Topics God Blessing Come As You Are Commandments Curse Financial Blessing Free Will God's Grace God's Love God's Will God's Timing I Will Never Leave You Miracles Names of God Offerings Plans Being Saved Trinity Time Unconditional Love Viruses / Diseases Who God Is Good Character Acceptance Abstinence Accountability Boldness Caring Cleanliness Commitment Confidence Contentment Courage / Brave Compassion Discipline Faith Grateful Hospitality Humble / Humility Honest Honor Integrity Kindness Love Modesty Mercy Patience Sanctification Self-Control Trust Bad Character Anger Betrayal Bullying Bitterness Complaining Conflict Fear Foolish Hypocrite Jealousy Judgmental Lazy Pride Revenge / Vengeance Vanity Violence Sins Abortion Addiction Adultery Apostasy Cursing Divorce Envy Fornication Gluttony Gossip Greed Hate Lust Lying Masturbation Procrastination Theft Life Aging Animals Adoption Birthday Beauty Being Alone Dating Death Depression Disappointment Discernment Exercise Ethics Fasting Finding Love Focus Family Food Guilt Health Happiness Hell Infertility Job Loss Loss Mental Illness Music Marriage Putting God First Pain Parenting Struggle Sex Trials Temptation Verse For Men Verses For Women War Wealth Widows Church Attending Church Birth Of Jesus Church Persecution Deacons False Teachers Going To Heaven Holy Spirit Messiah In The Bible Pastors Praising God Parables From Jesus Pentecost Speaking in Languages Tithing Worship Womens Roles Mysteries Aliens Cancer Destiny Dinosaurs Dragons Dreams Flat / Round Earth Giants in the Bible Last Days / Future Unicorns Angels and Demons Archangels Angels Beelzebub Demons Guardian Angels Lucifer Sorcerer / Magic Math Signs Number 3 Number 5 Number 7 Number 8 Number 10 Additional Alcohol Abundance Abomination Broken Heart Cannibalism Death Penalty Drugs Evil Emotions Halloween Helping the Poor Miscarriage Police Officers Piercings Polygamy Revival Sadness Science Self Defence Slavery Suicide Talent Tattoos Work Additional: [Alcohol] 1 Petro 4:3E ndalo mosekadho, ne un gi kinde malach moromou timo gik ma joma ok oyie dwaro. Ne utimo timbe maricho, kaka owruok, gi gombo, gi mer, gi dwanyruok, gi metho mag anjawo, kod lamo nyiseche manono, ma en gima Chik okwero.1 Timotheo 5:23Ok onego imodh mana pi kende, to madh divai matin mondo okonyni iyi, nikech midekre ma in-go pile.Eklesiastes 9:7Efeso 5:18Weuru mer, nono to ubiro ketho ngimau chuth. Kar timo kamano, to Roho ema mondo opong’u.Ngeche 20:1Ngeche 23:31Rumi 13:13Ngimawa mondo obed mobidhore, kaka joma wuotho e ler odiechieng’. Waweuru dwanyruok gi mer gi terruok gi anjawo gi dhaw kod nyiego.Ngeche 31:4-5Zaburi 104:14-151 Korintho 10:23-24[23] Uwacho niya, “Ng’ato nigi thuolo mar timo gimoro amora.” Ee, mano adier, to kata kamano gik moko duto ok konywa. Ee, wan thuolo mar timo gimoro amora, to gik moko duto ok kelnwa dongruok. [24] Kik ng’ato dwar mana gik makonye en owuon to ng’ato ka ng’ato mondo odwar gik makonyo jomoko. Isaya 62:8-9Galatia 5:19-21[19] Timbe mag ngima dhano nenore ratiro. Gin terruok, tim ma ok ler, anjawo, [20] lamo nyiseche manono, jwok, sigu, dhaw, nyiego, mirima, ichlit, miero, pogruok e kanyakla, [21] gombo, mer, dwanyruok, kod gik moko machal kamago. To asiemou, kaka nasiemou chon ni, joma timo gik ma kamago ok noyud gueth mar Loch Nyasaye. 