Biblia en un año Mayo 4 10:1-271. Upérõ Samuel oguenohẽ peteĩ ñandyry ryru ha oñohẽ Saúl akã ári, he'ívo chupe: —Ñandejára ne moĩ ko árape hetã Israel sãmbyhyhárõ. Nde reisãmbyhýta chupe ha reipe'áta umi hese ija'e'ỹvagui omongoráva chupe. Ha kóvata hína techaukaha Ñandejára ne moĩ hague Israel sãmbyhyhárõ:2. Reho rire che rendágui rejuhúta mokõi kuimba'e Raquel oñeñotỹ hague ypýpe, upe héravape Selsah, Benjamín yvýpe. Ha'e kuéra he'íta ndéve ojejuhúma hague ne rymba vúrro kuéra rehekáva, ha nde ru ndojepy'apy veimaha hese kuéra, pende rehénte ojepy'apy ha oporandu mba'épa ikatu ojapo.3. Reho tenondevévo reguahẽta upe yvyra máta Tabor pegua ha osẽta ne ruguãitĩvo mbohapy kuimba'e ohóva Betel gotyo omomba'e guasu haguã Tupãme. Peteĩ ogueraháta mbohapy kavara mácho, pe mokõiha ogueraháta mbohapy mbuja ha upe mbohapyha, peteĩ kaguy ryru vakapi.4. Ne momaiteíta ha ome'ẽta ndéve mokõi mbuja. Ereko ne mba'erã.5. Upéi reguahẽta Tupã táva Guibeápe oĩháme ñorãirõhára filistéo. Reikévo upe távape rejuhúta peteĩ maranduhára aty, ojeroky tarováva oguejývo tupaógui. Henondépe kuéra oúta ombopúva mbaraka, mba'e pararã rory, mimby ha árpa.6. Upérõ Ñandejára espíritu oñemomba'éta nde rehe, ha nde avei rejeroky tarováta ha'e kuéraicha ha oikóta nde hegui ambue kuimba'e.7. Ojehu ramo ndéve ko'ã mba'e, ejapo upe rejuhu porãvéva ha Tupã ne pytyvõta.8. Ha tereho tenonde Guilgálpe. Upépe ajotopáta ne ndive, aikuave'ẽ haguã mymbahapy*f** ha mymbajuka*f** joajurã. Eha'arõ upépe 7 ára che aguahẽ meve ha'e haguã ndéve upe rejapo vaerã.9. Saúl osẽ vove Samuel rendágui, Tupã omoambue chupe ipy'apy ha upe árape voi oiko opa umi mba'e he'i vaekue chupe Samuel.10. Upéi Saúl ha iñirũ oguahẽ Guibeápe ha umi maranduhára ojeroky tarováva ohuguãitĩ chupe. Upérõ Tupã espíritu oñemomba'e Saúl rehe ha ha'e ojeroky avei ha'e kuéraicha.11. Ha opa umi oikuaáva chupe, ohechávo ojerokyha avei hendive kuéra he'i ojupe: “Ma'ẽmi Quis ra'y! Saúlgui oiko avei maranduhára!”12. Peteĩ upepegua he'i: “Ha máva piko ko'ãva ru?” Upégui ou upe ñe'ẽnga: “Saúl nga'u piko maranduhára avei?”13. Ojevy rire ipype, Saúl oguahẽ hógape.14. Itio oporandu chupe ha iñirũme: —Mamo piko peho ra'e? Saúl he'i chupe: —Ore rymba vúrro piári. Ha ndorojuhúima ramo roho rohecha maranduhára Samuélpe.15. Itio he'i chupe: —Ha mba'e he'i Samuel? Emombe'úna chéve.16. Saúl he'i chupe: —He'i oréve ojejuhúma hague ore rymba vúrro. Saúl katu nomombe'úi chupe mba'eve upe he'i vaekuégui chupe Samuel mburuvicha guasu rehegua.17. Samuel ohenói opa Israel guápe táva