Biblia en un año
Jasypokõi 21

1. Pe 7 meshápe hérava Tisri, upévo maymáva Israelgua oñemohenda jeýma itáva kuérape. Ha upéi oĩ haguéicha oñembyaty Jerusalénpe.
2. Upérõ Josadac ra'y Josué ha hapicha pa'i kuéra ha Salatiel ra'y Zorobabel ha hesegua kuéra oñemoĩ omopu'ã altar*f** Tupã, Israel Járape ikatu haguã ojapo mymbahapy upépe. Péicha he'i kuatiápe oheja vaekue Tupã rembiguái Moisés.
3. Pe oĩ haguépe voi omopu'ã hikuái pe altar, okyhyje ramo jepe umi ijere rupi oikóvagui. Ha upépe oikuave'ẽ mymbahapy Ñandejárape pyhareve ha ka'aru.
4. Ombyarete avei hikuái Jotopa Róga*f** ára. Ha kuatiápe he'iháicha, opa árape oikuave'ẽ hikuái mymbahapy, umi árape oñekuave'ẽ vaerãháicha.
5. Oikuave'ẽ avei hikuái Ñandejárape opa árape mymbahapy, ha avei jasy ra'y jave. Péicha avei opa umi aretépe Ñandejára rehehápe ojererekóva. Upéi oĩ umi ijeheguínte omoguahẽva Ñandejárape ambue mba'e kuave'ẽ.
6. Ne'ĩra ramo jepe oñepyrũ omopu'ã hikuái tupao Ñandejárape, pe 7 mes ñepyrũha ára guive oikuave'ẽ hikuái Ñandejárape mymbahapy.
7. Persia ruvicha guasu he'i haguéicha chupe kuéra ohenoika hikuái ita omboguapýva ha yvyra rehe omba'apóvape. Ha táva Tiro ha Sidón guápe katu ome'ẽ hikuái tembi'u, kaguy ha ñandyry ogueruka haguã chupe kuéra ýrupi yvyra Líbanogui táva Jope peve.
8. Pe mes mokõiháme hérava Ijár, 2 áño oho jey haguépe hikuái Jerusalénpe, Salatiel ra'y, Zorobabel; ha Josadac ra'y, Josué ha ipehẽngue kuéra pa'i, levíta*f** kuéra ha opa umi ojehapo'o vaekue hetãgui ha ojevy vaekue Jerusalénpe Babilóniagui oñemoĩ omopu'ã tupao. Ha omoĩ hikuái tembiapo omyakã haguã levíta kuérape ombotýmava 20 áño.
9. Josué, ta'ýra ha tyvýra kuéra reheve; Cadmiel ha ta'ýra kuéra Judá ñemoñare guáva; Henadad, ta'ýra ha tyvýra kuéra ndive levítava oñemoĩ oñondive omyakã haguã umi Tupã tupao rehe ombo'apóvape.
10. Oñemboguapy aja ita pe tupao roguyke oñemopu'ã haguã, oñemboja pa'i kuéra oñemonde jeguapáva, turu ipópe. Péicha avei Asaf ñemoñare, levítava platíllo reheve opurahéi ha omomba'e guasu haguã Tupãme David, Israel ruvicha guasu oheja haguéicha.
11. Ha opurahéi ha omomba'e guasu Ñandejárape he'ívo: “Tupã imba'e porã ha opa árape Israélpe ohayhu.” Ha maymáva Israelgua osapukái omomba'e guasúvo Tupãme, oñemboguapýguima ita tupao roguyke oñemopu'ã haguã.
12. Heta pa'i, levíta kuéra ha umi Israélpe omyakãva, ikaraipámava ha ohecha vaekue pe tupao ypykue hasẽ ohechávo oñemopu'ã jeyha pe tupao. Péicha avei heta oĩ osapukáiva vy'águi.
13. Mombyrýgui oñehendu pe ayvu omopu'ãva hikuái, opavave osapukáigui. Ha avave nde'ikuaái mávapa pe ovy'áva térã mávapa pe hasẽva.
1. Umi ija'e'ỹva Judá ha Benjamín ñemoñare rehe oikuaávo umi ojehapo'o vaekue hetãgui ha ou jey vaekue Jerusalénpe omopu'ãha Tupã, Israel Jára tupao,
2. oñemboja Zorobabel, Josué ha opa umi Israel guápe omyakãva rendápe ha he'i chupe kuéra: —Toromba'apóna pene ndive. Ore niko peẽicha, romomba'e Tupãme ha roikuave'ẽ avei chupe mymbahapy. Péicha ore rojapo ore gueru guive ápe Esarhadón, Asiria ruvicha guasu.
