Biblia en un año Jasyporundy 25 41:1-291. “Pekirirĩ che renondépe, tetã nguéra, yguasu mboypyrigua ha peñemokyre'ỹ! Peñemboja ha ñañemongeta, peju ñañombojovake.2. Máva piko pe omopu'ãva kuarahy resẽ guio upe kuimba'épe opavave rehe ipu'akáva ñorãirõme? Máva piko pe omoĩva ipópe tetã nguéra ha mburuvicha guasu kuérape ipo guýpe, ikyse pukúpe omyangu'i ha ihu'ýpe omboveve haguã ñana piru kuéicha chupe kuéra?3. Ha'e omuña chupe kuéra kyhyje'ỹre, nopyrũi ramo guáicha ko yvýre.4. Máva piko pe omongu'e ha ojapóva upéva? Máva piko pe ohenóiva ñemoñare kuérape iñepyrũha guive? Che, opa mba'e Jára hína, upe tenondegua ha tapykuegua.5. Yguasu mboypyrigua ohecha ha okyhyje, yvy mombyrygua oryryipa, oñembojáma, oguahẽma.”6. Ha'e kuéra oñopytyvõ ha he'i hikuái ojupe: “Néike!”7. Ta'ãnga mboykuha omokyre'ỹ mba'e jegua apohápe, ha martíllo poruha júnke mbotahápe, he'ívo: “Oja porã ojuehe!” Upéi pe ta'ãnga oñemombyta clávope ani haguã oku'e.8. Nde katu Israel, che rembiguái, Jacob che rembiporavo, Abraham che irũ tee ñemoñare.9. Roguenohẽ vaekue yvy apýra guive, rohenói umi mombyryvehágui ha ndéve ha'e vaekue: “Nde hína che rembiguái, che roiporavo ha noromboykéi.10. Ani rekyhyje, che aime ne ndive. Ani rejepy'apy, che hína ne Tupã. Che romokyre'ỹ ha roipytyvõ, che rojoko che pyapy mbaretépe.11. Oñemotĩta ha itĩndýta opytávo umi nde rehe ipochy vaekue, mba'eve'ỹrõ guáicha oguetéta umi nde rehe oñemoĩva.12. Rehekáta ha nderejuhu mo'ãvéi umi nde rehe oñemoĩsévape. Ha'éta mba'eve'ỹrõ guáicha, mba'evete asy voi, umi oñorãirõva ne ndive13. Che, Tupã nde Jára, roguerekógui che po akatúpe ha ha'e ndéve: “Ani rekyhyje, aju roipytyvõvo.”14. Israel, Jacob retã, ne michĩ ha ne kangy ramo jepe, ani rekyhyje, che roipytyvõ. Che, Tupã Israelgua Imarangatúva, upe roipe'áva ivaívagui.15. Ajapóta nde hegui mba'e ra'ỹi jykyiha, hãimbe jovái, ipyahu ha oñehãimbe'e porãva. Rejykýi ha remyangu'íta yvyty kuéra ha yvy pu'ã nguéra rehejáta kapi'i piru kuéicha.16. Repoíta yvytúre ha yvytu oguerovevéta, yvytu ratã omosarambíta. Upérõ revy'áta ipy'a porãgui Ñandejára, Tupã Israelgua Imarangatúva ha'éta nde jeroviaha.17. Imboriahu ha mba'eve oguereko'ỹva oiko y rekávo ha ndojuhúi. Ikũ avevopa ijyuhéigui. Che, opa mba'e Jára katu, hese añangarekóta, Che, Tupã Israel Jára, ndaheja mo'ãi chupe kuéra.18. Y ambosyrýta umi yvyty perõme ha yvueta umi ñu rupi amoĩta. Yvy ojeiko'ỹhágui ajapóta y renda ha yvy apekãgui anohẽta ysyry.19. Yvy ojeiko'ỹháme amoĩta kuri'y, jukeri ha olivoty, ha yvy perõme amoheñóita kuri'y opaichagua,20. ikatu haguã opavave ohecha ha oikuaa, hese oñamindu'u ha ipahápe ohecha kuaa, Che, opa mba'e Jára, upe Israelgua Imarangatúva, ajapo hague ko'ã mba'e che pokatúpe21. Ñandejára, Jacob ruvicha guasu, he'i: Peju mbojovakehápe, peñe'ẽ pende jehe.22. Peñemboja pemombe'u pe ojehútava, ha mba'épa he'ise pe ojehu vaekue. Pejemi torohendu. Pemombe'u pe ojehútava, roikuaa haguã