Biblia en un año Jasypoteĩ 5 19:1-211. Acab omombe'u Jezabélpe umi mba'e Elías ojapo vaekue, ha mba'éichapa oñakã'o Baal maranduhára kuérape.2. Upérõ Jezabel he'ika Elíaspe: “Nde ramo Elías, che hína Jezabel! Ha tupã nguéra ta che nupã rasy ndajapói ramo nde rehe ko'ẽrõ, kóva ko oraitépe, upe rejapo vaekue peteĩva umi maranduhárare.”3. Elías okyhyje, oho pya'e upégui, ha osẽ haguã ivaívagui oho Beersébape, oĩva Judápe; upépe oheja hembiguái.4. Upéi oho yvy ojeiko'ỹha gotyo ha oguata peteĩ ára pukukue, ha ipahápe oguapy peteĩ yvyra máta guýpe. Omanoséntema voi ha he'i: “Iporãmante che Jára! Eipe'a katu che hegui che rekove. Chéko che ru kueraichaguánte avei!”5. Oñeno pe yvyra máta guýpe ha oke. Ñandejára remimbou*f** katu oguahẽ, ha opokóvo hese he'i chupe: “Epu'ã he'u.”6. Elías oma'ẽ ijerekuévo ha ohecha hupa akã ykére peteĩ mbujape oñembojýva tatapỹi ári ha peteĩ y ryru. Opu'ã ho'u ha hoy'u; upéi oñeno jey.7. Ñandejára remimbou katu ou jey ha opokóvo hese he'i chupe: “Epu'ã he'u, cháke ipuku hína nde raperã.”8. Elías opu'ã, ho'u ha hoy'u. Ha pe tembi'u omombarete chupe oguata haguã 40 ára ha 40 pyhare pukukue oguahẽ meve Tupã yvyty Horeb peve.9. Oguahẽvo oike peteĩ ita kuápe ha upépe ohasa pe pyhare. Ñandejára katu he'i chupe: “Mba'e piko rejapo ápe Elías?”10. Ha'e he'i: “Ajepy'apy eterei nde rehe, Tupã che Jára nde pu'akapáva. Israelgua niko opyrũ iñe'ẽnguére, nde reja, oity yvýre nde altar kuéra ha ojukapa ne maranduhára kuérape. Che ñoite apyta ha che reka hikuái che juka haguã.”11. Ñandejára he'i chupe: “Esẽ okápe ha epyta eñembo'y che renondépe yvyty ári.” Upérõ ohasa Ñandejára, ha peteĩ yvytu ne ratã ha ne mbaretéva omboja'o pe yvyty ha ojoka umi ita Ñandejára renondépe; Ñandejára katu noĩri pe yvytúpe. Pe yvytu rire oiko yvy ryrýi ha Ñandejára noĩri avei pe yvy ryrýipe.12. Pe yvy ryrýi rire oiko tata rendy ha pe tata rendýpe noĩri Ñandejára. Tata rendy rire katu oñehendu yvytu oipeju vevýi asýva.13. Ohendúvo upéva Elías oñomi hova ijahojápe ha osẽ opyta pe itakua reiképe. Upérõ ohendu peteĩ oñe'ẽva ha he'íva chupe: “Mba'e piko rejapo upépe Elías?”14. Ha'e he'i: “Ajepy'apy eterei nde rehe Tupã che Jára nde pu'akapáva, Israelgua nde reja, oity yvýre nde altar kuéra ha ojuka haguére ne maranduhára kuérape. Che ñoite apyta ha che reka hikuái che juka haguã.”15. Upérõ Ñandejára he'i chupe: “Tereho jey katu reju hague rupi, yvy ojeiko'ỹháme Damasco pegua peve. Tereho ha emoingo Hazaélpe Siria ruvicha guasúrõ,16. ha Jehú, Nimsí reminenópe, Israel ruvicha guasúrõ, Eliseo Safat ra'y, Abel-Meholá guápe, emoingo maranduhára ramo ne rendaguépe.17. Upéicha ramo, upe okañývape Hazael kyse pukúgui ojukáta Jehú, ha pe okañývape Jehú kyse pukúgui ojukáta Eliseo.18. Opáichavo ahejáta Israélpe 7.000 tapicha noñesũi vaekue Baal renondépe ha nohetũi vaekue chupe.”19. Elías oho upégui ha ojuhu Eliséope yvy ombojeréva hína. Eliseo renondépe oĩ 12 júnta guéi ha ha'e omboguata pe tapykue pegua. Elías