Biblia en un año Jasypoteĩ 11 9:1-371. Eliseo ohenói peteĩ umi maranduhárava*f** ha he'i chupe: —Eñembosako'íke resẽ haguã. Kóina ápe ñandyry ryru ha tereho Ramot Galaad guápe, eheka Josafat ra'y ha Nimsí remineno Jehúpe,2. eike hendápe, emboyke iñirũ nguéragui ha eraha ambue kotýpe.3. Ereko nde pópe ñandyry ryru ha ehekuavo iñakã ári erévo: ‘Péicha he'i Ñandejára: Romoingo Israel ruvicha guasúrõ’. Eipe'a pe okẽ ha ekañy repyta'ỹre.4. Pe maranduhára pyahu oho Ramot Galaad guápe,5. ha oguahẽvo upépe, ojuhu ijaty hikuái ñorãirõhára ruvicha kuéra. Upérõ he'i: —Areko ha'e vaerã che ruvichápe. —Mávape? —he'i Jehú. —Ndéve, che ruvicha, —he'i chupe maranduhára.6. Upévo opu'ã Jehú ha oike kotýpe. Maranduhára oñohẽ ñandyry iñakãre ha omomarandu chupe: —Tupã Israel Jára he'i: Romoingo che retãgua Israel ruvicha guasúrõ.7. Nde rehundíta Acab nde ruvicha ñemoñare, ha péicha remyengoviáta chupe opa maranduhára ha opa che rembiguái kuéra ñemoñare ruguýre, oñohẽ vaekue Jezabel.8. Acab rogagua oñehundi paitéta: ahundíta opa kuimba'e Israel guápe, opyta'ỹre avave.9. Acab ñemoñare rehe ajapóta pe ajapo vaekue Nabat ra'y Jeroboam, ha Ahías ra'y Baasá mba'évare.10. Jezabélpe katu ho'úta jagua kuéra Jezreel ñúme, ha ndaipóri mo'ãi oñotỹva chupe.’ He'ipávo ko'ã mba'e, maranduhára oipe'a pe okẽ ha okañy.11. Jehú oho jey oñembyaty mburuvicha kuéra ndive, ha oporandu hikuái chupe: —Mba'e piko ojehu? Mba'e ou he'i ndéve pe tarova? —Peẽ niko peikuaa chupe ha peikuaa avei mba'éichapa oñe'ẽ, —he'i Jehú.12. He'i hikuái: —Ani ore mbotavy. Emombe'u katu oréve opa mba'e! Jehú he'i chupe kuéra: —He'i chéve: ‘Péicha he'i Ñandejára: Che romoingo Israel ruvicha guasúrõ.’13. Upe vove peteĩ-teĩ ha'e kuérava oipe'a ijahoja ha oipyso henondépe upe jupiha ári. Upéi ombopu hikuái turu ovecha mácho ratĩnguégui ha osapaukái joa: “Jehú, mburuvicha guasu!”14. Jehú, Josafat ra'y ha Nimsí remineno, opu'ã ñemi Joram rehe. Joram, oĩ vaekue ñorãirõme Ramot Galaad guápe Siria ruvicha guasu Hazael ndive,15. ou jey Jezreélpe oñepohano haguã ijekutu kuégui ñorãirõme. Upérõ Jehú he'i iñirũ nguérape, oipota ramo añete chupe huvicha guasurã, ani oheja avave osẽ távagui omombe'u haguã upéva Jezreel rupi.16. Upéi ojupi ikárrope ha oho Jezreélpe, oĩháme Joram hupápe. Judá ruvicha guasu Ocozías oho avei ra'e oñandúvo Jorámpe.17. Pe ma'ẽhára oĩva táva Jezreel ma'ẽha ári, ohechávo oñembojaha Jehú iñirũ nguéra ndive, osapukái: —Oĩ oúva! Upérõ Joram he'i: —Pemondo hendápe kavaju arigua, toporandu chupe oúpa py'a guapýpe.18. Pe kavaju arigua osẽ Jehú ruguãitĩvo ha he'i chupe: —Mburuvicha guasu oikuaase rejúpa py'a guapýpe.19. Jehú he'i chupe: —Ani rejepy'apy. Ehasa tapykuépe! Upérõ pe ma'ẽhára omomarandu: —Pe tembijokuái oguahẽ hendápe ha ndouvéi. Mburuvicha guasu omondo ambue kavaju arigua; upéva oguahẽ hendápe kuéra ha he'i: —Mburuvicha guasu oikuaase pejúpe py'a