3. Zorobabel, Josué ha mayma Israel guápe omyakãva katu he'i chupe kuéra: —Ndaikatu mo'ãi pemba'apo ha pemopu'ã ore ndive ore Tupã tupaorã. Orénte romopu'ãta Tupã, Israel Járape tupao, he'i haguéicha oréve Ciro, Persia ruvicha guasu.
4. Upéva haguére umi Judá jere rupi oikóva opu'ã hese kuéra ha omongyhyje chupe kuéra ani haguãtei omopu'ã pe tupao.
5. Persia ruvicha guasu Ciro ha hendaguépe ojupi vaekue Darío rembiguái kuérape ombopopegua hikuái ani haguãtei oheja Judá guápe omopu'ã pe tupao.
6. Asuero ojupi ramórõ mburuvicha guasúrõ, Samariagua omoguahẽ chupe kuatia. Upévape otaky hikuái Judá ha Jerusalén guáre.
7. Ha Pérsiape oĩ ramo guare mburuvicha guasúrõ Artajerjes, omoguahẽ avei chupe kuatia Jerusalengua rehe Bislam, Mitrídates, Tabeel ha hapicha kuéra. Upéva pe kuatia oñemoĩ vaekue araméo ñe'ẽme.
8. Mburuvicha Rehúm ha Simsai ikuatia ñangarekohára oguerahauka huvicha guasu Artajérjespe kuatia Jerusalén rehe.
9. Ko'ãva hína pe kuatia oguerahauka vaekue: mburuvicha Rehúm ha Simsai ikuatia ñangarekohára, ha hapicha mburuvicha kuéra Persia retã guáva ha umi oikóva Érec ha Babilóniape. Tetã Elamgua oikóva táva Súsape, ha ambue tetãgua Asnapar mburuvicha guasu marangatu ogueru vaekue ambue tetãgui ha omohenda vaekue táva kuéra Samaríape ha ambue henda rupi kuarahy reike gotyo Éufrates ysyrýgui.
10.
11. Kóicha he'i pe kuatia: —Ore Artajerjes rembiguái, roĩva ko ne retãme kuarahy reike gotyo Éufrates ysyrýgui:
12. roikuaauka ndéve, ore ruvicha guasu, umi judío ou vaekue nde reikoha guio ágotyo, oguahẽ hague Jerusalénpe ha oñepyrũ hague omongora pe táva ahẽ, oñemoĩva opávare. Omboguapypáma ita ha oñepyrũma korapy jere kuéra omopu'ã hikuái.
13. Eikuaáke ore ruvicha, ojeheja ramo kóva ko táva oñemopu'ã ha omboty ramo ikorapy jere kuéra, hemime'ẽ nomoguahẽse mo'ã véima ndéve ha ojehekyiséta hikuái nde po guýgui. Amo ipahápe nde jeýnte resẽ vaíta ha noguahẽ mo'ãi ndéve umi mba'e kuave'ẽ.
14. Ore niko ne rembiguái ha nde pe ore mongarúva. Rohecha ivai etereiha ko ojapóva hikuái nde rehe. Upévare romoguahẽ ndéve ko kuatia,
15. ikatu haguãicha rehekauka kuatia kuérape nde ypy kuéra oheja vaekue apytépe. Ore ruvicha, umi kuatiápe rejuhúta kóva ko táva opu'ãha opávare ha oñemoĩva mburuvicha guasu kuérare, ha ambue tetãre. Ymaite guive voi péichava hikuái, upévarema voi oñehundi vaekue.
16. Upévare, ore roikuaauka ndéve ore ruvicha, kóva ko táva ojeheja ramo oñemopu'ã ha omboty ramo ikorapy jere kuéra hikuái, umi yvy oĩva kuarahy reike gotyo Éufrates ysyrýgui noĩ mo'ã véima nde po guýpe.
17. Mburuvicha guasu Artajerjes ogueruka chupe kuéra kuatia kóicha he'íva: “Rehúm mburuvicha Samaría pegua ha Simsai ikuatia ñangarekohára, ha mayma mburuvicha kuéra oikóva Samaríape, ha pe yvy oĩva kuarahy reike gotyo Éufrates ysyrýgui. Amoguahẽ peẽme che maitei.