oho hendápe ha oity hi'ári ijahoja.20. Upe vove Eliseo oheja hymba guéi kuéra, oho pya'e Elías rapykuéri ha he'i chupe: —Tahána tamombe'u che ru kuérape ha upéi taha ne ndive. —Ikatu reho, he'i chupe Elías, ha ne mandu'áke upe nde rehe ajapo vaekue.21. Eliseo oho ha ojuka mokõi tóro, oiporu pe júgo jepe'a ramo, ombojy pe so'o ha omongaru igéntepe. Upéi oho Elías rapykuéri ha opyta hembiguái ramo. 20:1-431. Ben-Hadad, Siria ruvicha guasu, ombyaty opa iñorãirõhára kuéra 32 mburuvicha guasu iñirũ nguérava, ikavaju arigua ha ikárro reheve, omongora Samaría ondyry haguã hese.2. Upekuévo omondo avei hembijokuái ko távape he'i haguã Israel ruvicha guasúpe: “Ben-Hadad he'ika ndéve: ‘Ne pláta ha óro che mba'e, che mba'eháicha avei ne kuña kuéra ha iporãnguete nde ra'y kuéragui.’”3. 4. Israel ruvicha guasu he'ika chupe: “Ere haguéicha, che ha opa mba'e arekóva ne mba'e hína.”5. Umi tembijokuái oho jey Acab rendápe ha he'i chupe: “Ben-Hadad he'ika: ‘Ha'ekáma niko ndéve kuri, reme'ẽ vaerãha chéve ne pláta ha óro, ne kuña kuéra ha nde ra'y kuéra.6. Avei ko'ẽrõ ko'ã óra rupi amondóta mburuvicha kuéra oipyguara haguã nde róga guasu ha ne rembiguái kuéra róga, ogueraha haguã opa mba'e oipotáva imba'erã.’”7. Upérõ mburuvicha guasu Israelgua ohenoika opa myakãhára*f** tetã guápe ha he'i chupe kuéra: —Pehecháma mba'éichapa ko kuimba'e che reka hína, che aĩ ramo jepe ame'ẽ haguãicha chupe che kuña kuéra, che ra'y kuéra ha che pláta ha óro.8. —Ani rejepy'apy hese, he'i chupe myakãhára kuéra ha opa upépe oĩva.9. Upérõ Acab he'i Ben-Hadad rembijokuáipe: —Peje pende ruvichápe ajapotaha opa mba'e he'i vaekue chéve tenonderã; pe ko'ágã ojeruréva katu ndaikatúi ajapo. Umi tembijokuái he'i péicha Ben-Hadádpe,10. ha Ben-Hadad he'ika Acábpe: “Tupã nguéra ta che nupã, opyta ramo Samáriagui yvy tĩmbo oñeme'ẽ haguãicha peteĩ po renyhẽ peteĩ-teĩ che ndive guápe!”11. Mburuvicha guasu Israelgua katu he'ika chupe: “Ndaikatúi niko avave he'i ‘Che pu'aka hese’ oñorãirõ mboyve.”12. Ben-Hadad ohendu upéva ho'u aja kaguy ambue mburuvicha kuéra ndive, umi enramáda guýpe omopu'ãuka vaekue. Upérõ he'i mburuvicha kuérape: “Ñandyry katu hese!” Ha opavave oñembosako'i ondyry haguã pe távare.13. Upe aja peteĩ maranduhára oguahẽ Israel ruvicha guasu Acab rendápe ha he'i chupe: —Ñandejára he'ika ndéve: ‘Rehecha ramo jepe heta itereiha umi oúva ndéve, ko árape che amoĩta umíva nde pópe, reikuaa haguã cheha opa mba'e Jára’.14. —Ha máva rupípa omoĩta che pópe? —oporandu Acab. —Ñandejára he'ika, mitã rusu kuéra rupi oipytyvõva táva sãmbyhyhára kuérape, —he'i pe maranduhára. —Ha mávapa ondyry raẽta? —he'i jey Acab. —Nde, —he'i chupe pe maranduhára.15. Upérõ Acab oma'ẽ umi mitã rusu rehe oipytyvõva táva sãmbyhyhára kuérape ha ojuhu 232. Upéi oma'ẽ Israelgua ñorãirõhára kuérare ha ojuhu 7.000 kuimba'e.16. Osẽ hikuái asaje pyte, Ben-Hadad ha umi 32 mburuvicha guasu iñirũ nguéra oka'u aja pe enramáda guýpe omopu'ãuka vaekue,17. ha oho