guapýpe. Jehú he'i chupe: —Ani rejepy'apy. Ehasa tapykuépe!20. Pe ma'ẽhára omomarandu jey: —Pe ambue tembijokuái oguahẽ avei hendápe kuéra ha ndouvéi. Ojogua Jehú, Nimsí reminenópe, upe kárro sãmbyhyhára; oisãmbyhy itarováva rekópe ha'eichaite!21. Upérõ Joram he'i: —Peru che kárro ñorãirõrã! Ikárro ojegueru ha Joram, Israel ruvicha guasu ha Ocozías, Judá ruvicha guasu, osẽ hikuái, peteĩ-teĩ ikárro ári, Jehú ruguãitĩvo. Ojotopa hikuái Nabot Jezreelgua yvýpe.22. Joram, ohechávo Jehúpe oporandu chupe: —Rejúpa py'a guapýpe, Jehú? Jehú he'i chupe: Mba'e py'a guapy piko oĩta, nde sy Jezabel oiko aja itupã gua'u kuéra rapykuéri ha ipaje apópe?23. Pya'e Joram ojere ha okañy, osapukáivo Ocozíaspe: —Traición, Ocozías!24. Jehú katu oipyso iguyrapa ha opoi hu'y Joram rehe. Pe hu'y oike ijatukupe rupi ha oikutu chupe ikorasõ kuaitépe. Joram ho'a ha omano ikárro ári.25. Upérõ Jehú he'i ipytyvõhára Bidcárpe: —Enohẽ upégui hetekue ha emombo Nabot Jezreelgua ñúme. Che mandu'a ñande jaraha ramo itúva Acab kárro kuéra, Ñandejára he'i hague upéicha hese:26. Kuehe ahecha haguéicha Nabot ha ita'ýra kuéra ruguy, péicha amyengoviáta avei ndéve kóva ko yvýpe. Che, opa mba'e Jára ha'e upéicha. Upévare emombo hetekue Nabot ñúme, he'i haguéicha Ñandejára.27. Judá ruvicha guasu Ocozías ohecháma ramo pe ojehúva, okañy ohóvo Bet-Hagan gotyo. Jehú katu omuña chupe ha he'i: —Pejuka pévape avei! Oikutu vai hikuái chupe Gur yvytýpe, Ibleam ypýpe, ha ohove Meguido peve. Upépe omano.28. Upéi hembiguái kuéra ogueraha chupe Jerusalénpe ikárrope ha oñotỹ itúva kuéra ykére David távape.29. Ocozías oñepyrũ vaekue oisãmbyhy Judápe áño 11 oisãmbyhy haguépe Joram, Acab ra'y.30. Jehú oho upérõ Jezreélpe. Oikuaa vove upéva Jezabel, ombyape hũ hesa ijere kuévo ha ombojegua iñakã rague, upéi oñemoĩ oma'ẽ ovetã guive.31. Ha Jehú oguahẽvo pe táva rokẽme, Jezabel he'i chupe: —Mba'e piko Zimrí, nde ruvicha jukahare?32. Jehú oma'ẽ pe ovetã gotyo ha he'i: —Mávapa oĩ che ndive? Mokõi térã mbohapy tembiguái oñemboja pe ovetã rehe ojechauka haguã chupe,33. ha Jehú he'i: —Peity okápe! Ha'e kuéra oity okápe Jezabélpe, ha huguýpe ojehypýi tápia ha kavaju kuéra opyrũmbáva hese.34. Upéi Jehú oho okaru ha ho'u kaguy. Upe rire Jehú he'i: —Tapeho peñotỹ pe kuña ahẽ! Ipahápe niko mburuvicha guasu rajyre avei.35. Ha ohóvo oñotỹ haguã, ojuhu hikuái iñakãngue, ipy ha ipokuéntema.36. Upérõ ou jey hikuái omombe'u Jehúpe. Ha Jehú he'i: —Ñandejára he'íma vaekue voi hembiguái Elías Tisbegua rupi, jagua kuéra ho'u vaerã hague Jezabel retekue Jezreel ñúme.37. Ha he'õngue opytataha vaka repotícha isarambipa Jezreel ñu rehe ojekuaave'ỹ haguãicha máva retekuépa. 