Bible in one year June 182 Ruodhi 25:1-301. Omiyo chieng’ due apar, due mar apar, e higa mar ochiko mar loch Zedekia, Nebukadnezar ruodh Babulon nobiro gi joge mag lweny, mi gimonjo Jerusalem. Ne gigero kambi oko mar dala, eka ne gichielone ohinga molwore.2. Ne gigoyo ni Jerusalem ageng’a nyaka higa mar apar gachiel mar loch Zedekia.3. Koro kech ne lich e dalano, kendo ji ne onge gi chiemo chuth.4. Chieng’ due ochiko, due mar ang’wen, jo-Babulon nomwomo ohinga mar dala, mi Zedekia notemo ringo gi jolwenje duto gotieno, kata obedo ni jo-Babulon nosedhogo dala koni gi koni. Ne giluwo rangach mane nie kind ohingni ariyo, ka ging’ado orundu ruoth, mi gichiko yo holo mar Jordan.5. To jolweny mag Babulon nolawo Zedekia, mojuko e paw Jeriko, mi jolwenje duto oringo oweye.6. Ne gimake mi gitere Ribla ir ruodh Babulon, mong’adone bura kuno.7. Ne ginego yawuot Zedekia e wang’e koneno, eka ne gitoko wengene oko, kendo gitueye gi nyororo, mi gitere Babulon.8. Chieng’ due abiriyo due mar abich, e higa mar apar gochiko mar loch Nebukadnezar, jatend joma ne rito ruodh Babulon, nobiro Jerusalem,9. Nowang’o Od Ruoth Nyasaye, gi od ruoth, kod udi duto mag Jerusalem,10. kendo joge mag lweny nomuko ohinga duto mane olworo Jerusalem.11. Bang’e Nebukadnezar nomako ji duto mane odong’ Jerusalem motero Babulon, kaachiel gi joma ne oseringo modok ni ruodh Babulon, kod jotich molony mane pod odong’ kuno.12. To joma odhier ahinya, mane onge gi gimoro, noweyo e piny Juda mondo oti e puothe mzabibu, kendo e puothe mamoko.13. Jo-Babulon notoyo sirni mag mula, gi rachungi mane itiyogo e Hekalu, kod karaya maduong’ mar mula ma bende ne ni kanyo. Bang’e ne gitero mulago duto Babulon.14. Bende ne gidhi gi agulini gi rachodhi gi rangisni gi bakunde miting’oe remb misango, kod gik moko duto mag mula mane olos ni tich Hekalu.15. Bende jatend jolweny nokawo gik moko duto molos gi dhahabu kata molos gi fedha, kaka kikombe gi tegni mag mach.16. Pek mula mane ruoth Solomon olosogo sirni ariyo gi karaya maduong’ ne ng’eny mokadho apima.17. Sirni ariyogo ne romre. Moro ka moro borne modhi malo ne romo mita ochiko. Ewi siro ka siro ne nitie gima chalo agulu mar mula, ma borne modhi malo romo mita achiel gi nus, to alwora mare ne oketie gik mong’inore ong’inore ka machunga, ma bende nolos gi mula.18. Nebuzaradan, jatend lweny maduong’, nomako Seraya jadolo maduong’, gi Zefania jadolo maluwe, kod ji adek ma jorit dhood Hekalu.19. Bende nokawo ng’at mane osebedo jatend jolweny, gi jagoro mare mane tichne en ndiko nying joma onego obed jolweny, kaachiel gi ji abich kuom joma ne ng’ado ni ruoth rieko, kod jodongo piero auchiel mane pod ni Jerusalem.20. Jogo duto notero Ribla ir ruodh Babulon,21. mi ruoth nogolo chik, mi ogogi kendo oneggi kuno e piny Hamath. Kamano e kaka nodar jo-Juda