tenonde umi mitã rusu kuéra. Ben-Hadad ohendúvo oĩha kuimba'e osẽva Samáriagui,18. he'i: “Taha'e py'a guapýpe, taha'e oñorãirõ haguã oúva, aipota peru chéve hekove!”19. Umi sãmbyhyhárape oipytyvõva osẽ pe távagui ha hapykuéri Israelgua ñorãirõhára.20. Peteĩ-teĩ ha'e kuérava ojuka peteĩ hovái guápe ha sírio kuéra oguevi joa. Israelgua omuña chupe kuéra; sírio kuéra ruvicha guasu Ben-Hadad katu okañy kavaju ári, mbovymi ñorãirõhára kavaju arigua reheve.21. Upérõ Israel ruvicha guasu ojeity hi'ári kuéra, oñemomba'e ikavaju ha ikárro rehe ha heta iterei sírio kuéravape ohundi ete.22. Upéi pe maranduhára oho Israel ruvicha guasu rendápe ha he'i chupe: —Embohetave ne ñorãirõhára kuéra ha ema'ẽ porã mba'épa rejapóta, cháke áño haguépe Siria ruvicha guasu ondyry jeýta nde rehe.23. Siria ruvicha guasu mburuvicha kuéra katu he'i chupe: —Israel pegua tupã nguéra niko tupã yvyty pegua meme, ha upéva rehénte ipu'aka kuri ñande rehe. Ñañorãirõ ramo hendive kuéra ñúme, ñande pu'akáta hese kuéra katu ete.24. Ejapo péicha: eipe'a mburuvicha guasu kuéra ha emoĩ hendaguépe sãmbyhyhára.25. Embyaty ñorãirõhára tenondere guaréicha ha péicha avei kavaju ha kárro kuéra. Upéicha ñande pu'akáta hese kuéra. Ben-Hadad ojapo pe ha'e kuéra he'íva.26. Áño haguépe Ben-Hadad ombyaty iñorãirõhára sírio kuéra ha oho Afec gotyo oñorãirõ haguã Israelgua ndive.27. Israelgua avei ombyaty iñorãirõhára kuéra, ome'ẽ chupe kuéra hembi'urã, ha osẽ oñorãirõvo sírio kuéra ndive. Oñemohendávo sírio kuéra rovái ojogua mokõi kavara aty, sírio kuéra katu omyenyhẽmba pe ñu.28. Upérõ ou peteĩ maranduhára Israel ruvicha guasu rendápe ha he'i chupe: —Péicha he'i Ñandejára: Sírio kuéra he'i haguére cheha tupã yvyty pegua, ndaha'eiha tupã ñumegua, ame'ẽta nde pópe ko ñorãirõhára aty guasu. Upéicha reikuaáta cheha opa mba'e Jára.29. Sírio ha Israelgua oĩ 7 ára aja ojohovái, ha pe 7 haguépe oiko ñorãirõ. Upe árape Israelgua ojuka 100.000 sírio ñorãirõhárava yvy rupigua.30. Umi hembýva oho táva Afec gotyo ha pe táva tápia ho'a hi'ári kuéra ha ojuka 27.000 kuimba'épe okañy vaekue ñorãirõgui. Ben-Hadad oho avei pe távape ha okañy ohasávo peteĩ kotýgui ambuépe.31. Ha hembiguái kuéra he'i chupe: —Oje'e Israel ruvicha guasu kuéra oporoporiahurerekoha. Ñañemonde upéicha ramo ao vosakuépe, ñamoĩ peteĩ sã ñande ajúri ha jaha Israel ruvicha guasu rendápe, jahecha ndoheja reíripa ñandéve.32. Upérõ oñemonde hikuái ao vosakuépe, omoĩ peteĩ sã ijajúri, oho Israel ruvicha guasu rendápe ha he'i chupe: —Ben-Hadad he'ika ndéve reheja rei haguã chupe. Acab he'i chupe kuéra: —Oikove gueteri piko? Ha'e niko che ryvy hína!33. Umi kuimba'e ovy'a ohendúvo Acab ñe'ẽ ha he'i chupe: —Ben-Hadad nde ryvy hína! Acab he'i: —Tapeho pehenói! Ben-Hadad oho Acab rendápe ha Acab ombojupi chupe ikárro teépe.34. Ha Ben-Hadad he'i chupe: —Ame'ẽ jeýta ndéve umi táva che ru oipe'a vaekue nde rúgui, ha nde ikatúta reñemu Damáscope, che ru oñemu haguéicha Samáriape. —Che katu