Biblia en un año Jasypokõi 3 1:1-171. Salomón, David ra'y, oguapy mbarete Israel sãmbyhyhárõ, Tupã oipytyvõ ha ombotuicha eterei rupi chupe.2. Ohenói opa Israelgua, batallon ha compañía ruvicha, karai guasu kuéra, ha ogagua ruvicha kuérape,3. ha opa umi ijaty vaekue ndive oho tupaópe oĩva Gabaónpe. Upépe oĩ pe Jotopa Róga Moisés, Tupã rembiguái, ojapo vaekue yvy ojeiko'ỹháme.4. David katu ogueraha vaekue Tupã karameguã Quiriat-Jearim guive ha omohenda peteĩ óga vakapípe ombosako'i vaekue chupe Jerusalénpe.5. Pe altar vrónse ojapo vaekue Besalel, Urí ra'y ha Hur remineno, oĩ avei Gabaónpe, Jotopa Róga renondépe. Salomón ha opa Israelgua oho upépe oporandu*f** haguã Tupãme.6. Salomón ojupi pe altar vrónsepe, oĩva Jotopa Róga renondépe, ha oikuave'ẽ 1.000 mymbahapy*f** hi'ári.7. Upe pyharépe voi Tupã ojechauka Salomónpe ha he'i chupe: —Ejerure reipotáva ha ame'ẽta ndéve.8. Salomón he'i Tupãme: —Nde py'a porãite vaekue niko che ru David ndive, ha upéi che moĩ chéve aisãmbyhy haguã hendaguépe.9. Ko'ágã Tupã che Jára, toiko ne ñe'ẽ reme'ẽ vaekue che ru Davídpe. Nde che moĩ ko tetã sãmbyhyhárõ, ha che retãgua yvyku'i ra'ỹicha heta eterei.10. Eme'ẽ chéve mba'e kuaa ha arandu aisãmbyhy haguã ko ne retã tuichaite11. Tupã he'i Salomónpe: —Rejerurégui péicha ha nderejeruréi mba'eta, térã mba'e rereko, térã terakuã guasu, térã omano haguã nde rehe ija'e'ỹva, térã reikove puku haguã, ha umíva rendaguépe rejerure mba'e kuaa ha arandu reisãmbyhy haguã che retã guápe, romoĩ haguére huvicha guasúrõ,12. upévare ame'ẽ ndéve mba'e kuaa ha arandu ha ame'ẽta avei ndéve mba'eta, mba'e rereko, terakuã guasu, oguereko'ỹ haguéicha avaveichagua mburuvicha guasu ne mboyve guare ha peichagua ndoguereko mo'ãiva avave nde riregua.13. Upe rire Salomón ojevy Jerusalénpe upe Jotopa Róga Gabaónpe oĩvagui, ha Jerusaléngui oisãmbyhy Israel guápe.14. Salomón ombyaty kárro ha kavaju kuéra. Oguereko 1.400 kárro ha 12.000 kavaju, ha umívagui oĩ oguerahaukáva umi távape oñeñongatuhápe kárro kuéra ha oĩ ohejaukáva Jerusalénpe oiporu haguã mburuvicha guasu rembiguái kuéra.15. Ha'e rupi, pláta ha óro ytýicha heta Jerusalénpe, ha umi kuri'y heta, hetaháicha ígo ka'aguy umi ñúre.16. Salomón kavaju kuéra ou Musri ha Cilicia héravagui. Umi ñemuhára Salomón róga pegua ojogua upépe.17. Peteĩ kárro ojererúva Egíptogui ojejogua 600 pláta pehẽnguére ha peteĩ kavaju 150 rehe. Mburuvicha guasu kuéra hitíta ha sírio ojogua joa Salomón ñemuhára kuéragui upéva pe hepýre. 2:1-181. Upevarã omoĩ 70.000 kuimba'e mba'e pohýi rerahaharã ha 80.000 ita kytĩharã omba'apo haguã yvytýpe; ha 3.600 uru omomba'apo vaerã chupe kuéra.2. Upéi Salomón he'ika Tiro ruvicha guasúpe hérava Hiram: “Ejapo che ndive rejapo haguéicha che ru David ndive, reruka ramo guare chupe kuri'y ojogapo haguã.3. Amopu'ãta hogarã Tupã che Járape, chupe ojehapýta upépe insiénso, oñemoĩta mbuja kuave'ẽmby ojoysýire, oñekuave'ẽta mymbahapy*f** pyhareve ha ka'aru, pytu'uha árape, jasy pyahu arete ha umi ambue arete jave, Tupã ore Jára rérape ojejapóva jepi Israélpe.4. Pe tupao che ajapótava tuicháta hína, Tupã ore Jára niko tuichave opa tupã nguéragui.5. Ndaipóri jepéko avave ikatu vaerã omopu'ã chupe itupaorã ku yvága ha pe yvága ijyvatevéva jepe michĩva chupe guarã. Ha máva piko che