Bible in one year March 2Kwan 1:1-541. Chieng’ mokwongo mar due mar ariyo e higa mar ariyo, kane jo-Israel osewuok e piny Misri, Ruoth Nyasaye nowuoyo gi Musa e Hemb Romo e thim Sinai, kowachone niya:2. Dhiyo ikwan oganda jo-Israel duto e dhoutgi kaluwore gi kweregi,3. kendo indik nying ng’ato ka ng’ato ma dichwo ma hike oseromo piero ariyo kata mokadho kanyo, moromo dhi e lweny. Un gi Harun nyaka undik nyinggi malong’o kuchanogi e ogendini mag lweny.4. Nyaka okaw ng’ato achiel ma jatelo e dhoot ka dhoot mondo okonyu e tijno.5. Magi e nying jogo ogogo: E dhood Reuben, en Elizur wuod Shedeur.6. E dhood Simeon, en Shelumiel wuod Zurishadai.7. E dhood Juda, en Nashon wuod Aminadab.8. E dhood Isakar, en Nathaneel wuod Zuar.9. E dhood Zebulun, en Eliab wuod Helon.10. Kuom joka Josef to en Elishama wuod Amihud e dhood Efraim, kod Gamaliel wuod Pedazur e dhood Manase.11. E dhood Benjamin, en Abidan wuod Gideoni.12. E dhood Dan, en Ahiezer wuod Amishadai.13. E dhood Asher, en Pagiel wuod Okran.14. E dhood Gad en Eliasaf wuod Reuel.15. To e dhood Naftali, en Ahira wuod Enan.16. Mago ne jotelo mochung’ ni oganda duto e dhoutgi, kendo ne gin jodongo mag dhout Israel.17. Musa gi Harun nokawo joma osehul nyinggigo,18. kendo ne gichoko oganda jo-Israel chieng’ mokwongo mar due mar ariyo. Ne gichano anywolagi e dhoutgi kaluwore gi kweregi, ka gindiko nying ng’ato ka ng’ato ma dichwo ma hike oseromo piero ariyo kata mokadho kanyo, kaka Ruoth Nyasaye nosechiko Musa.19. Kamano e kaka Musa nokwano jo-Israel e thim Sinai.20. Ne ochan jo-Reuben, ma wuod Israel maduong’, e utgi kaluwore gi kweregi, kindiko nying ng’ato ka ng’ato ma dichwo ma hike oseromo piero ariyo kata mokadho kanyo moromo dhi e lweny.21. Kar rombgi ne alufu piero ang’wen gauchiel gi mia abich.22. Jo-Simeon e utgi kaluwore gi kweregi, kindiko nying ng’ato ka ng’ato ma dichwo ma hike oseromo piero ariyo kata mokadho kanyo moromo dhi e lweny,23. ne alufu piero abich gochiko gi mia adek.24. Jo-Gad e utgi kaluwore gi kweregi, kindiko nying joma chwo duto ma hikgi oseromo piero ariyo kata mokadho kanyo ma oromo dhi e lweny,25. ne alufu piero ang’wen gabich gi mia auchiel kod piero abich.26. Jo-Juda e utgi kaluwore gi kweregi, kindiko nying joma chwo duto ma hikgi oseromo piero ariyo kata mokadho kanyo ma oromo dhi e lweny,27. ne alufu piero abiriyo gang’wen gi mia auchiel.28. Jo-Isakar e utgi kaluwore gi kweregi, kindiko nying joma chwo duto ma hikgi oseromo piero ariyo kata mokadho kanyo ma oromo dhi e lweny,29. ne alufu piero abich gang’wen gi mia ang’wen.30. Jo-Zebulun e utgi kaluwore gi kweregi, kindiko nying joma chwo duto ma hikgi oseromo piero ariyo kata mokadho kanyo ma oromo dhi e lweny,31. ne alufu piero abich gabiriyo gi mia ang’wen.32. Joka Josef ma jo dhood Efraim e utgi kaluwore gi kweregi, kindiko nying joma chwo duto ma hikgi oseromo piero ariyo kata mokadho kanyo ma oromo dhi e lweny,33. ne alufu piero ang’wen gi mia abich.34. To joka Josef ma jo dhood Manase