1. A Abrahám sa znova oženil a vzal si ženu, ktorej bolo meno Ketura,
2. a porodila mu Zimrana, Jokšana, Madana, Madiana, Jišbáka a Šúacha.
3. A Jokšan splodil Šebu a Dedána. A synovia Dedánovi boli Assúrim, Letuším a Leummím.
4. A synovia Madianovi: Éfa, Efer, Chanoch, Abída a Eldea. Všetci títo boli synmi Keturinimi.
5. A Abrahám dal všetko, čo mal, Izákovi.
6. A synom ženín, ktoré mal Abrahám, dal Abrahám dary a poslal ich preč od Izáka, svojho syna, kým ešte žil, na východ, do východnej zeme.
7. A toto sú dni rokov života Abrahámovho, ktoré žil: sto sedemdesiatpäť rokov.
8. A tak dokonal Abrahám a zomrel v dobrej starobe, starý a sýty veku, a bol pripojený k svojmu ľudu.
9. A pochovali ho Izák a Izmael jeho synovia, v jaskyni Machpele, na poli Efrona, syna Cochára, Heteja, ktoré je naproti Mamremu.
10. Na tom istom poli, ktoré kúpil Abrahám od synov Hetových; tam bol pochovaný Abrahám i Sára, jeho žena.
11. A stalo sa po smrti Abrahámovej, že Bôh požehnal Izáka, jeho syna. A Izák býval pri studni Živého, ktorý ma vidí.
12. A toto sú rody Izmaela, syna Abrahámovho, ktorého porodila Egypťanka Hagar, dievka Sárina, Abrahámovi.
13. Tedy toto sú mená synov Izmaelových, ktorými sa menujú po svojich rodoch: prvorodený Izmaelov Nebajot, Kédar, Adbeel a Mibsám,
14. Mišma, Dúma a Massa.
15. Chadar a Téma, Jetur, Nafíš a Kédma.
16. Toto sú synovia Izmaelovi, a toto sú ich mená po ich vsiach a po ich táboroch, dvanásť kniežat ich kmeňov.
17. A toto sú roky života Izmaelovho: sto tridsaťsedem rokov. A tak dokonal a zomrel, a bol pripojený k svojmu ľudu.
18. A bývali od Chavily až po Šúr, ktoré leží oproti Egyptu, jako ideš do Assýrie. A tak položil sa losom pred tvárou všetkých svojich bratov.
19. A toto sú zase rody Izáka, syna Abrahámovho. Abrahám splodil Izáka.
20. A Izákovi bolo štyridsať rokov, keď si vzal Rebeku, dcéru Aramejca Betuela z Pádan-arama, sestru Aramejca Lábana, za ženu.
21. A Izák sa pokorne modlil Hospodinovi za svoju ženu, lebo bola neplodná. A Hospodin vyslyšal jeho pokornú modlitbu, a počala Rebeka, jeho žena.
22. A keď sa strkaly deti v jej živote, riekla: Jestli tak, načo ja toto? A išla sa pýtať Hospodina.
23. A Hospodin jej povedal: Dva národy sú v tvojom živote, a dvojí ľud sa rozíde z tvojho lona, a jeden ľud bude mocnejší od druhého ľudu, a väčší bude slúžiť menšiemu.
24. Keď sa potom naplnily jej dni, aby porodila, tu hľa, dvojčatá boly v jej živote.
25. A vyšiel prvý červený, celý jako chlpatý odev, a nazvali jeho meno Ezav,
26. a potom vyšiel jeho brat, ktorého ruka držala pätu Ezavovu, a tak nazvali jeho meno Jakob. A Izákovi bolo šesťdesiat rokov, keď ich porodila.
27. A keď vyrástli chlapci, bol Ezav mužom, ktorý sa rozumel lovu, mužom poľa, a Jakob bol prostý muž a býval v stánoch.
28. A Izák miloval Ezava, pretože jedával z jeho lovu, a Rebeka zase milovala Jakoba.
29. A raz uvaril Jakob váru, a Ezav prišiel s poľa a bol ustatý a zomdlený.
30. A Ezav povedal Jakobovi: Nože mi daj zhltnúť z toho červeného tu! Lebo som hladný a zomdlený. Preto nazvali jeho meno Edom.