ahejáta reho jey, he'i chupe Acab. Upéicha Acab oñoñe'ẽ me'ẽ Ben-Hadad ndive ha oheja chupe oho.35. Peteĩ kuimba'e katu, ha'éva maranduhára kuéra rehegua, he'i peteĩ iñirũme oinupã haguã chupe, upéicha he'ikágui Ñandejára. Ha'e katu noinupãséi chupe.36. Upérõ pe maranduhára he'i chupe: —Nderejapói haguére Ñandejára oipotáva, peteĩ león nde jukáta rejeívo che hegui. Ha upéicha ojehu: ojei vove pe maranduháragui, osẽ chupe peteĩ león ha ojuka chupe.37. Upéi pe maranduhára ojerure ambue kuimba'épe oinupã haguã chupe, ha pe kuimba'e oinupã ha mbyepoti heta chupe.38. Upérõ pe maranduhára ojehesa jokua ha oho oha'arõ tapépe mburuvicha guasúpe.39. Mburuvicha guasu ohasávo upe rupi, maranduhára he'i hatã chupe: —Karai mburuvicha guasu, aĩ kuri ñorãirõháme ha peteĩ ñorãirõhára ogueru chéve peteĩ kuimba'e ho'a vaekue ipópe ñorãirõme, oheja chéve añangareko haguã hese, ha he'i chéve, okañy ramo che hegui, ajejuka vaerã, térã amyengovia vaerãha hese 3.000 pláta pehẽngue.40. Che katu aiko águio pégotyo ha pe kuimba'e okañy che hegui. Israelgua ruvicha guasu he'i chupe: —Ndete voi remombe'u ne rembiapokue ha eréma mba'épa oikóta nde rehe.41. Pe maranduhára katu pya'e oipe'a hesa jokuaha ha mburuvicha guasu ohecha kuaa ha'eha peteĩ umi maranduhárava.42. Upérõ pe maranduhára he'i chupe: —He'ika ndéve Ñandejára: ‘Reheja haguéicha okañy pe kuimba'e ha'e he'i vaekue ojejuka haguã, remyengoviáta nde rekove hekovére, ha ne retãgua hetã guáre.’43. Upérõ Israel ruvicha guasu oho Samáriape mba'e mbyasy ha pire vai reheve, ha oike hóga guasúpe. 70:1-51. David ojapo vaekue, ñane mandu'a haguã.2. Tupã, eju che pytyvõ. Che Jára, pya'e eju che renohẽ jejopy vaígui.3. Tojepukapa ha toñeñembohory umi che jukasévare. Tĩndyhápe tokañy umi chéve che rundiséva.4. Ñemotĩme tokañy umi che rehe oñembohorýva.5. Umi ne momba'éva katu tovy'a, akóinte te'i umi nde rehe ojekóva: “Ajépa imba'e porãite Ñandejára” 18:1-21. Umi ha'enteséva iñakã rehénte oiko, ha ipochy oĩ ramo oñemoñe'ẽva chupe.2. Itavýva ndoikuaaséi voi mba'eve, ohechaukasénte oikuaaha.Juan 14:1-311. Ani pejepy'apy. Pejerovia Tupãre ha pejerovia avei che rehe.2. Heta rendaguã che Ru rógape oĩ, ha che aha ambosako'i peẽme pene rendaguã. Ndaupéichai rire, namombe'úi vaerã mo'ã peẽme.3. Ha aha ha ambosako'i rire peẽme pene rendaguã, aju jeýta pogueraha che ndive. Péicharõ peẽme peiméta pe che ahatahápe.4. Peẽ peikuaa pe tape ogueraháva che ahatahápe.5. Tomás he'i chupe: --Ore Jára, ndoroikuaái niko moõpa reho, mba'éicha piko aipóramo roikuaáta pe tape?6. Jesús he'i chupe: --Che hína upe tape, upe añete ha upe tekovete. Che rupi mante ikatu oñeguahẽ che Ru rendápe.7. Peẽ che kuaa ramo, che Rúpe avei peikuaáta. Ha ko'agãite guivéma voi peikuaa chupe, pehechágui chupe peikóvo.8. Upépe he'i chupe Felipe: --Ore Jára, ehechauka oréve nde Ru, upéva iporãma oréve.9. Jesús he'i chupe: --Felipe, aréma niko aiko hague pene ndive, ha piko ne'ĩra che kuaa? Upe chéve che