e utgi kaluwore gi kweregi, kindiko nying joma chwo duto ma hikgi oseromo piero ariyo kata mokadho kanyo ma oromo dhi e lweny,35. ne alufu piero adek gariyo gi mia ariyo.36. Jo-Benjamin e utgi kaluwore gi kweregi, kindiko nying joma chwo duto ma hikgi oseromo piero ariyo kata mokadho kanyo ma oromo dhi e lweny,37. ne alufu piero adek gabich gi mia ang’wen.38. Jo-Dan e utgi kaluwore gi kweregi, kindiko nying joma chwo duto ma hikgi oseromo piero ariyo kata mokadho kanyo ma oromo dhi e lweny,39. ne alufu piero auchiel gariyo gi mia abiriyo.40. Jo-Ashur e utgi kaluwore gi kweregi, kindiko nying joma chwo duto ma hikgi oseromo piero ariyo kata mokadho kanyo ma oromo dhi e lweny,41. ne alufu piero ang’wen gachiel gi mia abich.42. Jo-Naftali e utgi kaluwore gi kweregi, kindiko nying joma chwo duto ma hikgi oseromo piero ariyo kata mokadho kanyo ma oromo dhi e lweny,43. ne alufu piero abich gadek gi mia abich.44. Mago e kwan jo-Israel mane Musa gi Harun kod jodong dhout Israel apar gariyogo ochano, ka jaduong’ ka jaduong’ ochung’ gi dhoot ka dhoot.45. Jo-Israel ma hikgi oseromo piero ariyo kata mokadho kanyo ma oromo dhi e lweny ne ondik nyinggi e dhout kweregi.46. Kar rombgi ne alufu mia auchiel gadek gi mia abich gi piero abich.47. To nying jo-Lawi kaluwore gi kweregi ne ok ondiki,48. nikech Ruoth Nyasaye nosewacho ni Musa niya,49. “Kik ikwan jo-Lawi kaka ikwano jo-Israel mamoko, kendo kik indik nyinggi kodgi,50. to iketgi e tich rito Hema Maler gi gige duto. Gin kende ema ginibed jorit Hema Maler, kendo ginigur hembegi molwore koni gi koni.51. Ka Hema Maler dhi kamoro, to jo-Lawi ema nopudhe, kendo kochopo kama gidhiye, to gin ema onego gigure. Ka ng’ato ang’ata ma ok owal ni tijno osudo but Hema Maler, to nyaka nege.52. Jo-Israel mamoko duto nyaka gur hembegi dhoot ka dhoot e kambine, kendo e bwo bandeche.53. To jo-Lawi nogur hembegi e alwora mar Hema Maler mar Rapar, mondo mirimba kik bi kuom oganda duto mag Israel. Kamano jo-Lawi ema nobed karito Hema Maler mar Rapar.”54. Jo-Israel notimo mana kaka ne Ruoth Nyasaye ochiko Musa.Kwan 2:1-341. Ruoth Nyasaye nowacho ni Musa gi Harun kama:2. Jo-Israel nyaka buor ka ng’ato ka ng’ato ni e bwo bandech jatendgi kendo e bwo bandech dhoodgi. Ginigur hembegi molworo Hemb Romo, kendo momanyore kode.3. Koro magi e dhoudi ma nogur hembegi yo wuok chieng, e nyim Hemb Romo: Jo-Juda nobed e bwo bandech kambigi, kochan e ogendgi mag lweny. Jatendgi en Nashon wuod Aminadab.4. Ogandane mar lweny romo ji alufu piero abiriyo gang’wen gi mia auchiel.5. Jo-Isakar ema nogur hembegi machiegni gi jo-Juda. Jatendgi en Nethaneel wuod Zuar.6. Ogandane romo ji alufu piero abich gang’wen gi mia ang’wen.7. Butgi jo-Zebulun ema nobedie. Jatendgi en Eliab wuod Helon.8. Ogandane mar lweny romo ji alufu piero abich gabiriyo gi mia ang’wen.9. Kamano ji duto manie kambi mar jo-Juda, kochan e ogendgi, romo alufu mia achiel gi piero aboro gauchiel gi mia ang’wen. Ka oganda jo-Israel duto chako wuoth, to