Biblia en un año Jasypoteĩ 9 5:1-271. Oĩ peteĩ karai hérava Naamán, Siria pegua ruvicha guasu ñorãirõhára ruvicha; mburuvicha guasu ohayhu ha ome'ẽ chupe opa mba'e ha'e oipotáva, ha'e rupi niko Ñandejára oipytyvõ Síriape ñorãirõme. Ko kuimba'e katu hasy kuru vaígui.2. Peteĩ jey oñorãirõ ramo sírio kuéra Israelgua ndive, peteĩ mitãkuña Israelgua ho'a sírio kuéra pópe ha ojereraha Naamán rembirekópe hembiguairã.3. Ko mitãkuña he'i pe kuñakaraípe: —Che jára oho ramo Samaría pegua maranduhára*f** rendápe, okueráta ikuru vaígui.4. Naamán omombe'u mburuvicha guasúpe mba'épa he'i pe mitãkuña.5. Ha Siria ruvicha guasu he'i chupe: —Iporã. Tereho katu ha arahaukáta che kuatiañe'ẽ Israel ruvicha guasúpe. Upérõ Naamán oho. Ogueraha 30.000 pláta pehẽngue, 6.000 óro pehẽngue ha 10 ao,6. ha ogueraha Israel ruvicha guasúpe kuatiañe'ẽ he'íva: “Oguahẽvo nde pópe ko kuatiañe'ẽ, reikuaáta amondoha Naamán, che ñorãirõhára ruvicha peteĩva, remonguera haguã chupe ikuru vaígui.”7. Israel ruvicha guasu ohechávo pe kuatia, omondoro ijao ñembyasýgui ha he'i: —Che nga'u piko Tupã, ome'ẽ ha oipe'áva jeikove, ajeve kóva ombou che rendápe peteĩ kuimba'e amonguera haguã chupe ikuru vaígui? Pehecha porã hína, mba'éichapa che reke ñorãirõrã!8. Maranduhára Eliseo, ohendúvo Israel ruvicha guasu omondoro hague ijao, he'ika chupe: “Maerã piko remondoro nde ao? Tou pe kuimba'e che rendápe ha oikuaáta oĩha maranduhára Israélpe.”9. Naamán oho ikárro ha ikavaju kuéra reheve ha opyta Eliseo róga renondépe.10. Eliseo katu he'ika chupe hembijokuái rupi: “Tereho ejahu 7 jey ysyry Jordánpe ha nde rete ipotĩta kuru vaígui.”11. Naamán ipochy eterei ha oho jey he'ívo: —Che aimo'ã osẽta che rendápe, ñembo'yhápe oñembo'éta Tupã Ijárape, upéi opokota che rasyhápe ha péicha che monguerataha.12. Damasco pegua ysyry Abana ha Farfar niko iporãve opa ysyry Israel peguágui. Umívapente niko ikatu vaerã mo'ã ajahu che potĩ haguã che kuru vaígui. Ha tuicha pochy reheve oho upégui.13. Hembiguái kuéra katu oñemboja ha he'i chupe: —Karai, pe maranduhára he'i rire ndéve rejapo haguã peteĩ mba'e hasýva, nderejapói chénepa ra'e? Ha pe he'íva ndéve niko Kóvante: rejahu haguã ha ne potĩtaha.14. Naamán oho ha oñapymi 7 jey ysyry Jordánpe, he'i haguéicha chupe maranduhára, ha ho'o opyta ipotĩ asy mitã ro'óicha.15. Upérõ ha'e ha opa imoirũhára oho jey Eliseo rendápe, ha oguahẽvo Naamán he'i chupe: —Ko'ágã aikuaa porã, opa tetã nguéra ko yvy arigua apytépe, Israélpe ñoite oĩha Tupã. Upévare ajerure ndéve rereko haguã ne mba'erã ko'ã jopói arúva ndéve.16. Eliseo katu he'i chupe: —Che Jára, che recháva hína rehe ha'e ndéve, ndareko mo'ãiha che mba'erã. Ha Naamán he'ive ramo jepe chupe, Eliseo ndoipotái.17. Upérõ Naamán he'i chupe: —Upéicha ramo, taraha mína mokõi che mburika ári yvy Israel pegua; águive niko naikuave'ẽ mo'ã véima mymbahapy*f** térã mymbajuka*f** tupã nguérape, opa mba'e Járape ñoiténtema uvei.18. Peteĩ mba'énte ajerure opa mba'e Járape: che ruvicha guasu oho ramo itupaópe omomba'e guasu haguã Rimónpe, ha'e ojeko ramo che jyva rehe ha añesũ mante vaerã upe tupaópe, opa mba'e Jára toheja rei chéve upe ajapóva.19. Eliseo he'i chupe: —Ta nde py'a guapy katu rehóvo! Naamán oho upégui. Ha oho mombyrymíma ramo,20. Guehazí, Eliseo rembiguái, he'i ipype: “Che jára oheja Naamán, pe síriope oho, oipota'ỹre mba'eve opa mba'e ogueru vaekuégui. Ñandejára rérape ha'e, pya'e ahataha hapykuéri, jahecha mba'épa ikatu ahupyty chugui.”21. Ha Guehazí oho Naamán rapykuéri; Naamán ohechávo ou hapykuéri, oguejy ikárrogui huguãitĩvo ha oporandu chupe: —Mba'e piko ojehu?22. —Mba'eve, he'i Guehazí, che járanteko he'ika ndéve oguahẽ hague hendápe mokõi maranduhára pyahu, oúva Efraín yvytýgui ha he'i ikatúpa reme'ẽ chupe 3.000 pláta pehẽngue ha mokõi ao.23. Naamán he'i chupe: —E'a! Eraha katu chupe 6.000 pláta pehẽngue. Naamán he'i jey-jey chupe ogueraha haguã ha omoinge umíva mokõi vosápe ha heseve mokõi ao ha ome'ẽ mokõi hembiguáipe ogueraha haguã Guehazí renonderã.24. Oguahẽvo hikuái pe yvytýpe, Guehazí oñongatu hógape upe pláta ha omondo umi tembiguáipe.25. Upéi oho ijára rendápe ha Eliseo oporandu chupe: Mamóguipa reju Guehazí? —Ndahái kuri mamove, he'i Guehazí.26. Eliseo katu he'i chupe: Peteĩ kuimba'e oguejy ramo ikárrogui ne ruguãitĩvo, che espíritu oĩ upépe. Ko'ágã nde pláta hetáma ha ikatúta rejogua nde kokuerã, olivoty, parralty, ovecha, vaka, tembiguái kuimba'éva ha kuñáva.27. Pe kuru vai Naamán mba'ekue katu ojáta nde rehe ha ne ñemoñare kuérare opa árape guarã. Guehazí ojei vove Eliséogui, ojaho'i chupe kuru vai ha opyta morotĩ aramirõicha. 6:1-331. Peteĩ jey momranduhára*f** kuéra he'i Eliséope: —Ko roikohápe ne ndive michĩ eterei oréve guarã.2. Toroho mína ysyry Jordánpe torogueru peteĩ-teĩ peteĩ yvyra romopu'ã haguã ore kotyrã. —Tapeho katu, he'i Eliseo.3. —Ore moirũ mína, —he'i peteĩ ha'e kuérava. —Iporã, pomoirũta, —he'i ha'e.4. Eliseo oho hendive kuéra Jordán peve, ha upépe oñemoĩ hikuái oity yvyra máta.5. Ha oikytĩvo pe yvyra, ho'a peteĩgui ihácha ýpe. Ha osapukái: —Áina, mbo'ehára! Pe hácha ko na che mba'éi. Aiporu kuri!6. —Mamo piko ho'a, —oporandu maranduhára. Upéva ohechauka chupe mamópa. Upérõ Eliseo oikytĩ peteĩ yvyra, opoi upépe ha pe hácha ovevýi.7. —Ehupi, —he'i chupe Eliseo. Upéva oipyso ipo ha ohupi pe hácha.8. Siria ruvicha guasu oiko ñorãirõme Israel ndive, ha oñe'ẽvo mburuvicha kuéra ndive, he'i mamópa omoñuhãta Israel guápe.9. Upérõ Eliseo he'ika Israel ruvicha guasúpe ani haguã ohasa upe rupi, sírio kuéra ohape ra'arõgui chupe.10. Upérõ Israel ruvicha guasu omondo iñorãirõhára kuéra he'i haguépe chupe maranduhára omomarandu ramo ojehape ra'arõha; ha upéicha rupi heta jey oguenohẽ chupe ivaívagui.11. Upévare Siria ruvicha guasu ndoikuaavéi mba'épa ojapóta. Ohenói mburuvicha kuérape ha he'i chupe kuéra: —Peje chéve mávapa ñande apyte pegua ojaguarea hína Israel ruvicha guasu peguarã!12. Peteĩ ha'e kuérava he'i chupe: —Ndaha'éiko avave, che ruvicha guasu. Eliseo pe maranduhára Israelgua hína upe oikuaaukáva Israel ruvicha guasúpe opa mba'e eréva, ñemiháme jepe nde koty pýpe.13. Upérõ Siria ruvicha guasu he'i: —Peheka