7. Asuero oĩ rire mburuvicha guasúrõ 12 áño, upe mes peteĩha hérava Nisánpe, Amán oity po'a, upéva hína “Pur”, oikuaa haguã araka'épa ojapóta upe oguerekóva iñakãme. Ha ho'a chupe upe 12 arahápe upe mes 12pe hérava Adar.
8. Oho Amán ha he'i Asuérope: —Opa ko ne retã pýre oĩ kuña ha kuimba'e ambue tetãgua heko ambuéva. Hi'ári, ha'e kuéra ndoikói nde reipotaháicha. Naiporãi ko'ãva oiko ne retãme.
9. Upévare, emoĩ kuatiáre ne ñe'ẽ ko'ãva ojejukapa haguã, ha toñemoherakuã opa rupi. Che ame'ẽta ndéve upéi, 330.000 kílo pláta ne mba'erã.
10. Upévo Asuero ohekýi ikuãirũ, héra oguerekóva ha ome'ẽ Amánpe, upe judío kuérare ija'e'ỹva,
11. ha he'i chupe: —Topytapánte ndéve upe nde pláta. Umi judío kuérare katu rejaposéva rejapo kuaa.
12. Upe mes peteĩme hérava Nisán, 13 arahápe oñehenoika Asuero rendápe umi iñe'ẽ kuatiápe omoĩva. Ha Amán he'íva oñemoĩ kuatiápe ha oñemondo opa mburuvicha kuérape oikóva opa umi tetãme oĩva Asuero po guýpe. Upe kuatia oĩ upe tetã ohotaha ñe'ẽme ha mburuvicha Asuero réra reheve oñemondo.
13. Kóicha he'i upe kuatia: “Mburuvicha guasu Artajerjes oikuaauka kóicha mayma mburuvicha kuérape oĩva ko tetãme ojepysóva tetã Índia guive Etiopía peve ha oñemboja'óva 127 hendápe: ‘Che hína heta tetã ruvicha ha opa ko yvy oĩ che po guýpe. Upéicha ramo jepe ndaha'éi añemoha'enteséva ha aiko mbaretépe. Añeha'ã uvei aisambyhy ko tetã py'a porãme ikatu haguáicha mayma oikóva che po guýpe ko tetã tuichakuére oiko py'a guapýpe ha kyhyje'ỹme. Upéva ningo maymáva oipota. ‘Aporandu rire umi he'ívape chéve upe ajapo vaerã ikatu haguã jaiko py'a guapýpe, Amán he'i chéve upe ajapo vaerã. Amán niko opavave apytégui upe iñakã porãvéva, opa árape ipy'a porãva ha heko jeroviaha hína. Upéva rehe voi, che rire ha'e oĩ. Amán he'i chéve opa tetã rupi ko yvy apére oĩha peteĩ tetãgua ojogueraha'ỹva avave ndive. Ha'e kuéra oikoháicha ndaipóri avave ha ndojapói voi upe mburuvicha guasu oipotáva ojejapo. Upéicha rupi añeha'ã ramo jepe ko ñane retã amboguata porã, chugui kuéra ndaikatúi. Ko'ã tetãgua añónte umi oñemoĩva opavave rehe ha ndojehe'ái avave ndive. Ha'e kuéra oikoháicha avave ndoikói. Ha ndojapói rupi umi mba'e che aipotáva, ivaívante ojapo ha upéicha rupi ko ñane retã oho vai. Upéva rehe aipota kóva ko áñope upe 14 arahápe upe 12 mes hápe, hérava Adár, ojejuka hembireko ha imitã nguérape reheve opa umi kuimba'e réra Amán omoĩva kuatia rehe. Upéicha peteĩ árape ojejukapáne opa umi oñemoĩva opavave rehe opa árape. Ha ikatúta upe rire amboguata ko ñane retã py'a guapýpe. Amán hína upe orekóva ipópe opa mba'e che retã rehegua ha ha'e hína chéve guarã che ru rangue ramo.’ ” Ha kuatia kuéra rerahaha opa rupi omoguahẽ ko kuatia oje'ehápe ojejukapa vaerãha opa judío kuéra, mitã térã tuja, kuña térã kuimba'e ha ojepe'a vaerãha chugui kuéra opa mba'e oguerekóva. Kóicha ojejapo vaerã upe mes hérava Adárpe, 13 arahápe.
