5. Upérõ Jonadab he'i chupe: —Eñeno nde rupápe ha eñembohasy gua'u. Oho ramo ne andúvo nde ru, ere chupe tombou ne reindy Tamárpe ne mongaru haguã ha tojapo ndéve ne rembi'urã upépe voi, ikatu haguã rehecha chupe ha re'u ha'e ome'ẽva ndéve.
6. Amnón oike hupápe ha oñembohasy. Oúvo David hendápe, Amnón he'i chupe: —Toúna che reindy Tamar ha tombojy ko'ápe mokõi mbujape ha ha'e voi tome'ẽ chéve.
7. Upérõ David omondo Tamárpe ha he'i chupe: —Terehomi nde kyvy Amnón rógape ha ejapo chupe hembi'urã.
8. Tamar oho ikyvy Amnón oñenóva hína rógape. Ogueraha trígo ku'i ha ombojehe'a, ojapo mbujape ha ombojy upépe voi;
9. Upéi ogueraha ipáila ha omoĩ chupe umi mbujape; Amnón katu ndo'uséi ha omosẽ opavave upépe oĩvape.
10. Osẽmba rire Amnón he'i Tamárpe: —Eru pe tembi'u che kotýpe ha che mongaru nde voi. Tamar ogueraha umi mbujape ojapo vaekue ikyvy Amnónpe ikotýpe;
11. ha'e oñembojávo katu Amnón ipojái hese ha he'i chupe: —Eju che reindy eñeno che ndive.
12. Ha'e he'i chupe: —Anína che rãirõ che kyvy! Kóva ko ndojejapóiva Israel retãme. Anína rejapo ko mba'e ivai etéva!
13. Mamo piko ahavéta ko ñemotĩ reheve? Nde katu repytáta Israélpe ijaheipy ramo. Eñe'ẽna mburuvicha guasúpe. Ha'e che me'ẽne ndéve.
14. Amón katu ndoikuaaséi mba'eve ha imbaretevégui ipu'aka hese ha orãirõ chupe.
15. Ha ojapopa vovénte ndaija'evéi hese. Heñói ipype peteĩ a'e'ỹ imbaretevéva upe mborayhu oñandu vaekuégui. Ha he'i chupe: —Epu'ã tereho!
16. Tamar katu he'i chupe: —Ndaha mo'ãi che kyvy. Che mosẽrõ ko'águi rejapóta ivaivéva upe rejapo vaekuégui! Amón ndoikuaaséi mba'eve,
17. ohenói hembiguáipe ha he'i chupe: —Emosẽ águi ko kuñáme ha emboty porã pe okẽ!
18. Pe tembiguái omosẽ chupe ha omboty porã pe okẽ. Tamar oúvo oñemonde vaekue upe ao jegua porãitépe omondéva mburuvicha guasu rajy omenda'ỹva,
19. oñemosẽ rire katu omoĩ tanimbu iñakãre, omondoro ijao, ha ipo iñakã ári hasẽ ohóvo pe tapére.
20. Upérõ ikyvy Absalón oporandu chupe: —Nde kyvy Amón piko pe ojapóva nde rehe upéicha? Ekirirĩnte che reindy; nde kyvy niko, ha ani rejepy'apy eterei kóvare. Tamar ojecháma ramo ha'eño, opyta ikyvy Absalón rógape.
21. David oikuaa vove ojehu vaekue ipochy eterei; ha nde'íri mba'eve Amónpe. Ombojerovia vai chupe ha'égui ita'ýra ypykue.
23. Mokõi áño upe rire, Absalón rembiguái kuéra oñapĩ ijovecha kuéra upe Baal-Hasor héravape, táva Efraín ypýpe, ha Absalón ohenói ikaru guasuhápe opa mburuvicha guasu ra'y kuérape.
24. Oho avei mburuvicha guasu rendápe ha he'i chupe: —Ko'ágã oñeñapĩ hína che ovecha kuéra. Aipotaitéma niko che ruvicha guasu ha mburuvicha kuéra che mbojerovia che moirũmívo.