recháva, ohecháma che Rúpe. Mba'éicha piko péicharõ ejerure chéve ahechauka haguã peẽme che Ru?10. Ndereroviái piko che peteĩnteha che Ru ndive, ha che Ru peteĩnteha che ndive? Umi mba'e ha'éva peẽme, nda'éi che jehegui reínte. Che Ru oĩva che pype, ha'e upe ojapóva opa mba'e.11. Perovia ha'e ramo peẽme che peteĩnteha che Ru ndive, ha che Ru peteĩnteha che ndive. Che ha'éva rupi ndaperoviaséi ramo, perovia umi mba'e ajapóva rupi.12. Añetehápe ha'e peẽme: Pe che rehe ojeroviáva ojapóne avei umi mba'e che ajapóva. Ha tuichave mba'e katu ojapóne, che ahátagui che Ru rendápe.13. Opa mba'e peẽ pejeruréva che rérape, che ame'ẽta peẽme. Ha péicha, che rupi ojehecháta mba'éichapa tuicha che Ru.14. Che ajapóta oimeraẽ mba'e peẽ pejeruréva chéve che rérape.15. Peẽ che rayhu ramo, pejapóta umi mba'e ha'éva peẽme pejapo haguã.16. Ha che ajeruréta che Rúpe ombou haguã peẽme peteĩ pene pytyvõ vaerã, oĩ haguã pene ndive opa árape.17. Upéva Espíritu Santo hína, añetehápe oikuaaukáva mba'eichaguápa Tupã. Tupãre ojerovia'ỹva py'apýpe ndaikatúi ha'e oike, ha'e kuéra ndohechái ha ndoikuaái chupe. Peẽ katu peikuaa chupe, ha'e oĩgui pene ndive ha oikótagui pende pype.18. Ndapoheja mo'ã tyre'ỹ, aju jeýta aime haguã pene ndive.19. Ko'ẽrõite, umi Tupãre ojerovia'ỹva nda che recha mo'ã véima. Peẽ katu che recháta ha peikovéta, che aikove jeýtagui.20. Upéva pe árape, peẽ pehecha kuaáta che peteĩnteha che Ru ndive, peẽ peteĩnteha che ndive, ha che peteĩnteha pene ndive.21. Upe ohendu ha ojapóva che ñe'ẽ, ohechauka che rayhuha añete. Che Ru ohayhúta upe che rayhúvape, ha che avei ahayhúta chupe ha ajechaukáta chupe.22. Judas, ndaha'éi Judas Iscariote, oporandu chupe: --Ore Jára, mba'ére piko orévente rejechaukáta, ha nderejechauka mo'ãi opa yvypórape?23. Jesús he'i chupe: --Pe che rayhúva ojapo che ha'éva ha che Ru ohayhúta chupe. Ha che Ru ndive rojúne roiko hendive.24. Pe che rayhu'ỹva ndojapói che ha'éva. Ko'ã mba'e ha'éva peẽme ndaha'éi che jeheguínte ha'éva peẽme. Che Ru, che mbou vaekue ñe'ẽ hína umíva.25. Ha'e peẽme ko'ã mba'e aime aja pene ndive.26. Espíritu Santo katu, che Ru omboútava che rérape pene pytyvõ haguã, ha'e pene mbo'éta opa mba'e ha pene momandu'áta opa mba'e ha'e vaekue peẽme.27. Py'a guapy aheja peẽme. Py'a guapy che arekóva ame'ẽ peẽme, ha name'ẽi oimeraẽva ome'ẽháicha. Ani pekyhyje térã pejepy'apy.28. Pehendúma ha'e hague peẽme ahataha, ha upéi aju jeytaha aime haguã pene ndive. Che rayhu ramo añete, pevy'a vaerã peikuaávo ahataha che Ru rendápe. Ha'e niko tuichave che hegui.29. Amombe'u hína peẽme ko'ã mba'e, ojehu mboyve. Péicharõ ojehu vove, perovia haguã ha'éva.30. Nañe'ẽ puku mo'ã véima pene ndive, oúgui pe oguerekóva ipo guýpe ko yvy. Ha'e ndaikatúi ramo jepe ojapo che rehe mba'eve,31. péichante voi ojehu vaerã, opavave oikuaa haguã che ahayhuha che Rúpe, ha ajapoha pe ha'e he'i vaekue chéve. Pepu'ã, jaha ko'águi. Guarani Bible 1996 Guarani DC Bible © Sociedad Bíblica Paraguaya, 1996