Biblia en un año Jasypoteĩ 10 7:1-201. Eliseo he'i: —Ehendu Ñandejára ñe'ẽ. Ñandejára he'i: ‘Ko'ẽrõ, ko'ã hórape, Samaría rokẽme ikatúta ojejogua 7 kílo trígo ku'i peteĩ pláta pehẽnguére, ha peteĩ pláta pehẽnguére avei ikatúta ojejogua 15 kílo seváda.’2. Mburuvicha guasu rembijokuái he'i maranduhárape: —Ñandejára oipe'a ramo jepe ovetã nguéra yvágape, ndoikói chéne upéva. Eliseo katu he'i chupe: Rehecháta hína nde resa tee rupi, nde katu ndere'u mo'ãi.3. Upe aja irundy tapicha ikuru vaíva oguapýva pe táva rokẽme, he'i ojupe: —Maerã piko jaguapy ko'ápe ñaha'arõ ñemano?4. Jaike ramo távape, ñamanóta upépe ñembyahýigui ha japyta ramo jaguapy ápe, ñamanótante avei. Jahasa katu sírio kuéra rekohápe ha ndojapói ramo ñande rehe mba'eve, jaikovéta; ha ñande juka ramo, opáichavévonte ñamanóta.5. Opu'ã hikuái ha oñepyrũvo pytũ oho hikuái sírio kuéra rekoha gotyo. Oñemoaguĩvo chugui katu ohecha kuaa ndaiporiha avave.6. Ha nipo Ñandejára ohenduka ra'e sírio kuéra ñorãirõhárape kárro, kavaju kuéra ha heta iterei ñorãirõhára ryapu, oñemoaguĩva oúvo, ha oimo'ã hikuái Israel ruvicha guasu ohenói hague hitíta ha Egiptogua ruvicha guasu kuérape ondyry haguã hese kuéra.7. Upévare, pyhare oikévo, pya'e eterei oho upégui, ohejávo hekoha, ikavaju, hymba vúrro kuéra ha opa mba'e oguerekóva, okañy haguã jejuka guasúgui.8. Oguahẽvo umi ikuru vaíva tekoha jere rupi, oike peteĩ ógape ha oñemoĩ okaru ha hoy'u, ogueraha paite pe pláta ha óro ha oguerokañy. Upéi oike hikuái ambue ógape ha ogueraha oguerokañy avei heta mba'e.9. Upéi katu he'i hikuái ojupe: —Naiporãi hína ko jajapóva. Kóva hína ára jaraha haguã momarandu iporãva, ñande katu ñarokirirĩ. Ñaha'arõ ramo ko'ẽrõ peve, ojáta ñande rehe ivaíva. Iporãve jaha ñamombe'u mburuvicha guasúpe.10. Oho hikuái, ohenói táva ñangarekohárape ha he'i chupe kuéra: —Roho kuri sírio kuéra rekohápe ha ndaipóri avavete asy, noñehendúi oñe'ẽ ramo avave. Ikavaju ha ivúrro kuéra mante oñeñapytĩ joa ha hekoha kuéra oĩ ha'e kuéra omoĩ hagueichaite.11. Umi táva ñangarekoha kuéra ohenói pya'e mburuvicha guasu róga guápe.12. Upérõ opu'ã mburuvicha guasu ha pyhare ramo jepe he'i mburuvicha kuérape: —Amyesakãta peẽme mba'épa ojapose hikuái sírio kuéra: Oikuaágui ñane ñembyahyiha osẽ hekohágui ha okañy ñúme. Ohecha vove ñasẽha, ipojáita ñande rehe ha oikéta ñande távape.13. Peteĩ umi mburuvicháva katu he'i: —Toñemondóna kavaju ári 5 kuimba'e, opyta gueteri niko ñandéve 5 kavaju, ha jahecha mba'épa oiko. Omano térã oikove ramo, ndaivaive mo'ãi hendive kuéra ñane ndive ko'ápe japytávagui.14. Ogueraha hikuái mokõi kárro kavaju reheve ha mburuvicha guasu omondo chupe kuéra sírio rekohápe ohecha haguã opa mba'e.15. Ha'e kuéra oho sírio kuéra py pore rupi oguahẽ meve Jordánpe, ha ohecha pe tape rupi isarambiha águio pégotyo ao ha heta mba'e sírio kuéra omombo vaekue ohóvo, okañy pya'eve haguã. Upéi ou jey mburuvicha guasu remimondo ha omombe'u opa mba'e ohecha vaekue.16. Upérõ opavave osẽ oho sírio rekohápe oñemomba'e haguã opa mba'e oĩvare. Ha he'i haguéicha Ñandejára pe trígo ku'i ojejogua 7 kílo peteĩ pláta pehẽnguére, ha 