25. David katu he'i chupe: —Ndaikatúi che ra'y rohopa ore roĩ haguéicha, ore reta etereíta niko ha ipohýita ndéve. Absalón ojerureve ramo jepe chupe, David ndohoséi, ha ohovasa chupe.
26. Upérõ Absalón he'i: —Ndaikatúi ramo upéva, che ruvicha guasu, tohóna che ndive che ryke'y Amón. —Ha maerã piko reipota ne moirũ nde ryke'y Amón? —oporandu chupe David.
27. Absalón katu ojerure eterei, ha upérõ David oheja Amón ha mburuvicha guasu ra'y kuéra oho hendive. Absalón ombosako'i peteĩ karu guasu, umi ojapóva rehegua mburuvicha guasu kuéra,
28. ha he'i hembiguái kuérape: “Pema'ẽ porãke Amón rehe. Ágã opiguýma ramo, ha'éta peẽme pejuka haguã chupe, ha pejukáke! Ani pekyhyje, che hína pe ha'éva peẽme pejapo haguã. Pene kyre'ỹ ha pende py'a guasúke!”
29. Ojapóvo pe Absalón he'íva, hembiguái kuéra ojuka Amónpe. Upérõ opa mburuvicha guasu ra'y kuéra ojupi henda ári ha okañy.
6. ha mokõinte che memby kuimba'e; umíva oñorãirõ oñondive ñúme, ha ndaipórigui oipe'áva chupe kuéra ojuehegui, peteĩ ha'e kuérava ojuka ityvýrape.
7. Ko'ágã opa che rogagua oñemoĩ che rehe ha oipota ame'ẽ chupe kuéra pe ityvýra jukaharépe, omyengovia haguã chupe ityvýra manonguére, ha upekuévo oipe'a haguã avei che hegui che memby peteĩmi ha péicha ombogue haguã pe peteĩ tatapỹimi opytáva ha che ména réra ogue haguã avei ko yvy ári.
8. Upérõ David he'i pe kuñáme: —Tereho katu nde rógape, mba'eve ndojehu mo'ãi ndéve. Eheja upéva che pópe.
9. Pe kuña he'i chupe: —Che jára ha che ruvicha guasu, ndaipotái ho'a nde ha ne retã ári che ha che rogagua rembiapo vaikue, to'ante ore ári opa mba'e.
10. David he'i chupe: —Oĩrõ he'íva ojapotaha nde rehe ivaíva, eru pévape che rendápe ha ndojapovéi chéne nde rehe mba'eve.
11. Ha'e katu he'i jey chupe: —Ajerure ndéve che ruvicha guasu, reñembo'e haguã Tupã nde Járape, ani oĩ che rogagua ojukaséva che memby jukaharépe, ha péicha ombotuichave pe ivai oĩmava che ári ojukávo pe che memby peteĩmíme. David he'i chupe: —Ñandejára rérape ha'e ndéve peteĩ ne memby akã raguénte jepe ndo'a mo'ãiha yvýre.
12. Pe kuña katu he'ivénte chupe: —Nde che ruvicha guasu, peteĩ mba'éntena ta'emive ndéve mbykymi. —Ere katu, —he'i chupe David.
13. Upérõ pe kuña oporandu chupe: —Mba'érepa aipo ramo reheja oike ne akãme upevaiténte avei rejapo haguã Tupã Ñandejára retãre, che ruvicha guasu? Nde voi ere haguéicha, che ruvicha guasu, nde ne rembiapo vai hína nderehejáivo ou jey nde ra'y oikóva tetã mombyrýpe.
14. Opavave niko, ñaĩ haguéicha ñamano vaerã. Pe y oñehẽva yvýre ha ndaikatuvéiva oñembyaty, peichaite avei hína ñande. Opaichavévo Tupã ndoipe'ái avavégui hekove, oha'ã uvei ikatu haguã upe oikóva mombyry oñemboja jey hendápe.
15. Che niko aju kuri ne rendápe añe'ẽvo ndéve, che ruvicha guasu, añemongyhyje haguére añe'ẽ haguã ndéve péicha.
16. Nde rejapysaka ramo che rehe, ikatúta che pe'a upe che renohẽsévagui chéve ha che membýpe ko yvýgui ha'éva Tupã Ñandejára mba'e.