gin ema gikwongo.10. Magi e dhoudi ma nobed yo milambo: Jo-Reuben nobed e bwo bandech kambigi kochan e ogendgi mag lweny. Jatendgi en Elizur wuod Shedeur.11. Ogandane mar lweny romo ji alufu piero ang’wen gauchiel gi mia abich.12. Jo-Simeon ema nobed butgi.13. Jatend jo-Simeon gogo nobed Shelumiel wuod Zurishadai. Ogandane mar lweny romo ji alufu piero abich gochiko gi mia adek.14. Bang’e to jo-Gad ema nobedie. Jatendgi en Eliasaf wuod Reuel.15. Ogandane mar lweny romo ji alufu piero ang’wen gabich gi mia auchiel gi piero abich.16. Kamano ji duto manie oganda jo-Reuben, kochan e ogendgi mag lweny, romo alufu mia achiel gi piero abich gachiel kod mia ang’wen gi piero abich. Gin ema giniwuog mar ariyo.17. Bang’gi to Hemb Romo ema nowuogi, ka kambi jo-Lawi osiko kargi e dier kambe mamoko. Ka giwuotho, to ginichanre mana kaka kambegi ochanore, ka ng’ato ka ng’ato ni e bwo bandeche.18. Dhoudi ma nobed yo podho chieng’ e magi: Jo-Efraim nobed e bwo bandechgi, kochan e ogendgi mag lweny. Jatendgi en Elshama wuod Amihud.19. Ogandane mar lweny romo ji alufu piero ang’wen gi mia abich.20. Jo-Manase ema nobed butgi. Jatend jo-Manase en Gamaliel wuod Pedazur.21. Ogandane mar lweny romo ji alufu piero adek gariyo gi mia ariyo.22. Bang’ jogo jo-Benjamin ema nobedie. Jatendgi en Abidan wuod Gideoni.23. Ogandane mar lweny romo ji alufu piero adek gabich gi mia ang’wen.24. Kamano ji duto manie kambi jo-Efraim, kochan e ogendgi mag lweny romo ji alufu mia achiel gaboro gi mia achiel. Gin ema giniwuog mar adek.25. Dhoudi ma nobed yo nyandwat e magi: Jo-Dan nobed e bwo bandech kambigi, kochan e ogendgi mag lweny, jatendgi en Ahiezel wuod Amishadai.26. Ogandagi romo ji alufu piero auchiel gariyo gi mia abiriyo.27. Jo-Ashur ema nobed butgi. Jatendgi en Pagiel wuod Okram.28. Ogandane mar lweny romo ji alufu piero ang’wen gachiel gi mia abich.29. Jo-Naftali ema nobed but dhoodno. Jatendgi en Ahira wuod Enan.30. Ogandane romo ji alufu piero abich gadek gi mia ang’wen.31. Kamano ji duto manie kambi jo-Dan romo alufu mia achiel gi piero abich gariyo gi mia auchiel. Gin ema giniwuog achien e bwo bandechegi, kochan-gi e ogendgi mag lweny.32. Mago e jo-Israel mane okwan kaluwore gi dhoutgi. Kar romb ji duto e kambi, kochan e ogendgi mag lweny romo ji alufu mia auchiel gi adek, gi mia abich gi piero abich.33. Kane ikwano jo-Isarel, to jo-Lawi ne ok okwan, nikech kamano e kaka Ruoth Nyasaye nochiko Musa.34. Jo-Israel notimo mana kaka Ruoth Nyasaye nochiko Musa. Ne gibworo e bwo bandechegi, kendo ne giwuotho e bwo bandechegigo, ka ng’ato ka ng’ato nigi joodgi e dhoodgi mana kaka nonyisgi.Zaburi 29:7-117. Dwond Ruoth Nyasaye miyo polo mil,8. bende dwonde miyo thim tetni. Ee, oyiengo thim Kadesh.9. Dwond Ruoth Nyasaye miyo le nywol, kendo miyo yien dong’ koluwerore. To ji duto manie Hekalu makare kok niya, “Duong’ obed ni Nyasaye.”10. Ruoth Nyasaye obet e kom duong’ne ewi ataro, korito piny kaka ruoth nyaka chieng’.11. Omiyo joge teko, kendo oguedhogi