩrõ guarã gueteri, ame'ẽ mo'ãve ndéve heta mba'e.
9. Mba'ére aipo ramo remboyke che ñe'ẽ ha rejapo ivaíva che resa renondépe? Rejuka Urías hitítape, reiporúvo amoníta kuérape ojuka haguã chupe, ha reñemomba'e hembirekóre.
10. Che apo'i haguére reipe'ávo Uríasgui hembireko reñemokuña haguã hese, ndojei mo'ãi nde rógagui araka'eve porojuka ha pochy vai.
11. Péicha he'i Ñandejára: ‘Nde róga teégui amopu'ãta ivaíva nde rehe. Nde resa renondépe ame'ẽta ne kuña kuéra peteĩ nde róga guápe, ha ha'e oñenóta hendive kuéra ára resápe.
12. Nde rejapo ivaíva ñemiháme, che katu ajapóta nde rehe opa Israelgua renondépe, ára sakãme.’”
13. David he'i Natánpe: —Ajapo ivaíva Ñandejára renondépe. Natán he'i chupe: —Ñandejára na ne nupã mo'ãi ne angaipáre, ha neremano mo'ãi.
14. Nde ra'y heñói ramóva katu omanóta katuete ivai eterei haguére ko ne rembiapo Ñandejára renondépe.
15. Natán oho rire hógape, Ñandejára ombohasy ete pe mitãme Urías rembirekore imemby vaekue Davídgui.
16. Upérõ David oñembo'e Ñandejárape pe mitãre, ndokaruvéi ha oñeno yvýpe pyhare.
17. Umi mburuvicha oikóva hóga guasúpe ojerure chupe opu'ã haguã yvýgui ha okaru haguã hendive kuéra, ha'e katu nopu'ãséi ha ndokaruséi avei.
18. Pe mitã omano 7 ára haguépe ha mburuvicha kuéra okyhyje omombe'u haguã Davídpe he'ígui ojupe: “Pe mitã oikovépe nopenaséi vaekue ja'évare chupe; ágã oikuaárõ omano haguépa mba'e ojapóta ijehe?”
19. David katu ohechávo mburuvicha kuéra oñe'ẽ ñemiha oñondive, ohechakuaa pe mitã omano hague, ha oporandu chupe kuéra: —Pe mitã omanóma, ajépa? —Hẽe, omanóma, —he'i hikuái chupe.
20. Upérõ David opu'ã yvýgui, ojahu, oñemohyakuã porã, omonde ijao potĩ, ha oike tupaópe omomba'e guasu haguã Ñandejárape. Upéi oho hógape, ojerure hembi'urã ha oguapy okaru.
21. Upérõ mburuvicha kuéra oporandu chupe: Mba'e piko upe rejapóva ore ruvicha guasu? Pe mitã oikovépe nderekarúi ha rejahe'o vaekue hese, ha ko'ágã ha'e omanóma ramo repu'ã ha reñemoĩ rekaru!
22. David he'i: —Pe mitã oikove ramo ndakarúi ha ajahe'o vaekue aha'arõgui Ñandejára che poriahurereko ramo guarã ha oheja pe mitã oikove.
23. Ko'ágã omano rire, maerã reípa ndakaru mo'ãvéi; ikatúta nga'u piko ou jey ha oiko che ndive? Che aháta ha'e oĩháme aiko haguã hendive, ha'e katu ndou mo'ã véima araka'eve oiko haguã ko'ápe che ndive!
24. Upéi David ombovy'a hembireko Betsabépe. Oñeno hendive ha ha'e imemby chugui peteĩ mitã kuimba'e. Kóvape David ombohéra Salomón. Ñandejára ohayhu ko mitãme,
25. ha upéicha oikuaauka Davídpe maranduhára Natán rupi. Upérõ David, Ñandejára rérape ombohéra pe mitãme Jedidías.
26. Upe aja Joab ondyry amoníta kuéra táva Rabá rehe, ha oĩmarõ oñemomba'e haguã hese,
27. he'ika Davídpe: “Amongua ruvicha táva guasu Rabá ho'a potaitéma che pópe ha añemomba'éma pe távare oĩháme hi'y kuéra.