mba'épepa opáta.23. Peje mba'épa oikóta upe rire, roikuaa haguã peẽha tupã. Pejapo pejaposéva, iporã térã ivaíva, ore mongyhyje haguã.24. Peẽ katu ndaha'éi voi mba'eve ha pene rembiapokue mba'eveténte avei! Ha umi pene momba'éva tekove jaheipy hína.25. Che amopu'ã chupe yvate gotyo guio, ha oúma, kuarahy resẽ guio ahenói chupe héra rupi. Tujúicha opyrũ, sãmbyhyhára kuérare opyrũháicha tujúre adóve apoha.26. Mávapa omomarandu ra'e kóva iñepyrũha guive ikatu haguã jaikuaa? Térã omombe'u ra'e yma guivéma, ja'e haguã: “Upéicha ko hína”? Avave peẽva nomombe'úi ha avave nohendúi peje ramo mba'eve.27. Che raẽvete ha'e Siónpe: “Ápe oĩ hikuái! Kóina ápe hína!” Ha amondo Jerusalénpe ñe'ẽ rerahaha.28. Ama'ẽ tupã nguéra apytépe ha ndaipóri avave oporombo'éva, ikatu haguã aporandu ha ahendu upe he'íva.29. Péina upépe hikuái! Ha'e kuéra ndaha'éi mba'eve, hembiapokue ndaha'éi mba'evete asy. Ta'ãnga nandi reínte hína umíva! 42:1-251. “Kóina ápe che rembiguái, che amo'ãva, che rembiporavo che mbovy'áva. Ipype amoĩ che espíritu ogueraha haguã teko joja opa tetãme.2. Ndosapukái mo'ãi, ndoporoja'o mo'ãi, nohenduka mo'ãi iñe'ẽ okaháre,3. nomopẽ mo'ãi takuapi ojepepýmava, nombogue mo'ãi tataindy hendy'ímava. Ojapóta hekoitépe upe heko jojáva.4. Ndopytu'u mo'ãi ha naikangy mo'ãi omoĩ meve yvy ári teko joja. Tetã mombyrygua ojapysakáta hemimbo'ére.5. Péicha he'i Tupã Ñandejára ojapo ha oipyso vaekue yvága, ojapo vaekue yvy ha opa mba'e chugui osẽva, omopytuhẽva opa yvypóra pype oikóvape:6. Che, nde Jára, rohenói ha rogueraha nde pógui, nde rupi amoĩ haguã teko joja. Che rohenói aipotágui rehechauka che ñe'ẽ me'ẽ yvypóra kuérape ha resape tetã nguérape.7. Rehesape'a haguã ohecha'ỹvape, renohẽ haguã jepokuahágui umi oikóvape iñapytĩmby ha koty ypytũgui umi pytũmbýpe oikóvape.8. Che, opa mba'e Jára. Upéva hína che réra, ha ndaheja mo'ãi che reko mimbipa avavéicha guápe, térã oñemomba'e guasu che rendaguépe ta'ãnga kuéra.9. Oikóma opa mba'e ha'e vaekue oikotaha, ha ko'ágã ha'e oikotaha mba'e ipyahúva. Ha'e peẽme ojehu mboyve.”10. Pepurahéi Ñandejárape purahéi pyahu, pepurahéi chupe mombyry-mbyryvégui, ta hyapu yguasu ha opa ipype oĩva, umi yguasu mboypyrupi oikóva.11. Tosapukái yvy ojeiko'ỹha ha itáva kuéra, umi ñu oikohápe Cedargua, topurahéi vy'águi umi Sélape oikóva, tohenduka iñe'ẽ yvyty ru'ã guive.12. Tojererohory Ñandejára, toñemomba'e yguasu mboypyrigua tetã nguérape.13. Ñandejára ondyry kuimba'e py'a guasúicha, ikyre'ỹ ñorãirõháraicha, osapukái ñorãirõrã, sapukái soro ohenduka, hese ija'e'ỹvare ojepoi kyhyje'ỹre.14. Ñandejára he'i: Are apyta kirirĩháme, akirirĩ ha ajejoko. Ko'ágã imembýta vaicha asapukái, che pyahẽ, che juku'a.15. Ahundíta yvyty ha opaichagua yvy pu'ã ha ambopirupáta hovyũva. Ysyrýgui ajapóta yvy ojeiko'ỹha, ha umi yno'õ ambohypáta.16. Tape oikuaa'ỹva rupi ohecha'ỹvape araháta, pytũgui ajapóta ára sakã henonderã ha itatýgui ajapóta chupe