14. Kóva ko kuatiágui oiko léi ha oñemoherakuã upe tetã pýre maymáva oñembosako'i haguã.
15. Asuero pya'e omondo kuatia kuéra rerahaha ha ko léi oñehenduka Súsape. Sarambi nde'áva ningo oiko upépe. Asuero ha Amán katu oguapy okaru.
1. Mardoqueo ohendúvo upe ojehúva, omondoro ijao ohechauka haguã oñembyasyha, oñemonde ao vosakuépe ha opoi iñakã ári tanimbu. Upéicha osẽ oguata upe okáre, oguerosapukái iñembyasy.
3. Ha opa upe tetã pýre, oguahẽháme Asuero ñe'ẽ, jahe'o mante oñehendu judío kuéra apytépe. Ko'ãva hasẽ ha ndo'uvéi mba'eve ha heta oĩ oñemondéva ao vosakuépe ha tanimbu apytépe oñenóva.
14. Ko'ágã rekirirĩ ramo ha nderejapói ramo mba'eve, yvága ore pytyvõne. Nde ha nde ru rogagua katu peñehundipáne. Moõ piko jaikuaa; oime vaerã ningo reime reimeháme, Asuero rembireko ramo, reipytyvõ haguã ne retã guápe upéicha jave”.
15. Ester he'ika Mardoquéope:
16. “Tereho embyaty opa judío kuéra táva Súsape. Upépe peĩta mbohapy ára aja ha ndape'u mo'ãi mba'eve ára ha pyhare. Che ha che rembiguái kuéra avei ndoro'u mo'ãi mba'eve. Ágã upéi añembojáne mburuvicha guasu rendápe, jepe léipe he'i ndajapói vaerãha upéicha. Ajejukáta ramo upéicha ajapo haguére, tajejuka”.
17. Mardoqueo oho ojapo Ester he'ika haguéicha chupe. Ha imandu'ávo opa Tupã rembiapokue rehe kóicha oñembo'e: Che Jára, mburuvicha guasu mbarete, nde po guýpe niko oĩ opa mba'e. Ndaipóri chéne oñemoĩva nde rehe*xn* Israel guápe renohẽse ramo upe jejopy vaígui. Yvy ha yvága niko ne rembiapokue*xo* ha opa mba'e rechapyrã yvy apére oĩva. Nde niko opa mba'e Jára ha ndaipóri nde rehe ipu'akáva. Mba'evete nokañýi nde hegui ha reikuaa porã che Jára, ndaha'éi añemochenteségui, térã añembotuichaségui, nañesúi hague Amán renondépe. Reikuaa porã, Israel rehehápe, ipy jepe ajayvýne ahetũ haguã. Kóicha ajapo ani haguátei amomba'eve kuimba'épe Tupãgui. Kuimba'e renondépe nañesũi chéne, Tupã renondépe añónte ajapóne. Ko'ã mba'e ndajapói añembotuichaségui.*xp* Tupã ore Jára, ore ruvicha guasu, Abraham Tupã,*xr* ani rejahéi ne retã rehe. Cháke umi ore rayhu'ỹva ore rundiséma, oréve, ymaite guive ne mba'e teéva. Ani reñembyesarái ore hegui, ne mba'e teerã niko ore renohẽ vaekue Egíptogui.*xs* Ehendu che ñembo'e, nde py'a porã kena umi ne mba'e teéva ndive. Ore mba'e mbyasy rendaguépe eme'ẽ oréve vy'a, rogueropurahéi haguã nde réra, ore Jára. Ani ejuru joko umi ne momba'e guasusévape. Upe aja, mayma Israelgua oñembo'e Tupãme ohecha kuaágui hikuái oñehunditaha. Ester avei py'a pohýi reheve oñembo'e Ñande Járape. Oipe'a ijehegui opa ijao jegua ha oñemonde ao vosakuépe; omoĩ rangue ijehe mba'e ryakuã porã opoi iñakã ári yvy ha tanimbu. Hete porãite asy ombojeguapámiva, heta oinupã ha opoi iñakã raguégui ha oiko iñakã chara. Kóicha upéi oñembo'e Tupã Israel Járape: Che Jára, ore ruvicha, ndeichagua niko ndaipóri.