17. Ko ne rembiguái ohenduse nde hegui ñe'ẽ ombopy'a guapýva chupe. Nde niko reikuaa porã mba'épa iporã ha mba'épa ivai, Tupã remimboúicha. Tupã nde Jára topyta ne ndive, che ruvicha guasu!
18. David he'i upe kuñáme: —Amba'e porandúta ndéve ha aipota ere chéve opa mba'e. Aníke reñomi che hegui mba'eve. —Eñe'ẽ katu che ruvicha guasu, he'i pe kuña.
19. Ha David oporandu chupe: —Ajépa Joab hína upe ne mboúva ere haguã chéve ko'ã mba'e? Ha pe kuña he'i chupe: —Upeichaite hína, che ruvicha guasu, upe erehaichaite. Joab hína, upe ne ñorãirõhára kuéra ruvicha, pe che mboúva, ha pe he'i vaekue chéve opa mba'e ha'e vaerã ndéve.
20. Ha ojapo ndoipotavéigui oiko umi mba'e ko'ágã oikóva. Nde katu, che ruvicha guasu peteĩ Tupã remimboúicha reikuaa opa mba'e ojehúva ñane retãme.
21. Upémarõ David he'i Joábpe; —Oĩ porã jeýma opa mba'e. Tereho katu ere mitã rusu Absalónpe ikatumaha ou jey py'a guapýpe.
22. Upérõ Joab ojayvy henondépe omboja peve isyva yvýre omomba'évo chupe, oguerohory chupe ha he'i: —Ahecha kuaáma rejeroviaha che rehe, che ruvicha guasu; rejapo niko pe ha'ekáva ndéve ikatuha rejapo.
29. ha upévare ojerure Joábpe oho haguã David rendápe hérape; Joab katu ndohoséi. Ojerure jey chupe upéva Absalón ha Joab ndohói avei.
30. Upémarõ Absalón he'i hembiguái kuérape: —Pe Joab kokue oĩ che kokue ykére ha oñotỹ upépe seváda. Tapeho ha pehapy chugui iseváda ty. Absalón rembiguái kuéra oho ha ohapy Joab kokue.
31. Pya'e oho Joab Absalón rógape ha oporandu chupe: —Mba'érepa ne rembiguái kuéra ohapy che kokue?
32. Absalón he'i chupe: —Ha'eka ndéve kuri reju haguã che rendápe. Aipota reho David rendápe ha ere chupe, reínte aju hague Guesúrgui. Iporãve vaerã mo'ã apyta upépente. Ahechase mburuvicha guasúpe, ha oimérõ ajapo ra'e ivaíva, ta che juka.
33. Upérõ Joab oho David rendápe ha omombe'u chupe upe he'ikáva Absalón. David ohenoika chupe. Oguahẽvo Absalón David rendápe ojayvy henondépe omboja peve isyva yvýre. David katu oñañuã ha ohetũ chupe.
62. Mba'e piko ndojehúi chéne peẽme péicharõ, che recha ramo chéve, yvypóraicha aju vaekue ko yvy ári, ajupi jey ramo aju haguégui?
63. Tupã Espíritu niko pe oporomoingovéva, ha yvypóra rete naiporãi mba'everã. Opa umi mba'e che ha'éva peẽme niko ogueru peẽme Tupã Espíritu oporomoingovéva.
64. Oĩ jepe gueteri pende apytépe oguerovia'ỹva umi mba'e che ha'éva. Jesús niko iñepyrũmby guive voi oikuaa mávapa hína umi ndojerovia mo'ãiva hese, ha mávapa upe omoñuhãtava chupe.
65. Upéi he'i chupe kuéra: --Upévare niko ha'e peẽme: avave ndou mo'ã che rendápe, ndohejái ramo chupe che Ru.
66. Upe guive heta umi hendive oiko vaekue, ko'ágã ojeheja chugui ha ndoikovéi hendive.