kuéra tape sỹi. Ko'ã mba'e ajapóta ha ndaheja mo'ãi ajapo'ỹre.17. Ha umi tupã gua'u rehe ojeroviáva, umi he'íva ta'ãngápe: ‘Peẽ hína ore tupã’, ñemotĩ reheve ohóta mombyry.18. Pehendu'ỹva, pehendu. Pehecha'ỹva pehecha.19. Ndaipóri ohecha'ỹva che rembiguáicha ha ndaipóri ohendu'ỹva che rembijokuái.20. Nde heta mba'e rehecha kuri rejesareko'ỹre, ha heta mba'érendu rejapysaka'ỹre.21. Tupã Ñandejára, oporope'áva ivaívagui ombotuicha hembiapoukapy hetãgua ombyaje haguã.22. Chugui kuéra oñemonda ha ojepe'a opa oguerekóva, ita kuápe oñemoingepa hikuái ha ojeguereko iñembotypy. Oñemondapa ha ndaipóri oipe'áva chupe kuéra mondahágui, oñemoperõ ha ndaipóri he'íva: “Peme'ẽ jeýke chupe kuéra”.23. Máva piko pende apytégui oikuaaséta ko'ã mba'e, ojapysakáta ha ojepy'apýta ko'ẽ ramo guarã rehe?24. Máva piko pe ohejáva oñemondapa Jacob ha Israel ho'a mondaha pópe? Ndaha'éipa hína Ñandejára jajapo haguére ivaíva, jajei haguére hapégui ha nañahenduséi hembiapoukapy?25. Ñandejára ohekuavo ñande rehe ipochy rendy, ha pe ñorãirõ hendýva ñande aho'i hatápe, ñande katu mba'eve ndajaikuaaséi. 109:26-3126. Tupã che Jára, che pytyvõ kena. Nde che rayhúgui che renohẽ jejopy vaígui.27. Toikuaa hikuái nde po oĩha ko'ã mba'épe, ndeha, ore Jára, upe rejapóva ko'ã mba'e.28. Nde che rovasáma guive, mba'evete chéve ha'e kuéra ojahéi ramo che rehe. Toñemotĩ opa umi che rayhu'ỹva, che katu tavy'a.29. Tĩndyhápe toiko umi che rehe oñe'ẽva, ñemotĩ toñuãmba chupe kuéra.30. Sapukái sorópe amomba'e guasúta Ñandejárape, maymáva apytépe chupe aropurahéita.31. Ha'éko oñemoĩ imboriahúva ykére ani haguã ojuka chupe umi oñemoĩva hese. 26:3-43. Kavajúpe, tukumbo, vúrrope tĩnguaha, ha itavývape ñenupã.4. Ani rembohovái itavývape, cháke rejoguáne chupe.Gálatas 3:1-291. Peẽ Galaciagua ñembotavy. Máva piko pene mbotavy ra'e ajeve ramo na pende ñe'ẽ rendúi añeteguáre. Rohechauka porã vaekue peẽme mba'echaitépa Jesucristo omano kurusúre.2. Aipotánte pembohovaimi chéve ko aporandúva: Oguahẽpa ra'e peẽme Tupã Espíritu tembiapoukapy rupi, térãpa pejerovia haguére pe marandu porãre?3. Pende tavy eterei piko ndapeikuaái haguã, peñepyrũ rire ramo Espíritu ndive peguahẽseha ko'ágã hu'ãme yvypóra rehegua reípe?4. Heta mba'e porã piko pehasa mba'everã? Aniche vaerã niko mba'everã!5. Tupã ome'ẽ ramo peẽme Ijespíritu ha ojapo mba'e hechapyrãva, mba'ére ojapo? Ndaha'éi pejapo haguére tembiapoukapy, perovia haguére pe marandu porã pehendu vaekuénte.6. Abraham oguerovia vaekue Tupãme, ha'e ohecha kuaa upéva ha oguereko vaekue chupe heko jojáva ramo.7. Aipórõ, peẽ peikuaa vaerã, Abraham ñemoñare teeha umi ogueroviáva.8. Ñandejára Ñe'ẽ, he'íma vaekue voi, umi judio'ỹva apytépe oĩtaha umi Tupã oguerekóva heko jojáva ramo ijerovia rupi. Ha omoguahẽ vaekue Abrahámpe ko marandu porã: “Opa tetã ojehovasáta nde rupi.”9. Aipórõ, umi Abrahámcha ogueroviáva ojehovasa avei.10. Umi ojeroviáva tembiapoukapýre oñehundíta. Ñandejára