31. Ale Jakob mu povedal: Predaj mi dneská svoje prvorodenstvo!
32. A Ezav povedal: Hľa, jednako idem zomrieť, načože mi je prvorodenstvo?!
33. A Jakob povedal: Prisahaj mi dnes a hneď tu! A prisahal mu a predal Jakobovi svoje prvorodenstvo.
34. Vtedy dal Jakob Ezavovi chleba a šošovičnej váre. A jedol a pil a vstal a išiel, a tak pohŕdol Ezav prvorodenstvom.
1. A povstal v zemi hlad, mimo tamtoho prvého hladu, ktorý bol za dňov Abrahámových, a Izák odišiel k Abimelechovi, kráľovi Filištínov, do Gerára.
2. Lebo sa mu bol ukázal Hospodin a riekol mu: Neodchádzaj dolu do Egypta, ale bývaj v zemi, o ktorej ti poviem.
3. Bývaj v tejto zemi jako pohostín, a budem s tebou a požehnám ťa, lebo tebe a tvojmu semenu dám všetky tieto zeme a postavím prísahu, ktorú som prisahal Abrahámovi, tvojmu otcovi.
4. A rozmnožím tvoje semeno tak, že ho bude jako hviezd na nebi, a dám tvojmu semenu všetky tieto zeme, a v tvojom semene budú požehnané všetky národy zeme,
5. pretože Abrahám poslúchol na môj hlas a zachoval moje nariadenie, moje prikázania, moje ustanovenia a moje zákony.
6. A tak býval Izák v Geráre.
7. Ale mužovia toho miesta sa pýtali po jeho žene, a vravel: To je moja sestra. Lebo sa bál povedať: Moja žena. Aby ma vraj nezabili mužovia toho miesta pre Rebeku, lebo bola krásneho vzozrenia.
8. A stalo sa, keď tam už býval nejaký čas, že Abimelech, kráľ Filištínov, vyzeral z obloka a videl a hľa, Izák sa poihrával s Rebekou, svojou ženou.
9. Vtedy povolal Abimelech Izáka a povedal: Hľa, vidieť, že je to tvoja žena. Nuž, akože je to, že si hovoril: Je moja sestra? A Izák mu povedal: Vravel som tak preto, že som povedal: Aby som nezomrel pre ňu.
10. A Abimelech povedal: Čo si nám to urobil? Málo chýbalo, čo by bol niektorý z ľudu ležal s tvojou ženou, a bol by si na nás uviedol vinu.
11. Potom prikázal Abimelech všetkému ľudu a riekol: Kto by sa dotknul toho človeka alebo jeho ženy, istotne zomrie.
12. A Izák sial v tej zemi a našiel toho roku, že sa mu urodilo stonásobne, a Hospodin ho požehnal.
13. A človek narástol veľký a prospieval viacej a viacej a rástol tak, až bol veľmi veliký.
14. A mal stádo drobného dobytka a stádo rožného statku a služobnej čeľade mnoho, a preto mu závideli Filištíni.
15. A všetky studne, ktoré boli vykopali sluhovia jeho otca za dní Abraháma, jeho otca, zahádzali Filištíni a zaplnili ich zemou.
16. A Abimelech povedal Izákovi: Odídi od nás, lebo si o mnoho mocnejší ako my.
17. A tak odišiel odtiaľ Izák a rozložil sa táborom v doline Geráre a býval tam.
18. A Izák zase vykopal studne vody, ktoré boli vykopali za dní Abraháma, jeho otca, a ktoré boli zahádzali Filištíni po smrti Abrahámovej, a pomenoval ich menami, jakými ich bol pomenoval jeho otec.
19. A služobníci Izákovi kopali aj na tej doline a našli tam studňu živej vody.
20. Ale pastieri z Gerára vadili sa s pastiermi Izákovými a vraveli: To je naša voda. A tak nazval meno studne Esek, lebo sa vadili s ním.
21. Potom vykopali druhú studňu a vadili sa aj o tú, a preto nazval jej meno Sitna.
22. A hnul sa odtiaľ a kopal ešte inú studňu, a o tú sa už nevadili, a preto ju pomenoval: Rechobót, a povedal: Teraz nám upriestranil Hospodin, a rozplodíme sa na zemi.
23. Potom odišiel odtiaľ hore do Bér-šeby.
24. A v tú noc sa mu ukázal Hospodin a riekol: Ja som Bôh Abraháma, tvojho otca; neboj sa, lebo ja som s tebou a požehnám ťa a rozmnožím tvoje semeno pre Abraháma, svojho služobníka.
25. A vystavil tam oltár a vzýval meno Hospodinovo a tam tiež postavil svoj stán, a služobníci Izákovi tam vykopali studňu.