chéve mamópa oĩ amonambika haguã. Oje'e chupe oĩha Dotánpe,14. Omondo kavaju ha kárro arigua aty ha heta ñorãirõhára yvy rupigua. Umíva oguahẽ Dotánpe pyhare ha omongora pe táva.15. Ko'ẽmba rire opu'ã Eliseo rembiguái ha osẽvo ohecha pe ñorãirõhára aty omongoráva pe táva ikavaju ha ikárro reheve, ha oho he'i Eliséope: —Ha ko'ágã mbo'ehára, mba'épa jajapóta?16. Eliseo he'i chupe: —Ani rekyhyje, hetave hína umi oĩva ñane ndive, hendive kuéra oĩvagui.17. Ha Eliseo oñembo'e Ñandejárape he'ívo: “Che Jára, ehesape'ána chupe tohechami.” Upérõ Ñandejára ohesape'a pe tembiguáipe, ha ha'e ohecha pe yvyty henyhẽ kavaju ha kárro tata arigua Eliseo jerére.18. Umi sírio ondyrýtama hese ha Eliseo oñembo'e Ñandejárape: “Emohesatũna chupe kuéra.” Ha Ñandejára omohesatũ chupe kuéra, ojerure haguéicha Eliseo.19. Upérõ Eliseo he'i chupe kuéra: —Kóva ndaha'éi pe tape ha táva pehekáva, peju che ndive, pogueraháta pe kuimba'e pehekáva rendápe. Ha ogueraha chupe kuéra Samáriape.20. Oguahẽvo upépe Eliseo oñembo'e péicha: “Ko'ágã, che Jára, ehesape'a chupe kuéra ohecha haguã.” Upérõ ha'e kuéra ohecha oĩha Samáriape.21. Israel ruvicha guasu ohechávo chupe kuéra, he'i Eliséope: —Reipotápa ajuka chupe kuéra, che ru?22. Ha Eliseo he'i: —Nahániri, ani rejuka. Mba'éicha piko rejukáta, ko ndo'ái vaekue nde pópe ñorãirõháme? Emongaru ha emboy'u chupe kuéra, upéi toho jey huvicha rendápe.23. Upérõ ojejapo chupe kuéra karu guasu; okaru ha hoy'u hikuái. Upéi mburuvicha guasu omondo chupe kuéra, ha oho jey hikuái huvicha rendápe. Upe guive sírio kuéra ndoikevéi oñorãirõ haguã Israelgua yvýpe.24. Upe rire Siria ruvicha guasu Ben-Hadad, ombyaty opa iñorãirõhára ha oho omongora Samaría ondyry haguã hese.25. Oiko upérõ ñembyahýi guasu Samáriape; oñemongora mbarete etereígui pe táva, peteĩ vúrro akãngue jepe oñeme'ẽ 80 pláta pehẽnguére, ha michĩmi pykasu repoti, 5 pláta pehẽnguére.26. Peteĩ jey Israel ruvicha guasu ohasa táva tápia ári ha peteĩ kuñakarai osapukái chupe: —Ore ruvicha guasu, che pytyvõmína!27. Mburuvicha guasu he'i chupe: —Ñandejára na ne pytyvõi ramo piko mba'e ajapóta che? Reipota piko ame'ẽ ndéve trígo térã kaguy?28. Mba'e piko ojehu ndéve? Ha'e he'i: —Ko kuñakarai he'i chéve ro'u haguã che memby oñondive ha ko'ẽrõ ro'utaha imba'éva.29. Upérõ rombojy che memby ha ro'u. Upe ára ambuépe ha'e chupe rombojy haguã imemby ha oguerokañy.30. Mburuvicha guasu ohendúvo he'íva pe kuña, omondoro ijao pochy guasúgui. Oĩgui tápia ári opavave ohecha omondeha ipire ári ao vosakue.31. Ha mburuvicha guasu he'i: “Tupã ta che nupã ko árape voi nañakã'oí ramo Eliseo, Safat ra'ýpe!”32. Eliseo oguapy hína hógape myakãhára*f** kuéra ndive. Upe aja mburuvicha guasu omondo ra'e hembijokuái Eliseo rendápe. Ha oguahẽ mboyve ha'e, Eliseo he'i myakãhára kuérape: —Péina pe porojukahára ombou jeýma hína che ñakã'o vaerã. Oguahẽ vove pemboty pe okẽ ha pejoko hatã, cháke hapykuéri oñehendúma hína ou ramo huvicha.33. Ha'e oñe'ẽ jave hína oguahẽ pe tembijokuái, ha he'i Eliséope: —Ñandejára omboúma ñandéve ko ivaíva ha ndaikatu véima ñaha'arõ chugui