Ñe'ẽ he'ígui: “Oñehundíne umi ojapo'ỹva he'ihaichaite pe tembiapoukapýpe oĩva.”11. Aipórõ, hesakã porã avave ndojererekoiha heko jojáva ramo tembiapoukapy rupi. Ñandejára Ñe'ẽ niko he'i: “Heko jojáva oikovéne ijerovia rupi.”12. Pe tembiapoukapy niko naipyendái jeroviápe, he'i uvei: “Tembiapoukapy ojapóva hendaichaite, oikovéne hese.”13. Jesucristo ñande pe'a ani ñañehundi pe tembiapoukapy rupi, ha'e voi oñemoĩ oñehundi haguã ñane rendaguépe. Ñandejára Ñe'ẽ he'i: “Oñehundíne pe yvyráre osãingóva.”14. Upéva ojehu, pe jehovasa Tupã ome'ẽ vaekue Abrahámpe ohupyty haguã avei, Jesucristo rupi, umi judio'ỹvape. Ha oguahẽ haguã ñandéve ñande jerovia rupi, pe Espíritu Tupã he'i vaekue ome'ẽtaha ñandéve.15. Che pehẽngue kuéra, añe'ẽta peẽme peteĩ mba'e tapia oikóvare: Peteĩ yvypóra oñemoĩ ramo peteĩ ñe'ẽme oimeraẽva ndive, ha omoĩ héra kuatia guýre, avave ndaikatu véima omoĩ pype mba'eve ha ojejapo mantema vaerã.16. Ha néi, Tupã ome'ẽ vaekue iñe'ẽ Abrahámpe ha iñemoñarépe. Ñandejára Ñe'ẽ noñe'ẽi “ñemoñare kuéra rehe”, oñe'ẽ peteĩrente, ha he'i: “ha ne ñemoñarépe”, ha upéva hína Cristo.17. Ko ha'éva niko kóva: Tupã oñoñe'ẽ me'ẽ vaekue Abraham ndive, ha omyañete. Upévare, Moisés rembiapoukapy ou vaekue 400 áño rire, ndaikatúi oipe'ávo pe ñe'ẽ ñome'ẽ ha ndaikatúi oheja mba'evépe Ñandejára Ñe'ẽ.18. Pe Tupã he'i vaekue ome'ẽtaha ñandéve oĩ rire Moisés rembiapoukapýre, ndaha'e véima vaerã mo'ã peteĩ ñe'ẽ me'ẽ. Ojekuaa porã niko Tupã he'i hague Abrahámpe omba'e me'ẽtaha chupe reiete.19. Mba'épe iporã aipórõ pe tembiapoukapy? Upe tembiapoukapy oñeme'ẽ upe rire, ohechauka haguã yvypóra naiñe'ẽ renduiha, ou peve pe “ñemoñare” upe ñe'ẽ oñeme'ẽ hague. Upe tembiapoukapy oikuaauka vaekue Tupã remimbou kuéra, Moisés rupi.20. Ha natekotevẽi oĩ oikuaauka vaerã peteĩnte ramo imbouha, ha Tupã niko peteĩnte.21. Kóva nga'úpa he'ise tembiapoukapy opu'ãha Tupã ñe'ẽ me'ẽnguére? Nahániri! Pe tembiapoukapy ikatu rire ome'ẽ jeikove, añetehápe pe teko joja ou vaerã mo'ã tembiapoukapýgui.22. Ñandejára Ñe'ẽ he'iháicha katu jahecha, opavave oĩha angaipa poguýpe, ikatu haguã umi ogueroviáva Crístope ohupyty pe Tupã oñe'ẽ me'ẽ hague.23. Pe jerovia ou mboyve, tembiapoukapy ñande rereko ipoguýpe, ha péicha, pe jerovia ojekuaa peve.24. Ou peve Cristo, tembiapoukapy ñande rereko ipoguýpe, ikatu peve ñande jerovia rupi ñande reko joja.25. Ko'ágã oguahẽmavo pe jerovia katu, nañaime véima upe tembiapoukapy poguýpe.26. Cristo Jesús rupi opavave peẽ Tupã ra'ýma,27. peñemopeteĩvo Cristo ndive ñemongarai rupi, peiko ku peñemondéva ramo guáicha Crístogui.28. Ndaha'e véima mba'eve judíopa térãpa Greciagua, tembiguáipa térãpa tembiguai'ỹ, kuimba'épa térãpa kuña. Peñemopeteĩvo Cristo Jesús ndive, opavave peẽ peteĩnte.29. Ha peẽ Cristo mba'e ramo, aipórõ peẽ Abraham ñemoñare, ha pende rupyty pe Tupã oñe'ẽ me'ẽ hague chupe. Guarani Bible 1996 Guarani DC Bible © Sociedad Bíblica Paraguaya, 1996