*xt* Eju che pytyvõ, che año ajejuhu Ndénte upe ikatúva che pytyvõ ha vaípe ajejuhu. Che rógape che mitã guive ahendúva, nde reiporavo hague Israel opa tetã nguéra apytégui; ha ore ru kuéra ypykuépe opavave apytégui, ne mba'e teerã, ore Jára. Ha ere hagueichaite rejapo. Ore katu roja'yvere ne ndive ha nde ore reja ro'a ore rayhu'ỹva pópe, itupã nguéra romomba'e guasu haguére. Ore Jára ndé nde reko joja. Umi ore rayhu'ỹva katu nda ore guerekoséi tembiguáironte, ha itupã nguérape ome'ẽ iñe'ẽme, opáichavo ojokóvo ne ñe'ẽ ha ore rundívo, ore ne mba'évape; omboty haguã umi ne momba'éva juru, opa haguã nde tupao porãite nde altar.*f** Upéicha iktúne umi nde rehe ojeriova'ỹva omomba'e tupã gua'u ndaha'éiva mba'eve, ha peteĩ kuimba'e omoĩne huvicha guasu kuéra ramo. Ore Jára nde pu'aka kena ani reme'ẽ umi ndaha'éivape mba'eve. Ani oñembohory ore rehe avave. Ha mba'e vai ojejapose vaekue ore rehe, to'a umi ojapose vaekue ári, ha upe omoñepyrũ vaekue rehe ejahéi maymáva ohecha haguã. Ne mandu'a kena ore rehe ore Jára, ha eñeñanduka oréve ko rojejopy vai jave. Che mbopy'a guasu che Jára, nde hína tupã nguéra ruvicha guasu, ha opa mba'e Jára. Añembojávo upe jaguarete rendápe, emoĩ che jurúpe ñe'ẽ poravo pyre*xu* ha epoko ipy'a rehe, ojere haguã upe ore rayhu'ỹva rehe ha ohundi haguã chupe ha umi hendive oĩvape. Ani ore rejátei ro'a ipópe kuéra, eju che pytyvõ, che año niko ajejuhu. Máva rendápe piko añembojáta, ndaha'éi ramo ne rendápe? Nde reikuaa opa mba'e, reikuaa ndahecha ramoiha iñañáva rembiapo ha ndaikoseiha ambue tetãgua rembireko ramo. Nde niko reikuaa ajejopy vaiha, ndaikoséigui mburuvicha guasu rembirekórõ, ha namoĩséigui mba'e jegua che akãre asẽvo ajechauka. Che año jave namoĩriva, che mbojeguarúgui, trápo kuña mba'asy ruguy reheve che mbojeguaruháicha.*xv* Amán mesápe ndaguapýiva akaru haguã, ndahecha ramóiva karu guasu mburuvicha guasu ojapóva, ha nda'úiva vino oñekuave'ẽva tupã nguérape.*xy* Ndavy'áiva ajegueru guive ápe. Tupã, Abraham Jára, ndénteko upe che mbovy'áva. Nde Tupã, opa mba'e ári reiméva, ore rendu, ore rojejopy vaívape ha ani ore rejátei ro'a umi ore rayhu'ỹva pópe. Che hegui katu eipe'a opa kyhyje.
46. Hekove remombyky, ha ñemotĩ mante re'uka chupe.
47. Há che Jára! Araka'e peve piko rekañýta che hegui? Nde pochy piko hendýta che rehe tatáicha?
48. Há che Jára! Ne mandu'a kena mbykyha che rekove. Yvypóra ne rembiapokue ndoikove pukuiha.
7. Pe che japukue iporã ramo, Tupã reko joja omimbi tuichave haguã, mba'ére piko añembojovake angaipa apoháicha?
8. Upéicharõ, mba'eha piko ndojejapói ivaíva ou haguã iporãva? Upéva voi niko pe oje'éva che ambo'eha, che moherakuã vai haguã. Umi péicha he'ívape ou porã oñenupã.