10:1-361. Acab ita'ýra 70 Samáriape, upévare Jehú ohai kuatiañe'ẽ mburuvicha tavagua, myakãhára*f** ha Acab ra'y rerekua kuérape, ha he'i chupe kuéra:2. “Peẽ pereko hína pende ruvicha ra'y kuéra, ikavaju, ikárro, itáva oñemombaretéva ha hi'árma kuéra. Oguahẽvo pende pópe ko kuatia,3. peiporavo kuaa pe iporãve ha ikatupyryvéva pende ruvicha ra'y kuéragui, pemoĩ itúva guapyhápe pene sãmbyhy haguã ha peñorãirõ ijykére.”4. Kóva omongyhyje eterei chupe kuéra, ha he'i: “Mokõi mburuvicha guasu ndaipu'akái hese, ha piko mba'e jajapóta ñande?”5. Upérõ mburuvicha guasu róga rerekua, táva sãmbyhyhára, myakãhára ha ta'ýra rerekua kuéra he'ika Jehúpe: “Ore roĩ ne ndive, rojapóta upe eréva ha noromoingo mo'ãi ore ruvicha guasúrõ avavépe. Ejapo katu reipotaháicha.”6. Jehú omondo jey chupe kuéra ambue kuatiañe'ẽ he'íva: “Peẽ peĩ ramo che ndive ha pejapose ramo che ha'éva, peñakã'o opa pende ruvicha ra'yrépe ha ko'ẽrõ, ko'ã hórape, peju che rendápe Jezreélpe.” Umi 70 mburuvicha guasu ra'yre oĩ tavagua karai guasu kuéra ndive, omongakuaa vaekue chupe kuéra,7. ha oguahẽvo ipópe kuéra ko kuatiañe'ẽ, ojuka umi 70 kuimba'épe, omoĩ ajaka kuérape iñakãngue ha oguerahauka Jezreélpe.8. Pe tembijokuái oguahẽvo he'i Jehúpe: —Ogueru hikuái mburuvicha guasu ra'yre akãngue kuéra. Jehú he'i: —Pemoĩ mokõi atýpe táva rokẽme ha peheja upépe ko'ẽrõ peve.9. Upe ára ambuépe osẽ Jehú, opyta ñembo'yhápe ha he'i opavavépe: —Pende rehe ndojái mba'eve. Chénte pe apu'ã vaekue che ruvicha rehe ha ajuka chupe; ko'ãvape katu, máva ojuka?10. Peikuaa porãke: opa mba'e he'i vaekue Ñandejára Acab róga guáre, oikóta katuete. Ñandejaraite voi ojapo pe he'i vaekue hembiguái Elías rupi.11. Ha Jehú ojuka Jezreélpe Acab rogagua rembyrépe, opa umi karai poguasu heseguáva, opa iñirũ etépe ha ipa'i kuérape, oheja'ỹre avave.12. Upéi oho Samáriape ha tape rehe oguahẽ Ovecha Rerekua Kuéra Bet-Equédpe,13. ha upépe ojotopa Judá ruvicha guasu Ocozías ryvy kuéra ndive. Jehú oporandu chupe kuéra: —Máva piko peẽ? Ha'e kuéra he'i chupe: —Ore, Ocozías ryvy kuéra hína. Ha roju romomaiteívo mburuvicha guasu ra'y kuéra ha isy memby kuérape.14. Upérõ Jehú he'i iñirũ nguérape: —Pende pojái hese kuéra pejuka'ỹre. Jehú irũ nguéra ipojái hese kuéra ojuka'ỹre, ha ogueraha oñakã'o chupe kuéra Ovecha Rerekua Kuéra Bet-Equed ykua ypýpe. 42 kuimba'e vaekue umíva ha ojejuka paite opyta'ỹre avave.15. Jehú oho rire upégui, ojotopa Recab ra'y Jonadab ndive, oho vaekue hendápe. Jehú omomaitei ha he'i chupe: —Reĩpa che ndive, che aĩháicha ne ndive? —Upeichaite katu, —he'i Jonadab. —Jajopo pyhy aipo ramo, —he'i Jehú. Jonadab oipopyhy ha Jehú ohupi chupe ikárrope,16. he'ívo: —Che moirũ ha rehecháta pe ajapóva Ñandejára rayhupápe. Upéicha oho oñondive ikárrope.17. Oikévo Samáriape, Jehú ojuka opa Acab ñemoñare opytáva gueteri. Ohundi ete voi chupe kuéra, Ñandejára he'i haguéicha Elíaspe.18. Upéi Jehú ombyaty opa Israel guápe ha he'i chupe kuéra: —Acab omomba'e guasu'imi vaekue Baálpe, che katu amomba'e guasuvéta chupe.19. Upévare pehenói opa Baal maranduhára, momba'e guasuhára ha pa'i kuérape, opyta'ỹre