amopu'ã haguã chupe itupaorã, ndaha'éirõ jepe ahapy haguãnte chupe aysy ryakuã porã?6. Upévare aipota rembou chéve peteĩ ikatupyrýva omba'apo haguã óro, pláta, vrónse, fiérro, avei poyvi hovy, pytã ha hovyũvare. Tojapo kuaa avei mba'e ra'ãnga omba'apóvo umi imba'e kuaáva ko'apegua ndive, che ru David omoĩ vaekue ko tembiapópe.7. Eruka avei chéve yvyty Líbanogui kuri'y, kuri'y ha tajy, aikuaa niko ne rembiguái kuéra oikytĩ kuaaha yvyra Líbano. Che rembiguái kuéra oipytyvõta ne mba'évape,8. ombyaty haguã chéve heta yvyra; pe tupao ajapótava niko tekotevẽ tuicha ha iporã eterei.9. Che katu arahaukáta nde yvyra kytĩha kuérape hembi'urã 4.400.000 kílo trígo ha avei umíva umi kílo seváda; heseve 440.000 lítro kaguy ha umíva umi lítro ñandyry.”10. Upérõ Hiram, Tiro ruvicha guasu, omondo ikuatia Salomónpe, he'ihápe chupe: “Ñandejára ne moĩ Israelgua ruvicha guasúrõ, ohayhúgui hetãme.”11. Upéi he'i: “Toñemomba'e guasu Tupã Israel Jára, ojapo vaekue yvy ha yvága, ome'ẽ haguére mburuvicha guasu Davídpe peteĩ ta'ýra iñarandu, imba'e kuaa ha iñakã guapy etéva omopu'ãtava tupao Ñandejárape ha peteĩ óga guasu ijupe guarã!12. Upévare amondo ndéve peteĩ kuimba'e iñakã porã ha ikatupyrýva opa mba'e apópe, hérava Hiram.13. Ha'e, peteĩ kuña Dan ñemoñaregua memby, itúva katu Tirogua. Omba'apo kuaa ko'ã mba'ére: óro, pláta, vrónse, fiérro, ita, yvyra, poyvi hovy ha hovyũ, líno ha pytã, opaichagua ta'ãnga jehaípe; ojapo kuaa avei opa mba'e ojejeruréva chupe omba'apóvo umi imba'e kuaáva ndive ha umi mba'e apohára ndive oguereko vaekue pe karai guasu ete nde ru David amyrỹi.14. Upévare karai, eruka katu ne mba'apoha kuérape upe trígo, seváda, kaguy ha ñandyry reikuave'ẽva.15. Upe aja, ore roikytĩta yvyty Líbanope opa pe yvyra reikotevẽtava ha rogueraháta ndéve y rupi táva Jope peve. Upégui nde rerahaukáta Jerusalénpe.”16. Upéi Salomón oipapauka mombyrygua kuéra oikóva Israélpe. Upéva mboyve itúva David oipapauka vaekue Israelgua. Ojejuhu oĩha Israélpe 153.600 mombyrygua.17. Umívagui omoĩ 70.000 omba'e reroja haguã, 80.000 oikytĩ haguã ita yvytýpe ha 3.600 uru ramo, omomba'apo haguã chupe kuéra.18. Há Tupã! Umi nde rehe ojerovia'ỹva oike ne retãme, nde tupao marangatu omongy'a, Jerusalén oitypa ha yty atýra oheja. 79:1-41. Ne rembiguái kuéra re'õngue yryvu rembi'urã oheja hikuái, ha umi nde rehe ojeroviáva ro'okue tymba ñarõme ho'u haguã.2. Huguykue ýicha oñohẽ hikuái Jerusalén jerére, Ha mávapa umi te'õngue oñotỹta?3. Umi ore jere rupi oikóva oñembohory ore rehe. Ojepukapa niko ore rehe opa rupi.4. Mburuvicha guasu, oporombojovakeha guive, ima'ẽmente ohecha kuaa ivaíva. 20:8-98. Máva piko he'i kuaa: “che py'a amopotĩ che, che angaipágui che potĩ”?9. Apóstol ha oñopehẽngue Jesús reroviaha kuéra oĩva Judéape oikuaa Israelgua'ỹva avei oguerohoryha Ñandejára Ñe'ẽ.Hechos 11:1-301. Pedro ou jeývo Jerusalénpe katu, oĩ Israelgua Jesús reroviaha oñe'ẽ vaíva hese.2. Oporandu hikuái chupe: —Mba'ére piko reho Israelgua'ỹva rendápe ha rekaru hendive kuéra?3. Pedro omombe'upa chupe kuéra iñepyrũha guive ojehu vaekue. He'i chupe kuéra:4. —Aime hína táva Jópepe, ha añembo'e aja areko peteĩ jechauka: Ahecha peteĩ savana guasu joguaha, oñeñapytĩva irundy ijapýgui oguejy ramo yvágagui che aimeha peve.5. Ama'ẽ porã ahecha haguã pe oĩva pype ha ahecha tymba ipy irundýva ha tymba saite, hyére otyryrýva ha guyra.6. Ha peteĩ oñe'ẽva he'i chéve: ‘Pedro, epu'ã ejuka ha he'u.’7. Ha'e chupe: ‘Nahániri, che Jára, araka'eve ndoikéiva che jurúpe mba'eve Tupãme oñemboyke'ỹva, térã ipotĩ'ỹva.