28. Embyaty opa ne ñorãirõhára kuéra ha eju nde, che ruvicha guasu, eñemomba'e hese, ani ajapo che ha amoĩ hese che réra.”
29. Upérõ David ombyaty opa iñorãirõhára ha oho Rabá gotyo. Ojeity hi'ári ha oñemomba'e hese.
30. Upéi oipe'a huvicha guasu akãgui jeguaka óro oguerekóva ijehe ita jegua ha ipohýiva 33 kílo, ha omoĩ hikuái David akãre. David oguenohẽ avei pe távagui heta eterei mba'e jegua,
31. ha umi opytávape gueteri upe távape oguenohẽ upégui ha omomba'apo siérra, trígo myangu'iha ha háchape, ha avei ladríllo apópe. Upéicha avei ojapo opa táva amoníta kuéra mba'ére, ha upéi oho jey iñorãirõhára kuéra ndive Jerusalénpe.
9. Umi mombyry-mbyryve oikóva jepe opyta okyhyje, ne rembiapo ohechávo. Nde rupi vy'águi osapukái maymáva, kuarahy resẽgui kuarahy reike peve.
10. Yvy rehe reñangareko, remyakỹ ha remyenyhẽ ñemitỹgui. Ysyry kuéra remyenyhẽmba, ha péicha rembosako'i yvy ñemitỹrã.
11. Remboykue yvy ojeka'apíma vaekue, ha rembojoja, remohu'ũ amarayvípe, ha rehovasa tembiapokue.
12. Tembiapokue hu'ãvo heta mba'e porã regueru, mamo rehasaha rupi opa mba'e hembypa.
13. Yvy iperõ vaekue hovyũmba, yvytýre yvyra kuéra ipotypa,
22. Iñakã guapývape arandu omoingove, itavýva katu tavýpe jeýnte opyta.
23. Ojepy'a mongeta raẽva oñe'ẽ kuaa, ha upe he'íva ojereroviave.
24. Torypa pegua ñe'ẽ eíra meme, omohe'ẽ ñande juru ha omohesãi ñande rete.
22. Upe ára ambuépe, umi opytáva vaekue yguasu mboypýri ohecha kuaa Jesús remimbo'e kuéra oguereha hague kanóa peteĩmi upépe oĩ vaekue, ha Jesús ndohói hague hendive kuéra.
23. Upe jave katu oguahẽ joa kanóa kuéra oúva táva Tibériasgui. Namombyrýi oñemboja hikuái upe mbuja oje'u haguépe Jesús oñembo'e rire hese.
24. Ha ohechávo ndaiporiha upépe Jesús térã hemimbo'e kuéra, ojupipa hikuái umi kanóape ha oho Cafarnaúmpe Jesús rekávo.
25. Oguahẽvo pe yguasu mboypýri, ojuhu hikuái Jesúspe ha oporandu chupe: --Mbo'ehára, araka'e piko reju ra'e ápe?
26. Jesús he'i chupe kuéra: --Añetéko ha'e peẽme: ‘Peẽ che reka pekaru haguére pene ryguãtã meve, ha ndaha'éi peikuaa haguére mba'épa he'ise umi mba'e hechapyrãva che ajapo vaekue.
27. Ani peñepia'ã tembi'u oñehundi vaerãre. Peñepia'ã uvei tembi'u oñehundi'ỹvare ha ome'ẽva peẽme jeikove opa'ỹva. Upéva pe tembi'u che, yvypóraicha aju vaekue ko yvy ári, ikatu ame'ẽ peẽme, Tupã che Ru ohechaukágui ojeroviaha che rehe.
28. Oporandu chupe hikuái: --Mba'épa rojapo vaerã ikatu haguã rojapo umi mba'e Tupã oipotáva?
29. Jesús he'i chupe kuéra: --Tupã niko chéve che mbou vaekue ha oipota pejerovia che rehe.
30. Oporandu chupe hikuái upémarõ: --Mba'e hechapyrãva piko rejapóta ore rohecha haguã ha péicha roguerovia haguã pe eréva? Emombe'u oréve mba'e-mba'épa rejapo.
