6. “Oje'e niko pe rupi, ha Guésem voi he'i chéve, nde ha nde rapicha Israelgua pepu'ãseha mburuvicha guasu Artajerjes rehe ha upévare pemopu'ãha korapy Jerusalén jere rehegua. Oje'e avei pe rupi ndetaha aipo mburuvicha guasu,
12. Ahechakuaa pe he'íva chéve ndouiha Tupãgui. Sambalat ha Tobías ombopo pegua ra'e chupe,
13. che mongyhyje haguã. Aha rire aike tupaópe, che rembiapo vai mo'ã ha upéva oiporúta che rehe hikuái che moĩ vai haguã maymáva renondépe.
14. “Tupã che Jára, ne mandu'áke pe Sambalat ha Tobías ojapo vaekuére. Aníke nde resarái avei kuña maranduhára*f** Noadíasgui ha umi ambue maranduhára kuéra che mongyhyjese vaekuégui.”
15. Pe mes hérava Elul, 25 arahápe ojapo 52 ára roñepyrũ hague romopu'ã ore korapy jere, ha upéva pe árape rojapopa. Ohechávo kóva umi ore rayhu'ỹva ha umi oikóva ore jere rupi opyta ijurujaipa. Ohechakuaa Tupã rupi rojapo hague umi mba'e.
16. Umíva umi árape Tobías ha heta karai kuéra Judagua, py'ỹi oguerahauka ojupe kuatia.
17. Heta oĩ Israelgua he'íva Tobíaspe ha'e kuéra oñemoĩha ijykére.
18. Tobías niko omenda vaekue Secanías rajýre, ha Tobías ra'y, Johanán omenda vaekue Mesulam rajýre. Secanías vaekue Ára ra'y, Mesulam katu Berequías ra'y.
19. Che rovake oñe'ẽ porã hikuái Tobías rehe ha opa mba'e che ha'éva ojekuaauka chupe. Ha'e katu opa árape ogueruka chéve kuatia che mongyhyjeségui.
1. Jerusalén jere rehegua korapy oñemopu'ãmba rire ha oñemoĩka rire okẽ nguéra, che amoĩ umi karai oipe'a ha omboty vaerã okẽ. Aiporavo avei umi opurahéitava ha levíta*f** kuérape.
2. Jerusalénpe katu amoĩ mburuvicha ramo che ryke'y Hanánipe, ha ñorãirõhára kuéra ruvicha ramo amoĩ Hananíaspe. Ko Hananías peteĩ kuimba'e jeroviaha vaekue, ha peichagua kuimba'e Tupãme omomba'éva ndahetái.
28. Oñembopy'a peteĩvo hikuái ore mondóvo Itáliape, omoĩ Pablo ha ambue kuéra ipokuapýva peteĩ mburuvicha Julio hérava pópe, ha iñorãirõhára kuéra aty héra Roma ruvicha guasu aty.
2. Upe ára ambuépe roguahẽ Sidón táva, várko oñembojahápe. Upépe Julio imba'e porã Pablo ndive ha oheja chupe oho iñirũ nguéra rechávo, ha ha'e kuéra oñangarekóvo hese.
4. Rohasa Cilicia ha Panfilia rembe'y rupi ha roguahẽ Mira, Licia pegua távape.
5. Pe mburuvicha ojuhu upépe peteĩ várko Alejandriagua ohóva Itáliape ha ore mbohasa upévape roho haguã.
6. Heta ára aja roho mbegue ha hasypeve roguahẽ Cnido renondépe. Oipeju vaígui gueteri pe yvytu rohasa Salmoná renondépe, rombojerévo Creta, yvy yguasu mbyte pegua,
13. Ha upe riremínte peteĩ yvytu pochy yvatévo kuarahy resẽ guioguáva, ondyry pe mbayrúre.
14. Ha oñepyrũ oguerotyryry. Ndaikatúigui romoma'ẽ ore várko pe yvytúre, roheja mante ore reraha.
15. Rohasa peteĩ yvy michĩ y mbytepeguáva, Cauda hérava rapykue rupi, upe yvytu naimbareteihápe, ha hasy peve rohupi upe kanóa rojupi haguãme ro'yguýrõ guarã.
16. Ohupi rire, oiporu hikuái tukumbo omyatã haguã pe várko. Upéi, okyhyjégui opa'ãrõ guarã upe yvyku'ity Sirte héravape, oity hikuái várko mombytaha vevýi ha oheja yvytu ogueraha chupe kuéra.
17. Upe ára ambuépe upe ára ipochyve, ha upévare oñepyrũ hikuái oity yguasúpe umi mba'e pohýi várko pegua,
18. ha upe ára mbohapyhápe ipo teépe omombopa avei umi várko sã nguéra.
19. Heta ára ndorohechavéi kuarahy térã mbyja kuéra, ha ndopírigui pe yvytu ratã ore nupãva, noroha'arõ véima rosẽne haguã ore rekove.
20. Arémagui ndorokaruvéi hague, Pablo oñembo'y mbytépe kuéra ha he'i: —Karai kuéra, iporãve vaerã mo'ã che rendu ha nañasẽi rire Crétagui ani haguã ojehu ñandéve ko'ã mba'e.
21. Opáichavo, ani pejepy'apy. Avave peẽ kuérava nomano mo'ãi, oñehundítarõ jepe ko várko.
22. Ko pyharépe ojechauka kuri chéve peteĩ Tupã che Jára, che ambyajéva, remimbou,*f**
23. ha he'i chéve: ‘Ani rekyhyje Pablo, reho vaerã niko Romagua mburuvicha pavẽ rendápe, ha nde rehehápe Tupã ndoheja mo'ãi omano avave ko várkope ne ndive oĩva.’