Mispápe,18. ha upépe he'i chupe kuéra: —Péicha he'i Tupã Israel Jára: ‘Che poguenohẽ vaekue peẽ Israel guápe Egiptogua ha opa tetãgua ruvicha pende rerekóvagui ipo guýpe.’19. Ko'ágã katu peẽ pemboyke Tupãme pende pe'a vaekue opa mba'e vaígui ha pejerure hendaguépe mburuvicha guasu pene sãmbyhy haguã. Upévare peju ko'ágã Tupã renondépe oñoñemoñaregua ha oñopehẽngue javeve.20. Upéi he'i Samuel oñemboja haguã opa Israel ñemoñaregua, ha upe po'a ho'a Benjamín guáre.21. Upéi katu he'i oñemboja haguã Benjamín ñemoñaregua, ha upe po'aho'a Matrí génte guáre, ha chugui upe po'a ho'a Quis ra'y Saúl rehe. Ojeho ipiári ha ndojejuhúi.22. Upévare oporandu*f** jey hikuái Ñandejárape, oikuaa haguã oĩpa upépe Saúl. Ha Ñandejára he'i Saúl oĩha upépe ha okañy hague umi apéro apytépe.23. Pya'e ojeho oñerenohẽ ikañyhágui. Ha Saúl oguahẽvo opavave renondépe, ojehecha ndaiporiha Israelgua ohasáva chupe ijati'ýgui.24. Samuel oporandu opavavépe: —Pehechápa upe Ñandejára oiporavo vaekuépe mburuvicha guasurã? Ndaipóri Israelgua ikatúva oñembojoja hese! Opa Israelgua osapukái: —Víva ñande ruvicha guasu!25. Upépe voi Samuel omombe'u tetã guápe upe hetã pyahu rembiapoukapy ha ohai kuatiápe omoĩva tupaópe. Upéi Samuel he'i opavavépe oho jey haguã hógape.26. Saúl oho jey avei hógape opytáva Guibeápe, ha Tupã omokyre'ỹ heta ipy'a guasúvape omoirũ haguã chupe.27. Oĩ jepe avei tapicha ahẽ he'íva: “Mávape piko oisãmbyhýta upéva!” Ojapo'i chupe ha noñembojái hendápe oguerohorývo. 11:1-151. Amón pegua mburuvicha guasu Nahas, oho táva Jabés Galaad pegua gotyo ha oñemohenda iñorãirõhára reheve ondyry haguã hese. Umi Jabés pegua katu he'ika chupe: —Ñañomoĩ peteĩ ñe'ẽme ha ropytáta nde po guýpe.2. Nahas Amongua katu he'ika chupe kuéra: —Jajapóta péicha peheja ramo aipe'auka peteĩ-teĩ pende hegui pende resa akatu, ikatu haguã péicha añembohory Israelguáre.3. Upérõ Jabés pegua myakãhára*f** kuéra he'ika chupe: —Ore ra'arõna 7 ára toromondo ñe'ẽ rerahaha Israel rupi, ha avave ndoúi ramo ore pytyvõ roñemoĩta nde pópe.4. Umi ñe'ẽ rerahaha oguahẽ Guibeápe, oikohápe Saúl, ha omomarandu opavavépe. Opavave ojahe'o soro.5. Upe vove Saúl oguahẽ kokuégui hymba guéi kuéra reheve ha oporandu: —Mba'e piko ojehu peẽme? Mba'ére piko pejahe'o? Oñemombe'u chupe upe he'íva umi Jábesgui oúva.6. Ohendúvo Saúl upéva, Tupã espíritu oñemomba'e hese, ha Saúl ipy'a renyhẽ pochy rendýgui.7. Oipehe'ã mokõi guéi ha oguerahauka umi ipehẽngue Israel rupi. Umi herahaha he'i vaerã kóicha: “Oĩ ramo nomoirũiva Saúl ha Samuélpe oho haguã hendive kuéra, péicha