26. Potom išiel k nemu Abimelech z Gerára a Achuzat, jeho priateľ, a Fíkol, knieža jeho vojska.
27. A Izák im povedal: Prečo ste prišli ku mne, keď ma nenávidíte a zahnali ste ma od seba?
28. A povedali: Vidíme zrejme, že je Hospodin s tebou, a povedali sme si: Nechže je prísaha medzi nami, medzi mami a medzi tebou, a učiníme s tebou smluvu,
29. že nám neurobíš zlého, tak ako sme sa my teba neba nedotkli a jako sme ti neurobili iba dobré a prepustili sme ťa v pokoji, ty, teraz požehnaný Hospodinov.
30. A učinil im hostinu, a jedli a pili.
31. Potom vstali skoro ráno a prisahali druh druhovi, a Izák ich prepustil, a odišli od neho v pokoji.
32. A stalo sa toho dňa, že prišli služobníci Izákovi a oznámili mu o studni, ktorú kopali, a povedali mu: Našli sme vodu.
33. A pomenoval ju: Šeba, preto je meno toho mesta Bér-šeba, až do dnešného dňa.
34. A Ezavovi bolo štyridsať rokov, keď si vzal ženu Juditu, dcéru Bériho Hetejského, a Bazematu, dcéru Elona Hetejského.
35. A boly horkosťou ducha Izákovi aj Rebeke.
6. vtedy nech honí nepriateľ moju dušu a nech ju dostihne a pošliape môj život na zem a moju slávu nech položí do prachu. Sélah.
7. Povstaň, ó, Hospodine, vo svojom hneve! Povznes sa na vzteklosť mojich protivníkov, zobuď sa a pospieš ku mne, ty, ktorý si rozkázal súd.
8. A obstúpi ťa shromaždenie ľudí, a navráť sa nad ním na výsosť!
9. Cti Hospodina zo svojho majetku a z prvotiny všetkých svojich úrod.
10. A tak sa naplnia tvoje stodoly hojnosťou, a tvoje preše budú oplývať šťavou z hrozna.
18. Keď im to hovoril, tu hľa, prišlo isté knieža, klaňalo sa mu a hovorilo: Moja dcéra teraz zomrela, ale poď a vzlož na ňu svoju ruku, a bude žiť.
19. A Ježiš vstal a išiel za ním i jeho učeníci.
20. A hľa, nejaká žena, ktorá dvanásť rokov trpela na krvotok, pristúpila odzadu a dotkla sa dole okraja jeho rúcha,
21. lebo riekla sama v sebe: Len keď sa dotknem jeho rúcha, budem uzdravená.
22. A Ježiš obrátiac sa a vidiac ju povedal: Dúfaj, dcéro, tvoja viera ťa uzdravila. A žena bola zdravá od tej hodiny.
23. A keď prišiel Ježiš do domu kniežaťa a videl pískajúcich na píšťaly a zástup, robiaci ruch a nepokoj,
24. povedal im: Odídite, lebo dievčatko nezomrelo, ale spí. A vysmievali sa mu.
25. A keď bol vyhnaný zástup, vošiel chopil dievčatko za ruku, a vstalo.
26. A tento chýr sa rozniesol o ňom po celej tej zemi.
27. A keď išiel odtiaľ Ježiš, išli za ním dvaja slepí, ktorí kričali a hovorili: Zmiluj sa nad nami, Synu Dávidov!
28. A keď vošiel do domu, pristúpili k nemu slepí. A Ježiš im povedal: Či veríte, že to môžem učiniť? A oni mu povedali: Áno, Pane!
29. Vtedy sa dotknul ich očí a povedal: Nech sa vám stane podľa vašej viery!
30. A hneď sa im otvorily oči. A Ježiš im prísne zakázal a povedal: Hľaďte, aby sa nikto nedozvedel o tom!
31. Ale oni vyšli a rozhlásili ho po celej tej zemi.
32. A keď oni vychádzali, tu hľa, priviedli mu nemého človeka, posadlého démonom.
33. A keď bol démon vyhnaný, hovoril nemý. Vtedy sa divily zástupy a vravely: Nikdy nebolo nič také vidieť v Izraelovi.
34. Ale farizeovia hovorili: Kniežaťom démonov vyháňa démonov.
35. A Ježiš chodil po všetkých tých mestách a mestečkách a učil v ich synagógach a kázal evanjelium kráľovstva a uzdravoval každý neduh i každú chorobu medzi ľudom.
36. A keď videl tie zástupy, hlbokou ľútosťou bol pohnutý nad nimi, že boli zmorení a rozptýlení jako ovce, nemajúce pastiera.
37. Vtedy povedal svojim učeníkom: Žatvy je mnoho, ale robotníkov je málo.
38. Tedy proste Pána žatvy, žeby vyslal robotníkov do svojej žatvy.