31. Ore ru kuéra ypykue ho'u vaekue maná*f** yvy ojeiko'ỹháme, he'iháicha Ñandejára Ñe'ẽ: ‘Ome'ẽ chupe kuéra ho'u haguã mbuja yvága pegua.’
32. Jesús he'i chupe kuéra: --Añetehápe ha'e peẽme: Pe Moisés ome'ẽ vaekue peẽme ndaha'éi hína mbuja yvága pegua. Che Ru hína upe ome'ẽva mbuja añetete yvága pegua.
33. Upe mbuja che Ru ome'ẽva niko oguejy yvágagui ha omoingove opavavépe.
34. Ha'e kuéra he'i chupe: --Karai, opa árape kena eme'ẽ oréve upéva pe mbuja.
35. Ha Jesús he'i chupe kuéra: --Che hína pe mbuja oporomoingovéva. Upe che rendápe oúva naiñembyahýi chéne araka'eve. Ha upe che rehe ojeroviáva, ndaijyuhéi mo'ãi araka'eve.
36. Opáichavo, ha'éma kuri peẽme, peẽ ndapejeroviahái che rehe pehecha ramo jepe umi mba'e ajapóva.
37. Opa umi che Ru ome'ẽva chéve, ou che rendápe. Ha umi che rendápe oguahẽvape che namosẽ mo'ãi.
38. Che niko ndajúi vaekue ko yvy ári ajapo haguã pe che aipotávante. Aju vaekue katu ajapo haguã che Ru, che mbou vaekue, oipotáva.
39. Ha che Ru, che mbou vaekue oipotáva niko kóva: ani oñehundi che hegui avave umi ha'e ome'ẽva chéve, amopu'ã jey haguã katu chupe kuéra ára pahápe.
40. Che Ru rembipota niko kóva: opa umi Ta'ýrape ohecháva ha hese ojeroviáva oguereko haguã jeikove opa'ỹva. Ha che amopu'ã jeýne chupe kuéra ára pahápe.
41. Ha Jesús he'i haguére “Che niko hína pe mbuja yvágagui oguejy vaekue” opa judío kuéra oñepyrũ oñe'ẽ vai Jesús rehe.
42. He'i hikuái: --Kóva piko ndaha'éi Jesús, José ra'y? Jaikuaa niko isy ha itúvape. Mba'éicha piko ko'ágã oúta he'i oguejy hague yvágagui?
43. Jesús he'i chupe kuéra: --Pekirirĩ, anive pengururu.
44. Avave ndoúi che rendápe ndoguerúi ramo chupe kuéra che Ru, che mbou vaekue. Ha che amopu'ã jeýne chupe kuéra ára pahápe.
45. Maranduhára kuéra kuatiápe niko he'i: “Tupã oheko mbo'éta opavavépe.” Aipóramo, oimeraẽ ohendúva che Rúpe ha ohejáva ha'e oheko mbo'e chupe, umíva ou che rendápe.
46. Kóva nde'iséi oĩha ohecháva che Rúpe, nahániri. Pe Tupãgui oúvante pe ohecha vaekue chupe.
47. Añetehápe ha'e peẽme: pe ojeroviáva che rehe oikovéta opa ára guarã.
48. Che hína pe mbuja oporomoingovéva.
49. Pende ru kuéra ypykue niko ho'u vaekue maná*f** yvy ojeiko'ỹháme, ha omano jeýnte avei upe rire.
50. Che niko añe'ẽ peẽme mbuja oguejýva yvágagui, ha oimeraẽ ho'úva upéva nomano mo'ãi.
51. Che hína pe mbuja oporomoingovéva, oguejýva yvágagui. Upéva pe mbuja ho'úva oikovéta opa ára guarã. Pe mbuja che ame'ẽtava peẽme niko che rete voi hína, che ame'ẽva opavave rehehápe, oikove haguã.
Guarani Bible 1996
Guarani DC Bible Sociedad Bíblica Paraguaya, 1996