mba'eve. 72:1-71. Tupã, eme'ẽ mburuvicha guasúpe teko joja ha mburuvicha guasu ra'ýpe teko potĩ,2. ikatu haguãicha ne retã oisãmbyhy hekopete, ha imboriahúvape ohecha kuaa.3. Py'a guapy ha teko joja yvytýgui toguejy ne retãgua ári.4. Mburuvicha guasu toñangareko imboriahúvare, tohecha kuaa imboriahúva mitã nguéra, ha tohundi umi chupe kuéra ojopy vaívape.5. Kuarahy ha jasýicha toikove puku opa árape.6. Tojogua ku ama ha ysapýpe pe yvy ha umi ñu omohe'õva.7. Hetãme tojeiko hendapete ha hetã toisãmbyhy jasy oñehundi peve. 18:10-1110. Ñandejára, ñemo'ãha mbarete, heko jojáva ohohápe pytyvõ reka.11. Imba'e retáva, ojerovia imba'e retáre oimo'ã tápia yvatéicha omo'ãta chupe.Juan 18:1-181. Kóicha Jesús oñembo'epa rire, osẽ oho hemimbo'e kuéra ndive ysyry Cedrón mboypýri. Upépe oĩ peteĩ kokue, ha Jesús hemimbo'e kuéra ndive oike pype.2. Judas, upe omoñuhãtava chupe, oikuaa avei pe kokue. Upépe niko Jesús oñembyatýmiva voínte hemimbo'e kuéra ndive.3. Judas oguahẽ upépe, ñorãirõhára aty Romagua hapykuéri. Hendive kuéra avei oho ñorãirõhára Tupao pegua, pa'i ruvicha kuéra ha umi fariséo omondóva. Kyse ipópe oguahẽ hikuái, ha tata'y rendýpe hape ohesape.4. Jesús niko oikuaapáma mba'épa ojehúta chupe. Upévare osẽ ohuguãitĩvo ha oporandu chupe kuéra: --Mávape piko peheka?5. Ha'e kuéra he'i chupe: --Jesús, Nazaret guápe. Jesús he'i chupe kuéra: --Che hína upéva. Judas, pe omoñuhãva Jesúspe, oĩ hína umi ou vaekue apytépe.6. Ha upe Jesús he'ívo chupe kuéra “Che hína upéva”, oguevipa hikuái ha ho'apa yvýpe.7. Jesús oporandu jey chupe kuéra: --Mávape piko peheka? Ha ha'e kuéra he'i: --Jesús, Nazaret guápe.8. Jesús he'i jey chupe kuéra: --Ha'éma niko peẽme cheha upéva. Chéve che reka ramo, peheja ko'ãvape toho.9. Kóicha ojehu oiko haguã Jesús voi he'i haguéicha: “Che Ru, umi chéve reme'ẽ vaekuégui niko noñehundíri peteĩnte jepe.”10. Upépe, Simón Pedro oharyvo ikyse puku ha onambi'o peteĩ Malco héravape, pa'i guasu rembijokuáiva.11. Jesús katu he'i Pédrope: --Emoinge jey nde kyse puku hyrúpe. Nde piko reimo'ã naimeiha ahasa asy haguã che Ru omoĩ haguéicha chéve?12. Upéi umi ñorãirõhára Ramagua huvicha ndive, ha umi judío ñorãirõhára kuéra Tupao pegua, omyakãsã Jesúspe ha oipokua chupe hikuái.13. Anás rógape raẽvete ogueraha chupe hikuái. Caifás, ojupi vaekue upe áñope pa'i guasúrõ niko omenda vaekue peteĩva Anás rajýre.14. Caifás voi upe he'i vaekue umi judío kuérape iporãveha peteĩnte omano ramo opavavére.15. Simón Pedro ha peteĩ umi Jesús remimbo'éva, oho Jesús rapykuéri. Upe ambuévape oikuaa pa'i guasu, upévare oike Jesús ndive pa'i guasu rógape.16. Pedro katu opyta okápe, pe okẽme. Upéi osẽ pe Jesús remimbo'e oñe'ẽ haguã pe kuña okẽ rerekua ndive, ha omoinge Pédrope.17. Pe okẽ kuña oporandu Pédrope: --Nde nga'u piko ndaha'éi Jesús remimbo'e peteĩ? Pedro he'i chupe: --Nahániri, ndaha'éi.18. Ha ro'ýgui upérõ, umi tembiguái ha umi ñorãirõhára kuéra Tupao pegua ojatapy ha ojepe'e hína upépe. Pedro avei upépe ojepe'e ijapytépe kuéra. Guarani Bible 1996 Guarani DC Bible © Sociedad Bíblica Paraguaya, 1996