gi kue.Ngeche 10:26-2926. Kik iwe jasamwoyo timni gimoro, nikech obiro chaloni ka kedhno marewo dhok, kendo ka iro malungo wang’.27. Luor Ruoth Nyasaye, eka idag aming’a. Joricho to tho ka ndalogi podi.28. Geno mar joma kare kelo ngima. Joricho to ok gen gimoro.29. Ruoth Nyasaye rito joma onge ketho, to otieko joma timo richo.Mariko 7:14-3714. Chieng’ machielo Yesu noluongo ji ire, mowachonigi niya, “Un duto, winjuru gima awachonu, mondo ung’e tiende.15. Onge gimoro man oko, ma, kodonjo ei dhano, to miyo odoko jaketho, to mak mana gima wuok e chunye. [16. Ng’at man gi it mar winjo, to mondo owinji!]”17. Kane oa kuom ogandano, mi odonjo e ot, jopuonjrene nopenje tiend ngerono.18. Ne odwokogi kopenjogi niya, “Kara un bende uonge gi rieko? Ok ung’eyo ni gimoro man oko, kodonjo ei dhano to ok nyal miyo odok jaketho,19. nimar gino ok donji e chunye, to donjo mana e iye, kendo bang’e wuok oko.” (Gima ne Yesu owachono nonyiso ni chiemo duto ler.)20. Eka nomedo wacho niya, “Gima wuok kuom dhano ema miyo odoko jaketho,21. nimar chuny dhano ema paro maricho wuokie mamiyo otimo gik ma ok kare, kaka chode gi kuo gi nek22. gi terruok kod gombo, kaachiel gi gik mamono, kaka wuond gi anjawo gi nyiego gi kuoth gi sunga kod fuwo.23. Gik marichogo duto wuok e chuny dhano, kendo miyo obedo jaketho.”24. Yesu nowuok, modhi e gweng’ machiegni gi dala mar Turo. Ne oyudo ot moro, mi odakie, to ne ok odwar ni mondo ji ong’eye. Kata kamano, mano ne ok nyalre.25. Dhako moro ma nyare ne nigi jachien marach, nowinjo ni Yesu ni kuno, mi nobiro ire piyopiyo, mopodho e tiende.26. Dhakono ne ok nyar jo-Yahudi, to ne onywole Foinike e piny Siria. Ne ohombo Yesu mondo ogol jachien oko kuom nyare,27. to Yesu nodwoke niya, “We nyithindo okwong ochiem, oyieng’ mondi. Ok en gima ber wito chiemb nyithindo ni guogi.”28. To dhakono nodwoko niya, “Ruoth, kata mana guogi manie bwo mesa bende chamo ng’injo ma nyithindo oweyo!”29. Kane Yesu owinjo kamano, nowachone niya, “Koro dhi adhiya dala, nikech gima iwachono. Jachien osewuok kuom nyari.”30. Kamano kane dhakono odok dala, nonwang’o nyathine konindo e kitanda, ka jachien osewuok kuome.31. Yesu noa e gweng’ Turo, modhi nam Galili, koluwo Sidon, kendo kong’ado gweng’ Dekapoli.32. Jomoko nokelo ng’ato ire ma ite odino, kendo ma ok nyal wuoyo maber, mi ohombe mondo oket lwete kuome.33. Yesu nokawo ng’atno, motero kar kende. Noketo lith lwete ei ite, kendo ong’ulo olawo e lewe.34. Eka nong’iyo polo, moomo chunye matek, mi owacho ni ng’atno ni, “Efatha!” tiende ni “Yawri”35. Gikanyono, it ng’atno noyawore, kendo lewe nogonyore, mi ochako wuoyo maber.36. To Yesu nokwero ji ni kik ginyis ng’ato wachno, to kaka nomedo kwerogino e kaka ne gimedo lando wachno.37. Kendo ji duto mane owinjo, nodhier nono, kawacho niya, “Mano kaka otimo gik moko duto maber! Kata mana joma itgi odino omiyo winjo wach, kendo joma momo omiyo wuoyo!” Luo Bible 2015 Dholuo DC Bible © Bible Society of Kenya and Bible Society of Tanzania, 1976