e pinygi, moter e tuech.22. To kuom joma nodong’ e piny Juda, Nebukadnezar ruodh Babulon noyiero Gedalia wuod Ahikam ma wuod Shafan, mondo obed jatendgi.23. Jodong lweny duto, kaachiel gi jogi, nowinjo ni ruodh Babulon oseyiero Gedalia. Mi Ishmael wuod Nethania, gi Johanan wuod Karea, gi Seraya wuod Tanhumeth ja-Netoifa, kod Jaazania wuod ja-Maaka ne jodhi ir Gedalia kaachiel gi jogi.24. Gedalia nokuong’orenigi kowacho niya, “Kik uluor jo-Babulon. Daguru adaga e pinywani kuyie loch ruodh Babulon, to unune maber.”25. To e due mar abiriyo, Ishmael wuod Nethania ma wuod Elishama ma anywola joka ruoth, nobiro gi ji apar, momonjo Gedalia. Ne ginege, kaachiel gi jo-Yahudi kod jo-Babulon mane ni kode Mizpa.26. Eka ji duto, kaachiel gi jodong lweny, noringo modhi Misri, nimar ne giluoro jo-Babulon.27. Kane Jehoyachin ruodh Juda osetue higni piero adek gabiriyo, Evil-merodak ruodh Babulon nogonye. Mano notimore chieng’ due piero ariyo gabiriyo, mar due apar gariyo, e higa mane Evil-merodak ochakoe tich ruoth.28. Evil-merodak norito Jehoyachin gi ng’wono, kendo ne omiye luor maduong’ moloyo ruodhi duto mane ni Babulon e tuech.29. Kuom mano Jehoyachin nolonyo lep tuech, kendo nochiemo e od ruoth ndalone duto.30. Odiechieng’ kodiechieng’ kuom higni duto mane ongima, ne imiye gik moko morome konyorego.Zaburi 75:1-101. Wagoyoni erokamano, A Nyasaye. Ee, wagoyoni erokamano. Wahulo kaka iduong’, kendo walando gik madongo misetimo.2. Nyasaye wacho niya, “Ka kinde ma aseketo mondo ong’adie bura ochopo, to abiro ng’ado bura.3. Kata obedo ni piny oyiengni, mi ji duto modakie kihondko omako, to an ema nagur mise mage motegno.4. Akwero josunga niya, ‘Weuru sungoru!’ Joricho bende akwero ni, owe kawore.5. Ee, awachonigi giduto mondo giwe timbegi mag sunga gi mag tok teko.”6. Teko mar ng’ado bura ok wuog yo wuok chieng’ kata yo podho chieng’. Bende ok owuog yo nyandwat kata yo milambo,7. to Nyasaye e jang’ad bura. Odwoko ji moko piny, to moko oting’o malo.8. Ruoth Nyasaye oting’o kikombe mar divai mochiek makech e lwete, kendo ogamo ni ji mondo omadhi. Joricho duto onego madhe pep, koda ka duche!9. An to abiro pako Nyasach Jakobo. Ee, abiro pake gi wer nyaka chieng’.10. Enotiek teko joricho, to teko mar joma kare nomedre ameda.Ngeche 19:4-54. Jomwandu pile yudo osiepe mang’eny. Jochan to kata mana osiepe manok ma gin-go ringo weyo.5. Janeno ma jamriambo ok nyal tony mak okum. Adier, ng’at ma wacho miriambo lilo ok tony.Tich Joote 3:1-261. Chieng’ moro, Petro kod Johana ne jodhi e Hekalu sa ochiko mar odhiambo, ma en sa lemo.2. To e ‘Dhorangach Malong’o’, ne nitie ng’at moro mane osebedo puth nyaka a nyuolne. Ne itere e dhorangach kanyo pilepile, mondo okwa pesa kuom joma donjo e Hekalu.3. Kane oneno Petro gi Johana kadonjo e Hekalu, ne okwayogi mondo