ojejapóta hymba guéi kuérare.” Opavave okyhyje eterei ha oĩ haguéicha osẽmbaite hikuái omoirũ haguã chupe kuéra.8. Saúl oipapa upe távape hérava Bézec umi oĩva, ha ojuhu oñembyaty hague 300.000 kuimba'e Israelgua ha 30.000 Judagua.9. Upéi he'i umi ñe'ẽ reruha ou vaekuépe: —Peje umi Jabés guápe, ko'ẽrõ asaje pyte roipe'ataha chupe kuéra ipoguýgui. Umi ñe'ẽ reruha oho ha omombe'u upéva umi Jabés guápe, ha umíva ovy'aiterei,10. ha he'ika hikuái Náhaspe: —Ko'ẽrõ roñemoĩta nde pópe rejapo haguã ore hegui rejaposéva.11. Pe ára ambuépe Saúl omboja'o iñorãirõhára mbohapy atýpe ha ko'ẽ mboyve oike hikuái umi Moabgua rekohápe ha ojapo hikuái peteĩ jejuka nde'áva ijapytépe kuéra asaje pyte peve. Umi opytáva hekove isarambipa ndopytái peve mokõi ojoykére.12. Upéi umi tavagua he'i hikuái Samuélpe: —Máva piko umi he'i vaekue Saúl ndaikatuiha ñane sãmbyhy? Eme'ẽ oréve umíva torojukapa.13. Saúl katu ojoko chupe kuéra he'ívo: —Ko árape nomano mo'ãi avave, Ñandejára ñane myakã rapu'ã haguére opa Israel guápe.14. Ha Samuel he'i opavavépe: —Jahapa Guilgálpe ñamoñepyrũ haguã upépe ñane retã pyahu.15. Opavave oho Guilgálpe ha upépe Ñandejára renondépe oguerosapukái Saúlpe mburuvicha guasúrõ. Upéi oikuave'ẽ hikuái Ñandejárape mymbajuka*f** joajurã ha Saúl opa Israelgua ndive tuicha ovy'a. 55:16-2316. Tomano ko'ãva, ha tojereraha omanóva ohohápe. Ijapytépe kuéra niko ñaña mante jajuhu.17. Che katu Tupãme añembo'e, ha'e che pe'áne jejopy vaígui.18. Pyhareve, ka'aru ha pyhare, che pyahẽ ha ajahe'o, ha Tupã ohendu che rembijerure.19. Ha'e niko nda che rejái amano, che jerére omumumbárõ che jukaséva.20. Tupã, ipo guýpe oguerekóva opa mba'e, che rendu ha omotĩndy chupe kuéra. Ha'e kuéra akóinte heko vai, ha nomomba'éi Tupãme.21. Iñirũ nguérare voínte opu'ã, ha opyrũ iñe'ẽre ome'ẽ vaekue ojupe.22. Iñe'ẽme opa mba'e omoporã, ipy'a pýpe katu ñorãirõ ohaitypo. Oñembojuru he'ẽ opavavépe, ha ijuru hãimbeve kyse pukúgui.23. Ñandejára pópe emoĩ umi mba'e nde py'apýva ha ha'e oñangarekóta nde rehe. Ha'e ndoheja mo'ãi oñehundi umi heko jojáva. 15:18-2018. Ipochy reíva oporomoñorãirõ, hasýpe ipochýva oporomoingo porã.19. Iñate'ỹvape guarã oimeraẽ tape iñuatĩ, heko jojáva rape katu ipotĩ porã.20. Mitã iñakã porãva ombovy'a itúvape, itavýva katu ojahéi isýre.Lucas 22:24-4624. Jesús remombo'e kuéra oñoñe'ẽ api hikuái, mávapa ijapytépe kuéra mba'e guasuvéva.25. Jesús he'i chupe kuéra: “Umi heko jerovia'ỹva apytépe, mburuvicha guasu kuéra oisãmbyhy mbaretépe ha ojopy hetãgua kuérape, ha oipota oje'e hese kuéra