15 kílo seváda peteĩ pláta pehẽnguére.17. Mburuvicha guasu he'i hembijokuáipe oñangareko haguã táva rokẽre. Umi ohasáva katu omyaña chupe upe okẽme ha omano, maranduhára he'i haguéicha mburuvicha guasúpe, oho ramo guare hendápe.18. Ha péicha ojehu pe maranduhára he'i vaekue mburuvicha guasúpe, he'i ramo guare Samaría rokẽme ojejoguataha 7 kílo trígo ku'i térã 15 kílo seváda, peteĩ pláta pehẽnguére.19. Pe tembijokuái he'i vaekue maranduhárape, Ñandejára oipe'a ramo jepe yvága rovetã ndoikói chéne haguã upéva. Eliseo katu he'i vaekue chupe ohechataha hesa tee rupi ha ndo'u mo'ãiha chugui.20. Ha upéicha ojehu, umi ohasáva omyaña haguére chupe táva rokẽme ha omano. 8:1-291. Eliseo oñe'ẽ pe kuña ndive, ha'e omoingove jey hague imemby, ha he'i chupe oho haguã hogagua ndive oiko ambue hendápe, Ñandejára omomarandu haguére oikotaha ñembyahýi guasu 7 áño pukukue.2. Pe kuña ojapo pe maranduhára he'íva, ha oho hogagua ndive filistéo retãme. Upépe opyta oiko 7 áño.3. Upe rire pe kuña ou jey filistéo retãgui, oho mburuvicha guasu rendápe ha ojerure oñeme'ẽ jey haguã chupe hóga ha ijyvy.4. Mburuvicha guasu oñe'ẽ upérõ maranduhára Eliseo rembiguái Guehazí ndive; ojerure ra'e chupe omombe'u haguã opa mba'e rechapyrã ojapo vaekue Eliseo.5. Guehazí omombe'u aja Eliseo omoingove jey hague peteĩ kuña membýpe, oguahẽ ko kuña ojerurévo mburuvicha guasúpe oñeme'ẽ haguã chupe hóga ha ijyvy. Upérõ Guehazí he'i mburuvicha guasúpe: —Che ruvicha guasu, kóva hína pe kuña, ha upéva imemby Eliseo omoingove jey vaekue.6. Mburuvicha guasu heta mba'e oporandu pe kuñáme ha ha'e omombe'u chupe opa mba'e. Upéi mburuvicha guasu he'i peteĩ hembiguái ijeroviahápe, oñeme'ẽ jey haguã upe kuñáme opa imba'ekue ha opa mba'e ome'ẽ vaekue ijyvy ha'e osẽ guive hetãgui upe ára peve.7. Upéi Eliseo oho Damáscope. Upérõ hasy vaekue Ben-Hadad, Siria ruvicha guasu, ha oje'e chupe oguahẽ hague maranduhára.8. Ha mburuvicha guasu he'i Hazaélpe: —Eraha peteĩ jopói ha tereho maranduhára rendápe. Ejerure chupe toporandu Ñandejárape, akuerátapa ko mba'asýgui.9. Hazael oho maranduhára rendápe ha ogueraha jopoirã umi iporãnguete Damasco pegua, ohupíva 40 kaméllo ári. Oguahẽvo hendápe he'i chupe: —Siria ruvicha guasu Ben-Hadad nde apo itúva ramo, ha che mbou ne rendápe aporandúvo, okuerátapa imba'asýgui.10. Eliseo he'i chupe: —Ere chupe okuerataha imba'asýgui, Ñandejára jepe oikuaauka chéve opaichave ramo omanotaha.11. Upéicha háguinte Eliseo omaña hatã Hazael rehe, ha omoñeñandu vai chupe. Upéi maranduhára hasẽ soro.12. Hazael oporandu chupe: —Mba'ére piko ne rasẽ karai? Eliseo he'i chupe: —Rehundítagui Israel guápe, rehapýta itáva oñemombaretéva, rejukáta kyse pukúpe imitã rusu kuéra, rejukáta imitã nguérape, rembovóta kuña hye guasúva rye.13. Hazael he'i chupe: —Che niko ndaha'éi avave. Mba'éicha piko ajapóta upéva? Eliseo he'i chupe: —Ñandejára oikuaauka chéve ndetaha Siria ruvicha guasu.14. Hazael oheja Eliséope ha oho huvicha guasu rendápe. Ha'e oporandu chupe: —Mba'e piko he'i ndéve Eliseo? Hazael he'i chupe: —He'i chéve rekuérataha ne mba'asýgui.15. Upe ára ambuépe