18. Pe kuatia peruka vaekue chéve, oñembohasa rire ore ñe'ẽme oñehenduka chéve.
19. Ahekauka che ypy kuéra kuatia apytépe ha upépe ojejuhu ymaite guive voi upéva pe táva opu'ãha opa mburuvicha guasúre. Avei omyakãha ñorãirõ ha oñatõiha ambue táva kuérape opu'ã haguã huvicha kuérare.
20. Aikuaa avei Jerusalénpe oĩ hague mburuvicha guasu mbarete, oguereko vaekue ipo guýpe tetã nguéra oĩva kuarahy reike gotyo Éufrates ysyrýgui ha umíva umi tetã omoguahẽ hague hemime'ẽ upépe.
21. Pejokouka pe ojapóva hikuái. Upéva pe táva oñemopu'ãne ágã che ha'e vove péicha ojejapo vaerãha.
22. Peñeha'ãke pesẽ porã pene rembiapópe, ani ágã pende pitua rupi che rehe jeýnte opẽmba.”
23. Oguahẽvo ipópe kuéra Artajerjes kuatia, mburuvicha Rehúm ha Simsai ikuatia ñangarekohára, ha hapicha mburuvicha kuéra pya'e osẽ oho Jerusalénpe, umi judío rendápe. Oguahẽvo hendápe kuéra, mbaretépe ojokouka chupe kuéra hembiapo.
24. Péicha opa vaekue tembiapo Tupã tupao rehe Jerusalénpe. Mba'evete ndojejapói áño mokõiha meve Darío ojupi haguépe Persia ruvicha guasúrõ.
11. Há Tupã, ehechauka chéve nde rape ikatu haguã aiko nde reipotaháicha. Che mbopy'a peteĩ nde réra amomba'e haguã.
12. Tupã che Jára, che py'aite guive ndéve apurahéine ha nde réra amomba'éne.
13. Nde niko che rayhu eterei, nde rehejái vaekue ha'a omanóva ohohápe.
14. Há Tupã! Umi oñemoha'enteséva opu'ã che rehe, umi teko vai atýra che jukase, nde hegui oikuaase'ỹ rehe mba'eve.
15. Nde katu che Jára, Tupã reporombyasy katúva ha nde py'a porãva, nde pochy kuaa'ỹva ha reporohayhu etéva, ha avavépe neremboykéi.
16. Ema'ẽ che rehe ha che poriahurereko, che renohẽ jejopy vaígui ha che mombarete.
17. Ehechauka chéve ne py'a porãha che ndive, upéicha ramo umi che rayhu'ỹva opytáne otĩ, ohechávo nde che pytyvõ ha che mbovy'aha, Tupã.
17. Jeiko porãnte ohayhúva, upéi opa tekotevẽme, karu guasu ha kaguýnte oipotáva ndoguereko mo'ãi mba'eve.
18. Heko añáva oñeme'ẽta heko jojáva rendaguépe, ijapeguy peguáva katu, ijoheipyrévare.
1. “Che pehẽngue ha che ru kuéra, pehendu ko ha'éva che jehe.”
2. Ohendúvo oñe'ẽha chupe kuéra hebréo ñe'ẽme okirirĩve hikuái. Pablo he'ive:
3. “Che niko Israelgua, aikove ypy vaekue Társope, Cilíciape, opáichavo akakuaa ko'a Jerusalénpe, ha che mbo'ehára vaekue Gamaliel, che mbo'e vaekue ñande ru kuéra ypykue rembiapoukapy he'iháicha. Añeha'ãmbaite vaekue aiko Tupã rapére che py'aite guive, opa peẽ pejapoháicha gueteri ko'agãite peve.
4. Ymave apu'ã ñarõ eterei vaekue umi Tape Pyahu oipykúivare, aipokua ha aipykua ha amoinge koty ypytũme, taha'e kuimba'e térã kuña.
5. Pa'i kuéra ruvicha ha opa myakãhára oikuaa porã kóva. Ha'e kuéra ome'ẽ vaekue chéve kuatiañe'ẽ ñane pehẽngue kuéra Israelgua Damasco guávape guarã, ha aha upépe ahekávo umi Jesús reroviahápe ha arúvo Jerusalénpe oñenupã haguã.”
6. Ha ahávo che rape rupi, Damasco ypýpema, asaje pyte rupi, peteĩ mba'e rendy ne mbaretéva oúva yvágagui, omimbipa sapy'a che jerekuévo,
7. ha ha'a yvýre. Ahendu peteĩ he'íva chéve: ‘Saulo, Saulo, mba'ére piko reñemoĩ che rehe?’