*f**8. Upérõ pe oñe'ẽva yvágagui oñe'ẽ jey chéve he'ívo: ‘Pe Tupã omopotĩ vaekuére ani ere Tupãme oñemboyke'ỹha.’9. Kóva ojehu mbohapy jey ha upéi opa mba'e ojehupi jey yvágape.10. Upérõ mbohapy kuimba'e oñemboúva Cesaréagui che píari, oguahẽ upe óga roimeháme.11. Espíritu he'i chéve aha haguã hendive kuéra kyhyje'ỹre. Ha oho avei che ndive 6 Jesús reroviaha ñane pehẽnguéva. Opavave roike peteĩ kuimba'e rógape,12. omombe'úva oréve ohecha hague hógape Tupã remimboúpe,*f** ñembo'yhápe he'íva chupe: ‘Emondo ne rembijokuáiva táva Jópepe, ohenói haguã Simónpe, ojekuaáva avei Pedro ramo.13. Ha'e he'íta ndéve mba'éichapa ikatúta reñepysyrõ nde ha nde rogagua.14. Añepyrũvo añe'ẽ chupe kuéra, Espíritu Santo ou hi'ári kuéra ou haguéicha ñande ári iñepyrũháme.15. Upérõ che mandu'a upe he'i vaekuére Ñandejára: ‘Añete, Juan oporomongarai vaekue ýpe, peẽ katu peñemongaraíta Espíritu Sántope.’16. Tupã ome'ẽ ramo avei chupe kuéra upe ome'ẽ vaekue ñandéve, jajerovia vaekuére Ñandejára Jesucrístore, máva piko che ajokose haguã Tupãme?17. Oñopehẽnguéva Jerusalengua ohendu rire ko'ã mba'e, okirirĩ ha omomba'e guasu Tupãme he'ívo: —Israelgua'ỹvape avei niko Tupã ome'ẽ ra'e ija haguã chupe kuéra ojevývo Tupã gotyo, ikatu haguã ohupyty jeikove opa'ỹva!18. Omano rire Esteban, oñepyrũ upe ñepu'ã umi Jesús reroviahare, ha upévare okañy hikuái Fenicia, Chipre ha Antioquíape. Upe rupi omyerakuã hikuái umi Israelguávape upe marandu porã ha umi Israelgua'ỹvape katu nahániri.19. Opáichavo, oĩ Jesús reroviaha Chipre ha Cirenegua oguahẽva Antioquíape ha oñe'ẽ avei umi Israelgua'ỹvape, omyerakuãvo upe marandu porã Ñandejára Jesús rehegua.20. Ñandejára pokatu oĩ hendive kuéra, ha upéicha rupi heta umi ojehejáva ijerovia yma guarégui ha oguerovia Ñandejárape.21. Iglésia Jerusalén pegua oikuaávo upéva, omondo Bernabépe Antioquíape.22. Oguahẽvo Antioquíape Bernabé ohecha mba'éichapa Tupã ohovasa ra'e chupe kuéra, ha ovy'a eterei. He'i chupe kuéra oñembopy'a peteĩ haguã ipy'aite guive Ñandejára ndive.23. Bernabé vaekue kuimba'e marangatu henyhẽva Espíritu Sántogui ha jeroviágui. Ha upéicha rupi heta umi ojerovia vaekue Ñandejárare.24. Upéi Bernabé oho Társope Saulo píari,25. ha ojuhu rire chupe, ogueraha Antioquíape. Upépe opyta ha oñembyaty hikuái upepegua iglésia ndive peteĩ áño pukukue, ombo'évo hetápe. Antioquíape oñepyrũ vaekue oñembohéra “cristiáno”, umi Cristo rehe ojeroviávape.26. Umíva umi árape mbovymi maranduhára*f** oho Jerusaléngui Antioquíape.27. Ha peteĩ ha'e kuérava, Agabo hérava, oñembo'y ha Espíritu Santo oikuaauka rupi chupe, omomarandu outaha ñembyahýi guasu opa rupi yvy jerekuévo, ha upéva ojehu Claudio ramo guare Roma ruvicha guasu.28. Upérõ umi Jesús reroviaha Antioquiagua oñembopy'a peteĩ oguerahauka haguã oguerekóvagui umi Judea guápe, peteĩ-teĩ ikatumiháicha.29. Upéicha ojapo hikuái, ha Bernabé ha Saulo rupi, oguerahauka hikuái ipytyvõ*f** Jesús reroviaha kuérape Judea guápe. Guarani Bible 1996 Guarani DC Bible © Sociedad Bíblica Paraguaya, 1996