imba'e porãha.26. Peẽ ndaupéichai vaerã. Pe mba'e guasuvéva pende apytépe oiko vaerã imichĩvéva ramo, ha pe oporosãmbyhýva oiko vaerã oñesãmbyhýva ramo.27. Máva piko pe mba'e guasuvéva, pe oguapýva mesápe okaru haguã piko, térãpa pe oporomongarúva? Ndaha'éi nga'u piko pe mesápe oguapýva? Che katu aime pende apytépe oporomongarúvaicha.”28. “Peẽ peime tapiáva che ndive opa mba'e ahasávape.29. Upévare che ame'ẽ peẽme peteĩ tetã, che Ru ome'ẽ haguéicha avei chéve,30. ha peẽ pekarúta ha pemboy'úta che mesápe che retãme, ha peguapýta pembojovake haguã umi 12 Israelgua ñemoñarépe.”31. He'i avei Ñandejára: --Nde Simón, ema'ẽke. Sataná ojeruréma pende rehe pende tyvyro haguã, ku kumanda ojetyvyro ramo guáicha.32. Che katu añembo'éma nde rehe, ani haguã ne kangy nde rejeroviápe. Ha nde, ágã rejevývo che rendápe, eipytyvõ ne pehẽngue kuérape taimbarete mbareteve ijeroviápe33. Simón he'i chupe: --Che Jára, che aime aha haguãicha nde ndive yvyrakuápe, ha amano haguã ave ne ndive.34. Jesús katu he'i chupe: --Pedro, ha'e ndéve, ko árape voi gállo osapukái mboyve, eréta ndachekuaaiha mbohapy jevýma.35. Upéi Jesús oporandu chupe kuéra: --Upe pomondo ramo guare viru, tembi'u ha pende py rehegua'ỹre, oime nga'úpa ra'e peikotevẽva? Ha'e kuéra he'i: --Ahániri.36. Aipórõ Jesús he'i chupe kuéra: --Ko'ágã katu, viru oguerekóva, togueru, ha tembi'u avei. Ha pe ndaikysepukúiva, tome'ẽ hepýre ijao anambusu ha tojogua peteĩ.37. Ha'e peẽme, oiko vaerãha che rehe pe Ñandejára Ñe'ẽ he'íva: ‘Ha ojeguereko heko añáva ramo.’ Ha upéicha opa oĩva kuatiápe che rehegua, oiko vaerã.38. Ha'e kuéra he'i: --Ore Jára, péina ápe mokõi kyse puku. Ha'e katu he'i: --Iporãmante.39. Upe rire Jesús osẽ, ha ojepokuaaháicha, oho Yvyty Olivotýpe, ha hemimbo'e kuéra oho hapykuéri.40. Oguahẽvo upépe, he'i chupe kuéra: --Peñembo'e, ani haguã pejepy'a ra'ã.41. Ha oho chugui kuéra peteĩ ita ñemombo mombyrykuéicha, ha upépe oñesũ oñembo'e haguã.42. He'i: “Che Ru, reipotárõ, embohasa che hegui ko ñembyasy tuichaite. Opáichavo, anítei oiko pe che aipotáva, pe nde reipotávante toiko.”43. Upe jave ojechauka peteĩ Tupã remimbou omombarete haguã chupe.44. Pe iñembyasy guasuete pa'ũme, Jesús ko'ýte oñembo'e ipy'aite guive, ha pe hy'ái ho'a yvýpe tuguy tyky guasu guasúicha.45. Opu'ãvo pe oñembo'ehágui, oho hemimbo'e kuéra rendápe, ha ojuhu chupe kuéra oke, ikangypa hikuái ñembyasýgui.46. He'i chupe kuéra: --Mba'ére piko peke hína? Pepu'ã ha peñembo'e, ani haguã pejepy'a ra'ã. Guarani Bible 1996 Guarani DC Bible © Sociedad Bíblica Paraguaya, 1996