avave, péina niko ambosako'i kuri peteĩ mymbajuka*f** guasu Baal rérape. Pe ndoúiva ojejukáta. Jehú katu omoĩ ra'e ko ñuhã ojukapa haguã Baal momba'e guasuhárape;20. upevarã omoherakuãuka peteĩ vy'a guasu Baal rérape ha péicha ojejapo.21. Upéi omondo hembijokuái Israel pýre, ha opa umi omomba'e guasúva Baálpe oguahẽ tupaópe. Ndaipóri ou'ỹva, ha upévare Baal tupao henyhẽte.22. Jehú he'i pe ao ñangarekohárape ome'ẽ haguã ao jegua opa umi Baal momba'e guasuhárape, ha ha'e ojapo upéicha.23. Upéi Jehú ha Jonadab oike Baal tupaópe, ha Jehú he'i Baal momba'e guasuhárape: —Peñeha'ãke ani oĩ pende apytépe avave Ñandejára momba'e guasuhára, Baal momba'e guasuhárante uvei toĩ.24. Baal momba'e guasuhára oike tupaópe oikuave'ẽ haguã mymbajuka ha mymbahapy.*f** Upe aja Jehú omoĩ okápe 80 kuimba'e, ha he'i chupe kuéra: —Pe ohejáva oho peteĩ umi kuimba'e amoĩ vaekue ipópe, ojejukáta.25. Oikuave'ẽ rire mymbahapy, Jehú he'i umi okápe oĩvape: “Peike ha pejuka paite, peheja'ỹre avave!” Ha'e kuéra ojukapa kyse pukúpe, ha omombo upégui. Upéi oike Baal tupao rekohápe,26. oguenohẽ umi yvyra poguasu oñemboykéva Baal peguarã ha ohapy.27. Oity yvýre pe altar*f** ha Baal tupao, ha ojapo umívagui yty aty, oĩva gueteri ko'agãite peve.28. Péicha Jehú oipe'a Baal Israélgui.29. Opáichavo ndopoíri umi tembiapo vaígui Jeroboam Nabat ra'y ojapouka vaekue Israel guápe. Akóinte ha'e omomba'e guasu umi tóro ra'y óro, oĩva Dan ha Betélpe.30. Ñandejára he'i Jehúpe: “Rejapo haguére hekópe upe iporãva, rejapóvo Acab rogagua rehe che aipota haguéicha ite, ne ñemoñare kuéra oguapýta Israel guapyhápe, ñemoñare irundyha peve.”31. Opáichavo Jehú noñeha'ãi ojapóvo ipy'aite guive Tupã Israel Jára rembiapoukapy, ha ndopoiséi umi tembiapo vaígui Jeroboam ojapouka vaekue Israel guápe.32. Umiha árape Ñandejára oñepyrũ omomichĩve Israel retã. Hazael ondyry Israelguáre opa guio:33. Jordángui kuarahy resẽ gotyo guive ha opa Galaad, Gad, Rubén ha Manasés pukukue; ha Aroer guive, oĩva ysyry Arnón ypýpe, Galaad ha Basán reheve; opa umi guio ondyry.34. Jehú rekovekue, opa mba'e ojapo vaekue, ha umi mba'e mombe'upyrã, ojehai Israel ruvicha guasu kuéra kuatiápe.35. Omano rire oñeñotỹ Samáriape ha oisãmbyhy hendaguépe ita'ýra Joacaz.36. Jehú oisãmbyhy Israel 25 áño pukukue táva Samáriape. 72:17-2017. Mburuvicha guasu réra topa'ỹ araka'eve, taherakuã kuarahy oñehundi peve. Tetã nguéra tojehovasa ipo rupi, ha umíva tombovy'a chupe.18. Toñemomba'e guasu Tupã Israel Jára, ha'e añoite mba'e hechapyrãva ojapo.19. Héra toñemomba'e opa árape, ha imimbikue tomyenyhẽ ko yvy.20. Ko'ápe opa David, Jesé ra'y, ñembo'e kuéra. 