katu Hazael ogueraha peteĩ ahoja, omyakỹ porã ýpe ha omoĩ mburuvicha guasu rova rehe ha mburuvicha guasu omano. Upe rire Hazael oisãmbyhy hendaguépe.16. Áño 5 oisãmbyhy haguépe Acab ra'y Joram Israélpe, Josafat ra'y Joram oñepyrũ oisãmbyhy Judápe.17. Oguereko 32 áño oñepyrũrõ oisãmbyhy ha oisãmbyhy Jerusalénpe 8 áño.18. Ha oguata mburuvicha guasu kuéra Israelgua ha Acab ñemoñare rape rupi, hembireko niko Acab ñemoñare. Ajeve hembiapo ivai Ñandejára renondépe.19. Ñandejára katu nohundiséi David guapyha, ome'ẽ haguére iñe'ẽ David ha iñemoñarépe oguereko mantetaha peteĩ tesapeha rendy.20. Joram oisãmbyhy aja, Edom opu'ã Judá rehe ha omoĩ hetãme mburuvicha guasu imba'e teéva.21. Upérõ Joram oho Zaírpe iñorãirõhára ruvicha ha ikárro reheve ha pyhare aja opu'ã ha'e ha ikárro ruvicha kuéra ha ondyry Edom guáre, omongora vaekue chupe kuéra, ha omboguevi.22. Opáichavo, Edomgua ojei Judá poguýgui ha oiko tetã ambue ramo, ko'agãite peve. Upérõ avei ojei Judá poguýgui táva Libná.23. Joram rekovekue ha opa mba'e ojapo vaekue ojehai Judá ruvicha guasu kuéra kuatiápe.24. Omano rire Joram oñeñotỹ itúva kuéra ykére David távape. Hendaguépe oisãmbyhy ita'ýra Ocozías.25. Áño 12 oisãmbyhy haguépe Acab ra'y Joram Israélpe, Ocozías, Judá ruvicha guasu Joram ra'y, oñepyrũ oisãmbyhy.26. Oguereko 22 áño oñepyrũrõ oisãmbyhy ha oisãmbyhy Jerusalénpe peteĩ áño. Isy héra Atalía, Israel ruvicha guasu Omrí ñemoñare.27. Ocozías oguata avei Acab ha iñemoñare rape rupi. Acab rogagua niko igénte ha ohekombo'e chupe ojapo haguã ivaíva Ñandejára renondépe.28. Ocozías oñemoirũ Joram, Acab ra'y ndive, oñorãirõ haguã Ramot Galaad guápe Siria ruvicha guasu Hazael ndive. Sírio kuéra oikutu Jorámpe,29. ha ha'e ou jey Jezreélpe oñepohano haguã ijekutu kuégui ñorãirõme Siria ruvicha guasu Hazael ndive Ramot Galaad guápe. Upérõ Ocozías oho Jezreélpe oñandúvo Jorámpe. 72:8-168. Peteĩ yguasúgui ambue peve upe yvy toĩ ipo guýpe, Éufrates ysyry guive yvy opaha peve.9. Umi yvy ojeiko'ỹha rupi oikóva ha hese oñemoĩva, umíva toñemomichĩ ha toñemoĩ ipo guýpe.10. Mburuvicha guasu Tarsis ha tetã mombyrygua tomba'e me'ẽ chupe opa árape, mburuvicha guasu Sabá ha Sebá pegua tome'ẽ chupe hetã mba'e.11. Opavave mburuvicha kuéra toñemomichĩ henondépe. Opavave tetã nguéra toñemoĩ ipo guýpe.12. Ha'e oguenohẽta imboriahúvape ojerure vove chupe jejopy vaígui, ha oikotevẽvape ndorekóiva mamo oho haguã.13. Oiporiahurerekóne imboriahúvape ha chupe oguenohẽne jejopy vaígui.14. Jejopy vai ha jerereko vaígui oguenohẽne chupe kuéra, umíva rekove ohecha ramo etereígui ha'e.15. Toikove puku ñande ruvicha guasu! Óro Sabá pegua toñeme'ẽ chupe! Opa árape toñeñembo'e hese! Opa árape tojehovasa!16. Umi trigoty tomyenyhẽ ñane retã, umi yvyty toñuãmba. Líbano yvytýpe guáicha taheñói umi mba'e ra'ỹi, ha tahi'a heta, ñana hetaháicha. 