2. Upérõ Jezabel he'ika Elíaspe: “Nde ramo Elías, che hína Jezabel! Ha tupã nguéra ta che nupã rasy ndajapói ramo nde rehe ko'ẽrõ, kóva ko oraitépe, upe rejapo vaekue peteĩva umi maranduhárare.”
4. Upéi oho yvy ojeiko'ỹha gotyo ha oguata peteĩ ára pukukue, ha ipahápe oguapy peteĩ yvyra máta guýpe. Omanoséntema voi ha he'i: “Iporãmante che Jára! Eipe'a katu che hegui che rekove. Chéko che ru kueraichaguánte avei!”
5. Oñeno pe yvyra máta guýpe ha oke. Ñandejára remimbou*f** katu oguahẽ, ha opokóvo hese he'i chupe: “Epu'ã he'u.”
6. Elías oma'ẽ ijerekuévo ha ohecha hupa akã ykére peteĩ mbujape oñembojýva tatapỹi ári ha peteĩ y ryru. Opu'ã ho'u ha hoy'u; upéi oñeno jey.
7. Ñandejára remimbou katu ou jey ha opokóvo hese he'i chupe: “Epu'ã he'u, cháke ipuku hína nde raperã.”
8. Elías opu'ã, ho'u ha hoy'u. Ha pe tembi'u omombarete chupe oguata haguã 40 ára ha 40 pyhare pukukue oguahẽ meve Tupã yvyty Horeb peve.
9. Oguahẽvo oike peteĩ ita kuápe ha upépe ohasa pe pyhare. Ñandejára katu he'i chupe: “Mba'e piko rejapo ápe Elías?”
10. Ha'e he'i: “Ajepy'apy eterei nde rehe, Tupã che Jára nde pu'akapáva. Israelgua niko opyrũ iñe'ẽnguére, nde reja, oity yvýre nde altar kuéra ha ojukapa ne maranduhára kuérape. Che ñoite apyta ha che reka hikuái che juka haguã.”
11. Ñandejára he'i chupe: “Esẽ okápe ha epyta eñembo'y che renondépe yvyty ári.” Upérõ ohasa Ñandejára, ha peteĩ yvytu ne ratã ha ne mbaretéva omboja'o pe yvyty ha ojoka umi ita Ñandejára renondépe; Ñandejára katu noĩri pe yvytúpe. Pe yvytu rire oiko yvy ryrýi ha Ñandejára noĩri avei pe yvy ryrýipe.
12. Pe yvy ryrýi rire oiko tata rendy ha pe tata rendýpe noĩri Ñandejára. Tata rendy rire katu oñehendu yvytu oipeju vevýi asýva.
13. Ohendúvo upéva Elías oñomi hova ijahojápe ha osẽ opyta pe itakua reiképe. Upérõ ohendu peteĩ oñe'ẽva ha he'íva chupe: “Mba'e piko rejapo upépe Elías?”
14. Ha'e he'i: “Ajepy'apy eterei nde rehe Tupã che Jára nde pu'akapáva, Israelgua nde reja, oity yvýre nde altar kuéra ha ojuka haguére ne maranduhára kuérape. Che ñoite apyta ha che reka hikuái che juka haguã.”
19. Elías oho upégui ha ojuhu Eliséope yvy ombojeréva hína. Eliseo renondépe oĩ 12 júnta guéi ha ha'e omboguata pe tapykue pegua. Elías oho hendápe ha oity hi'ári ijahoja.
20. Upe vove Eliseo oheja hymba guéi kuéra, oho pya'e Elías rapykuéri ha he'i chupe: —Tahána tamombe'u che ru kuérape ha upéi taha ne ndive. —Ikatu reho, he'i chupe Elías, ha ne mandu'áke upe nde rehe ajapo vaekue.
21. Eliseo oho ha ojuka mokõi tóro, oiporu pe júgo jepe'a ramo, ombojy pe so'o ha omongaru igéntepe. Upéi oho Elías rapykuéri ha opyta hembiguái ramo.
2. Upekuévo omondo avei hembijokuái ko távape he'i haguã Israel ruvicha guasúpe: “Ben-Hadad he'ika ndéve: ‘Ne pláta ha óro che mba'e, che mba'eháicha avei ne kuña kuéra ha iporãnguete nde ra'y kuéragui.’”
3.
4. Israel ruvicha guasu he'ika chupe: “Ere haguéicha, che ha opa mba'e arekóva ne mba'e hína.”
5. Umi tembijokuái oho jey Acab rendápe ha he'i chupe: “Ben-Hadad he'ika: ‘Ha'ekáma niko ndéve kuri, reme'ẽ vaerãha chéve ne pláta ha óro, ne kuña kuéra ha nde ra'y kuéra.
6. Avei ko'ẽrõ ko'ã óra rupi amondóta mburuvicha kuéra oipyguara haguã nde róga guasu ha ne rembiguái kuéra róga, ogueraha haguã opa mba'e oipotáva imba'erã.’”
7. Upérõ mburuvicha guasu Israelgua ohenoika opa myakãhára*f** tetã guápe ha he'i chupe kuéra: —Pehecháma mba'éichapa ko kuimba'e che reka hína, che aĩ ramo jepe ame'ẽ haguãicha chupe che kuña kuéra, che ra'y kuéra ha che pláta ha óro.
10. ha Ben-Hadad he'ika Acábpe: “Tupã nguéra ta che nupã, opyta ramo Samáriagui yvy tĩmbo oñeme'ẽ haguãicha peteĩ po renyhẽ peteĩ-teĩ che ndive guápe!”