18:14-1514. Hasýva noñeme'ẽirõ okuera, ha mávapa omopu'ãne ipy'a kangývape?15. Iñakã porãva ohupyty arandu, iñarandúva oheka mba'e kuaa.Juan 19:1-221. Upémarõ, Pilato heta ombyepotika Jesúspe.2. Umi ñorãirõhára oñopẽ ñuatĩgui peteĩ akãngora ha omoĩ iñakãre, ha omoĩ ijapére ao pytã.3. Upéi oñemboja hendápe ha he'i chupe: --Víva judío kuéra ruvicha guasu. Ha ohovapete chupe hikuái.4. Pilato osẽ jey okápe, ha he'i: --Pema'ẽke. Aguerúta peẽme ko'ápe pehecha haguã ndajuhuiha hese mba'eve ivaíva.5. Ha osẽ Jesús okápe, iñakãre pe ñuatĩ oñeñopẽ vaekue ojuehe, ha upe ao pytã ijapére. Pilato he'i: --Na'ápe hína ko kuimba'e.6. Umi pa'i ruvicha kuéra ha ñorãirõhára kuéra Tupao pegua ohechávo Jesúspe, oñepyrũ osapukái: --Emosãingo kurusúre. Emosãingo kurusúre. Pilato he'i chupe kuéra: --Peraha ha pemosãingo kurusúre peẽ. Che ndajuhúi hese mba'eve ivaíva ojapo hague.7. Umi judío myakãhára kuéra he'i chupe: --Ore léi he'iháicha ramo niko ha'e omano vaerã. He'i niko ijehe Tupã ra'yha.8. Ohendúvo ko'ã mba'e, ko'ýte Pilato okyhyje.9. Oike jey hógape ha oporandu Jesúspe: --Moõgua piko nde? Jesús katu nde'íri chupe mba'eve.10. Pilato he'i chupe: --Ndeere mo'ãi piko chéve mba'eve? Ndereikuaái piko che pópe oĩha romosãingo haguã kurusúre, térã apoi haguã nde hegui?11. Upépe Jesús he'i chupe: --Mba'eve ndaikatúi vaerã mo'ã rejapo che rehe Tupã ndohejái rire ndéve. Upévare, upe nde pópe che reru vaekue hembiapo vaive hína nde hegui.12. Upe guive Pilato oheka mba'éichapa ikatu opoi Jesúsgui. Umi judío kuéra katu osapukái chupe: --Repoi ramo chugui, nde ndaha'e mo'ãi Roma pegua mburuvicha guasu irũ. Oimeraẽ he'íva ijehe ha'e mburuvicha guasuha, upéva opu'ã hína Roma pegua mburuvicha guasúre.13. Pilato ohendúvo upéva oguenohẽ Jesúspe okápe, ha oho oguapy mbojovakehára oguapyhápe, hebréo ñe'ẽme hérava Gabatá ha he'iséva ita oñemboguapy haguépe.14. Upéva ojehu pe ára Páskua mboyve, asaje pyte rupíma. Upévo Pilato he'i umi judío kuérape: --Na'ápe pende ruvicha guasu.15. Ha'e kuéra katu osapukái: --Tomano, tomano. Emosãingo kurusúre. Pilato oporandu chupe kuéra: --Pende ruvicha guasu piko amosãingóta kurusúre? Ha umi pa'i ruvicha kuéra he'i chupe: --Mburuvicha guasu Roma pegua, ha'e añónte ore ruvicha guasu.16. Upémarõ, Pilato oheja ipópe kuéra Jesús oñemosãingo haguã kurusúre, ha ogueraha chupe hikuái.17. Jesús osẽ pe távagui ikurusu ijapére oho haguã “Akã kãngue Renda” gotyo, hebréo ñe'ẽme hérava Gólgota.18. Upépe omosãingo chupe hikuái kurusúre. Hendive avei oñemosãingo mokõi kuimba'e, peteĩ mokõive ijyképe, Jesús katu mbytépe.19. Pilato omoĩka pe kurusu akãre ñe'ẽ he'íva kóicha: “Jesús Nazaretgua, judío kuéra ruvicha guasu”.20. Heta oĩ vaekue judío ohecháva mba'épa he'i pe kurusu akãre. Pe Jesús oñemosãingo hague niko namombyrýi pe távagui, ha upéi ave, oĩ hebréo, latín ha griégo ñe'ẽme.21. Upévare umi pa'i ruvicha kuéra he'i Pilátope: --Ani emoĩ: “judío kuéra ruvicha guasu”, emoĩ uvei “He'íva ijehe judío kuéra ruvicha guasuha.”22. Pilato katu he'i chupe kuéra: --Pe amoĩ haguéicha, upéicha opytáta. Guarani Bible 1996 Guarani DC Bible © Sociedad Bíblica Paraguaya, 1996