8. Aporandu: ‘Máva piko nde, che Jára?’ Ha pe oñe'ẽva he'i chéve: ‘Che hína Jesús Nazaretgua upe nde reñemoĩha.’
9. Umi ohóva che ndive ohecha pe mba'e rendy ha nohendúi upe chéve oñe'ẽvape.
10. Che aporandu: ‘Mba'épa ajapo vaerã che Jára?’ Ha Ñandejára he'i chéve: ‘Epu'ã ha tereho Damasco peve. Upépe oje'éta ndéve opa rejapo vaerã.’
11. Upe tesape rendy che reja ahecha'ỹre ha upévare che irũ nguéra che reraha che pógui Damasco peve.
12. Upépe oĩ vaekue peteĩ karai hérava Ananías, imarangatúva ha ojapóva hekópe Moisés rembiapoukapy. Opa Israelguáva oikóva Damáscope oñe'ẽ porã hese.
13. Ananías ou che rendápe ha oguahẽvo he'i chéve: ‘Che pehẽngue Saulo, terehecha jey.’ Upévo ahecha jey ha ahecháma chupe.
14. Upéi he'i: “Tupã ñande ru ypykue Jára nde poravo reikuaa haguã hembipota, ha rehecha haguã imarangatúvape ha rehendu haguã iñe'ẽ ijurúgui voi.
15. Nde niko reñe'ẽta hese opa yvypórape ha remombe'úta opa rehecha ha rehendu vaekue.
16. Ha ko'ágã ani reha'arõve. Epu'ã, eñemongaraika ha eñemopotĩ*f** ne angaipágui, rehenóivo Ñandejára réra.”
17. Aju jeývo Jerusalénpe aha Tupaópe añembo'évo, ha areko peteĩ jechauka.
18. Ahecha Ñandejárape he'íva chéve: ‘Esẽ pya'e ko'a Jerusaléngui, ndoikuaase mo'ãigui hikuái mba'eve upe che rehe erévagui.’
19. Che ha'e chupe: ‘Che Jára, ha'e kuéra oikuaa porã che aha hague opa judío kuéra tupaoha rupi ha araha hague koty ypytũme opa umi nde rehe ojeroviávape ha ainupã hague chupe kuéra,
20. ha ojukárõ guare hikuái ne rembiguái Esteban, nde rehehápe oñe'ẽ vaekuépe, che voi aime hague upépe, ha'évo iporãha ojejuka, ha añangareko hague umi ijukahare aóre.’
21. Ñandejára katu he'i chéve: ‘Tereho katu, romondóta umi tetã mombyry guápe.’”
22. Upe peve ohendu hikuái chupe, ha upe rire oñepyrũ osapukái joa: “Upe kuimba'e omano vaerã! Ehapo'o chupe ko yvy árigui.”
23. Osapukái hatãve hikuái ohóvo, oityvyro ijao kuéra ha omombo yvy tĩmbo yvytúre.
24. Upémarõ pe mburuvicha omoingeka Páblope ñorãirõhára rógape, ha he'i toñenupã, omombe'u haguã mba'érepa oñepu'ã hese.
25. Ha ojepokua rire oñenupã haguã, Pablo he'i upépe oĩva ñorãirõhára ruvichápe: —Peẽ piko ikatu peinupã peteĩ Romaguávape, ha hi'arive pembojovake'ỹre chupe?
26. Ohendúvo upéva, pe mburuvicha oho omombe'u huvichápe he'ívo chupe: —Ema'ẽke upe rejapótavare, ko kuimba'e niko Romagua hína.
27. Upérõ pe mburuvicha oñemboja Páblore ha oporandu chupe: —Añete piko nde Romaguáva? Ha Pablo he'i chupe: —Upéicha.
28. Pe mburuvicha he'i chupe: —Che heta ahepyme'ẽ vaekue aiko haguã Romaguávarõ. Pablo katu he'i chupe: —Che ha'e aikove ypy guive voi.
29. Upémarõ umi oinupã mo'ã vaekue, oheja chupe. Ha upe mburuvicha voi, ohecha kuaávo Romaguaha, okyhyje oipokua haguére.
30. Upe ára ambuépe, pe mburuvicha oikuaa porãségui, mba'épa pe ombojáva Israelguáva Pablo rehe, ojora chupe isãgui ha ombyatyka pa'i ruvicha kuéra ha opa umi mbojovakehára atyguávape. Upéi oguenohẽ Páblope ha omoĩ henondépe kuéra.
Guarani Bible 1996
Guarani DC Bible Sociedad Bíblica Paraguaya, 1996