18:12-1312. Ojejapóva oñehundíta, oñemomirĩva katu oñakã rapu'ãta.13. Oporombohováiva ohendu mboyve, itavy ha ojepukapa hese.Juan 18:19-4019. Pe pa'i guasu oñepyrũ oporandu Jesúspe hemimbo'e kuérare ha umi mba'e ha'e ombo'évare.20. Jesús he'i chupe: --Che niko opavave rovakénte voi añe'ẽva, ha ambo'éva umi judío kuéra tupaópe, ha umi judío kuéra ijatyhápe, Tupaópe. Araka'eve nda'éiva mba'eve ñemiháme.21. Mba'ére piko reporandu chéve ko'ã mba'ére? Eporandu umi che rendu vaekuépe ha ha'e kuéra tomombe'u ndéve mba'e rehépa añe'ẽ chupe kuéra. Ha'e kuéra niko oikuaa mba'épa ha'e chupe kuéra.22. Péicha oñe'ẽvo, peteĩva umi ñorãirõhára Tupao pegua tuicha ohovapete Jesúspe, ha he'i chupe: --Péicha piko ñambohováiva pa'i guasúpe?23. Jesús he'i chupe: --Oime rire ha'e oimeraẽ mba'e hendape'ỹ, ere chéve. Nda'éi rire mba'eve ivaíva, piko maerã che rovapete?24. Upépe, Anás omondo Jesúspe ipokuapy pa'i guasu Caifás rendápe.25. Upe aja, Pedro ojepe'ente hína okápe. Oporandu chupe hikuái: --Nde nga'u piko ndaha'éi Jesús remimbo'e peteĩ? Pedro katu he'i chupe: --Nahániri, ndaha'éi.26. Upéi peteĩva umi pa'i guasu rembiguáiva ha upe Pedro onambi'o vaekue pehẽngue, oporandu Pédrope: --Che nga'u piko ndorohechái ra'e upe kokuépe?27. Ha Pedro he'i jey “Nahániri”, ha upévo gállo osapukái.28. Ogueraha hikuái Jesúspe Caifás rógagui mburuvicha Romagua rógape. Ko'ẽ potáguima hína, umi judío kuéra ndoikéi pe mburuvicha guasu rógape ani haguã oñemongy'a,*f** péicharõ niko ha'e kuéra ndaikatu mo'ãi oĩ karuhápe pyhare Páskua jave.29. Upévare Pilato osẽ oñe'ẽ haguã chupe kuéra. Oporandu chupe kuéra: --Mba'e ivaíva piko peje ko kuimba'e ojapo hague? He'i chupe umi judío kuéra:30. --Ndojapói rire ivaíva niko ndorogueru mo'ã ndéve.31. Pilato he'i chupe kuéra: --Peraha peẽ, ha pejapo hese pende léi he'iháicha. Umi judío myakãhára kuéra katu he'i chupe: --Ore niko ndoroguerekói ore pópe rojukauka haguã avavépe.32. Ha péicha ou ojehu pe Jesús he'i hagueichaite mba'éichapa ojejukáta.33. Pilato oike jey hógape ha ohenói Jesúspe. Oporandu chupe: --Nde piko hína umi judío kuéra ruvicha guasu?34. Jesús he'i chupe: --Upéva piko reporandu chéve nde reikuaaségui, térãpa oje'égui ndéve reporandu haguã?35. Pilato he'i chupe: --Che nga'u piko judío? Ne retãgua voi ha umi pa'i ruvicha kuéra niko umi nde reru vaekue nde reja che pópe. Mba'e mba'éiko rejapo?36. Jesús he'i chupe: --Che ndaha'éi mburuvicha guasu tetã yvy ári pegua. Péicha rire niko, areko vaerã mo'ã oñorãirõva che rehe ani ha'a judío kuéra pópe. Nahániri, che ndaha'éi mburuvicha guasu avaveichagua.37. Upépe Pilato oporandu chupe: --Mburuvicha guasu piko nde aipóramo? Jesús he'i chupe: --Ndéma niko ere, che mburuvicha guasuha. Che niko aju vaekue ko yvy ári ha'e haguã umi mba'e añeteguáva. Ha opa umi oikóva añete guápe, che rendu.38. Pilato he'i chupe: --Ha mba'e piko pe añetegua? Ko'ã mba'e oporandu rire Jesúspe, Pilato osẽ jey oñe'ẽ umi judío kuéra ndive. He'i chupe kuéra: --Che niko ndajuhúi ko kuimba'e ojapo hague mba'eve ivaíva.39. Páskua arete jave niko che apoímiva voínte peẽme peteĩ oñemyakãsãva oho rei haguã. Peipotápa apoi peẽme judío kuéra ruvicha guasu?40. Ha opavave upépe oñemoĩ osapukái: --Upévape nahániri. Epoi Barrabásgui. Barrabás niko peteĩ kuimba'e hembiapo vaíva vaekue. Guarani Bible 1996 Guarani DC Bible © Sociedad Bíblica Paraguaya, 1996