12. Ben-Hadad ohendu upéva ho'u aja kaguy ambue mburuvicha kuéra ndive, umi enramáda guýpe omopu'ãuka vaekue. Upérõ he'i mburuvicha kuérape: “Ñandyry katu hese!” Ha opavave oñembosako'i ondyry haguã pe távare.
13. Upe aja peteĩ maranduhára oguahẽ Israel ruvicha guasu Acab rendápe ha he'i chupe: —Ñandejára he'ika ndéve: ‘Rehecha ramo jepe heta itereiha umi oúva ndéve, ko árape che amoĩta umíva nde pópe, reikuaa haguã cheha opa mba'e Jára’.
36. Upérõ pe maranduhára he'i chupe: —Nderejapói haguére Ñandejára oipotáva, peteĩ león nde jukáta rejeívo che hegui. Ha upéicha ojehu: ojei vove pe maranduháragui, osẽ chupe peteĩ león ha ojuka chupe.
37. Upéi pe maranduhára ojerure ambue kuimba'épe oinupã haguã chupe, ha pe kuimba'e oinupã ha mbyepoti heta chupe.
38. Upérõ pe maranduhára ojehesa jokua ha oho oha'arõ tapépe mburuvicha guasúpe.
39. Mburuvicha guasu ohasávo upe rupi, maranduhára he'i hatã chupe: —Karai mburuvicha guasu, aĩ kuri ñorãirõháme ha peteĩ ñorãirõhára ogueru chéve peteĩ kuimba'e ho'a vaekue ipópe ñorãirõme, oheja chéve añangareko haguã hese, ha he'i chéve, okañy ramo che hegui, ajejuka vaerã, térã amyengovia vaerãha hese 3.000 pláta pehẽngue.
40. Che katu aiko águio pégotyo ha pe kuimba'e okañy che hegui. Israelgua ruvicha guasu he'i chupe: —Ndete voi remombe'u ne rembiapokue ha eréma mba'épa oikóta nde rehe.
41. Pe maranduhára katu pya'e oipe'a hesa jokuaha ha mburuvicha guasu ohecha kuaa ha'eha peteĩ umi maranduhárava.
42. Upérõ pe maranduhára he'i chupe: —He'ika ndéve Ñandejára: ‘Reheja haguéicha okañy pe kuimba'e ha'e he'i vaekue ojejuka haguã, remyengoviáta nde rekove hekovére, ha ne retãgua hetã guáre.’
43. Upérõ Israel ruvicha guasu oho Samáriape mba'e mbyasy ha pire vai reheve, ha oike hóga guasúpe.
1. David ojapo vaekue, ñane mandu'a haguã.
2. Tupã, eju che pytyvõ. Che Jára, pya'e eju che renohẽ jejopy vaígui.
3. Tojepukapa ha toñeñembohory umi che jukasévare. Tĩndyhápe tokañy umi chéve che rundiséva.
4. Ñemotĩme tokañy umi che rehe oñembohorýva.
5. Umi ne momba'éva katu tovy'a, akóinte te'i umi nde rehe ojekóva: “Ajépa imba'e porãite Ñandejára”
9. Jesús he'i chupe: --Felipe, aréma niko aiko hague pene ndive, ha piko ne'ĩra che kuaa? Upe chéve che recháva, ohecháma che Rúpe. Mba'éicha piko péicharõ ejerure chéve ahechauka haguã peẽme che Ru?
10. Ndereroviái piko che peteĩnteha che Ru ndive, ha che Ru peteĩnteha che ndive? Umi mba'e ha'éva peẽme, nda'éi che jehegui reínte. Che Ru oĩva che pype, ha'e upe ojapóva opa mba'e.
11. Perovia ha'e ramo peẽme che peteĩnteha che Ru ndive, ha che Ru peteĩnteha che ndive. Che ha'éva rupi ndaperoviaséi ramo, perovia umi mba'e ajapóva rupi.
12. Añetehápe ha'e peẽme: Pe che rehe ojeroviáva ojapóne avei umi mba'e che ajapóva. Ha tuichave mba'e katu ojapóne, che ahátagui che Ru rendápe.
13. Opa mba'e peẽ pejeruréva che rérape, che ame'ẽta peẽme. Ha péicha, che rupi ojehecháta mba'éichapa tuicha che Ru.
14. Che ajapóta oimeraẽ mba'e peẽ pejeruréva chéve che rérape.
23. Jesús he'i chupe: --Pe che rayhúva ojapo che ha'éva ha che Ru ohayhúta chupe. Ha che Ru ndive rojúne roiko hendive.
24. Pe che rayhu'ỹva ndojapói che ha'éva. Ko'ã mba'e ha'éva peẽme ndaha'éi che jeheguínte ha'éva peẽme. Che Ru, che mbou vaekue ñe'ẽ hína umíva.
25. Ha'e peẽme ko'ã mba'e aime aja pene ndive.
26. Espíritu Santo katu, che Ru omboútava che rérape pene pytyvõ haguã, ha'e pene mbo'éta opa mba'e ha pene momandu'áta opa mba'e ha'e vaekue peẽme.
27. Py'a guapy aheja peẽme. Py'a guapy che arekóva ame'ẽ peẽme, ha name'ẽi oimeraẽva ome'ẽháicha. Ani pekyhyje térã pejepy'apy.
28. Pehendúma ha'e hague peẽme ahataha, ha upéi aju jeytaha aime haguã pene ndive. Che rayhu ramo añete, pevy'a vaerã peikuaávo ahataha che Ru rendápe. Ha'e niko tuichave che hegui.