1 Korintho 9:19-23[19] Kata obedo ni ok an misumba ng’ato, to asetimora misumba ji duto, mondo alok ji mang’eny kkaka nyalore oyie kuom Kristo. [20] Ka an e kind jo-Yahudi, to aluwo tim jo-Yahudi, mondo alok jo-Yahudi. Tiende ni kata obedo ni an, Chik Musa ok omaka, to ka atiyo e kind joma nie bwo Chik, to atimora ka gima Chik omaka, mondo alokgi. [21] Kamano bende ka an e kind joma ok jo-Yahudi, to atimora ka ng’ama ok ja-Yahudi ma Chik jo-Yahudi ok omako, mondo alok joma ok jo-Yahudi. To mano ok onyiso ni ok arito chik Nyasaye, nikech chutho an e bwo chik Kristo. [22] Ne adoko ng’ama chunye nyap e kind joma chunygi nyap, mana ka gima an achiel kuomgi, mondo alok joma chunygi nyap. Adier, ne alokora gik moko duto ni ji duto, mondo ares moko kuomgi e yo moro amora ma anyalo. [23] Mago atimo nikech Injili, mondo ayud pok miyudo kuom Injili. Rumi 14:15-21[15] Ka gimoro ma in ichamo chwanyo owadu, to mano nyiso ni iseweyo wuotho e hera. Omiyo kik iwe chiemo ma ichamo keth ng’at ma Kristo nothone! [16] Bed kitang’ mondo gima ineno ni ber kik mi jomoko kinde mar wuoyo marach, [17] nikech Loch Nyasaye ok en wach mar chiemo kata mar madho gimoro, to en mana wach tim makare gi kue kod mor ma Roho Maler kelo. [18] Omiyo ng’at matiyo ni Kristo e yo ma kamano ema bedo malong’o ni Nyasaye, kendo ema ji bende oyiego. [19] Emomiyo wadwaruru matek weche makelo kue kod weche ma ng’ato ka ng’ato dikonygo owadgi. [20] Kik iketh tich Nyasaye mana nikech wach chiemo. En adier ni onge chiemo moro makuero, to kichamo gimoro mamiyo ng’ato podho, to iketho. [21] Ber mondo iwe chamo ring’o kata madho kong’o kata timo gimoro amora manyalo miyo owadu podhi. Johana 2:3-11[3] To divai norumo, omiyo min Yesu nowachone ni, “Jogi koro onge gi divai.” [4] To Yesu nowacho ni min niya, “Mama, ere gimomiyo ikelona wachni? Kindena pok ochopo.” [5] Eka min mare nowacho ni jotich ni, “Timuru gimoro amora mowachonu.” [6] Degi auchiel mag kite nochung kanyo, mondo ji ologie e yo ma Chik jo-Yahudi dwaro. Dak ka dak ne nyalo ting’o pi moromo depe ariyo. [7] Yesu nowacho ni jotich niya, “Pong’uru degigi gi pi.” Mi ne gipong’ogi thich. [8] Eka nowachonigi ni, “Koro twomuru pi moko, uter ni jaduong’ kisera.” Ne gitimo kamano, [9] to kane jaduong’ kisera obilo pi mane koro oselokore divai, ne ok ong’eyo kuma oaye, to mak mana jotich mane otuomo pigno ema nong’eyo. Eka jaduong’ kisera noluongo wuon kisera, mowachone niya, [10] “Ji mang’eny kuongpo kelo divai maber, eka bang’e ka welo osemer, to gikelo divai ma ok ber. Into isekano divai maber nyaka sani!” [11] Yesu notimo hono Kana e piny Galili. En e ranyisi mane okwongo timo. Kamano nonyiso duong’ne maler, mi jopuonjrene noyie kuome. Luo Bible 2015 Dholuo DC Bible © Bible Society of Kenya and Bible Society of Tanzania, 1976