gimiyee gimoro.4. Ne ging’iyo wang’e tir, mi Petro owachone ni, “Ng’iwa ane!”5. Omiyo nong’iyogi, koparo ni obiro yudo gimoro kuomgi.6. Eka Petro nowachone niya, “Aonge gi pesa kata matin, to gima an-go abiro miyi. E nying Yesu Kristo ja-Nazareth, chung’ iwuothi!”7. Eka nomako bad ng’atno ma kor achwich, mi okonye chung’. Gikanyono tiende ng’atno gi ombong’ne noyudo teko.8. Eka ne ochikore, mochung’ tir kendo ochako wuoth. Bang’ mano, nodonjo kodgi e Hekalu, kowuotho kendo ochikore kendo opako Nyasaye.9. Ji duto nonene kowuotho kendo kopako Nyasaye.10. To kane gifwenyo ni en e jal mane bet ka kwecho e dhoranga Hekalu miluongo ni Dhorangach Malong’o cha, ne gihum mi gidhier nono kuom gima notimorene.11. To kane pod ng’atno otwere kuom Petro gi Johana, ji duto noringo odhi irgi e agoch Hekalu miluongo ni, ‘Agoch Solomon’, kawuoro!12. Kane Petro oneno kamano, nopenjo ji niya, “Un jo-Israel, ang’o momiyo uwuoro wachni? Koso ere gima omiyo ung’iyowa mana ka gima wan ema wamiyo jali wuotho kuom tekowa wawegi, kata nikech walamo Nyasaye maber?13. Nyasach Ibrahim gi Isaka kod Jakobo, ma Nyasach kwerewa, osemiyo jatichne Yesu duong’. En Yesu mane undhogo, mi ukwedo e nyim Pilato, kata obedo ni Pilato ne dwaro gonye kamano.14. Ne ukwedo Jal Maler kendo Makare, to ukwayo mondo ogonynu mana janek!15. Kamano ne unego ng’at mamiyo ji ngima, to Nyasaye nochiere kuom joma otho kendo wan joneno kuom wachno.16. Nying Yesu ma jal muneno kendo ung’eyoni oyie, ema omiye teko. Adier, yie moyiego kuom Yesu ema osemiyo odoko mangima, mana kaka uneno udutoni.”17. Eka Petro nodhi nyime kowacho ni, “To koro un jowetena, ang’eyo ni un kaachiel gi jodongu, ne utimo ni Yesu kamano ka ok ung’eyo gima utimo.18. To mano e kaka Nyasaye osetimo gima ne osemiyo jonabi duto okoro, ni Mesia nyaka sandi.19. Mano omiyo, lokreuru uduog ir Nyasaye mondo richou oruchi,20. eka mondo Ruoth Nyasaye omiu kinde mar kue mi oornu Mesia moseyieronu, ma en Yesu.21. Yesu biro bet e polo nyaka ndalo chopi miketoe gik moko duto kare, kaka ne Nyasaye omiyo jonabine maler okoro chon.22. Musa nowacho niya, ‘Ruoth Nyasaye ma Nyasachu noyiernu jonabi moa kuom jou uwegi, mana kaka noyiera. Nyaka uwinj weche duto mowachonu.23. To ng’at ma ok owinjo wach janabino, nogol oko kuom jo Nyasaye mi tiek chuth.’24. Kamano bende e kaka jonabi duto, chakre Samwel kod jogo duto mane oluwe nowacho, ka gikoro gik ma tinde timore ndalogi.25. Un e nyikwa jonabigo, kendo singruok mane Nyasaye otimo gi kwereu oriwo koda ka un bende. Ne osingore kodgi, kowacho ni Ibrahim ni, ‘Dhoudi duto mag piny nonwang’ gueth kuom nyikwai.’26. Un ema Nyasaye nokwongo ooronu jotichne mondo oguedhu, komiyo ulokoru uduto, kuweyo yoreu maricho.” Luo Bible 2015 Dholuo DC Bible © Bible Society of Kenya and Bible Society of Tanzania, 1976